Duka na Najvyššom súde neuspel so žalobou na brnenské divadlá, ktoré uviedli kontroverzné hry

Brno 11. mája 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

ČTK prichádza so správou o tom, že Najvyšší súd zamietol dovolanie kardinála Dominika Duku a právnika Ronalda Nemca v spore s brnenskými divadlami. Dotknutí neuspeli so žiadosťou o ospravedlnenie za zásah do svojich osobnostných práv, údajne spôsobený uvedením dvoch hier na festivale Divadelný svet Brno

Obe hry provokatívnou formou zobrazovali niektoré kresťanské symboly a kritizovali jednak rímskokatolícku cirkev, jednak západný pohľad na moslimský svet.

Súd však dospel k záveru, že nešlo o diskrimináciu kresťanov ani zásah do práva na slobodu vyznania.

Sudcovia sa domnievajú, že ak kardinál chcel vyjadriť rozhorčenie nad obsahom hier, mohol aktívne vystupovať na verejnosti a využiť autoritu svojho úradu.

“Aj ku skutočne zasvätenej a presvedčivej úlohe v takejto diskusii by však bola potrebná znalosť celého obsahu a vyznenia hier, ktorou žalobcovia nedisponujú,“ uviedol súd s tým, že Duka a Nemec predstavenie nevideli a podrobili kritike iba niektoré medializované scény.

Čo sa týka tvrdenia, že hry pohoršili všetkých kresťanov, súd citoval článok kňaza Tomáša Halíka, ktorý napísal, že sa mu jedna z hier síce tiež nepáčila, ale že “cieľom ,cool theatre‘ nie je sa páčiť a baviť, ale provokovať k mysleniu“ .

V žalobe ide o divadelné predstavenie od režiséra Olivera Frljiča Prekliatie a Naše násilie a vaše násilie uvedená v Brne v máji 2018.

V prvej sa hovorí o zneužívaní detí kňazmi, zatiaľ čo druhá kriticky hodnotí vzťah západnej spoločnosti k moslimskému svetu a obsahuje scénu, kedy herec zostúpi z kríža a predstiera znásilnenie moslimskej ženy.

Protest pred uvedením hry

Pripomeňme, že ešte pred uvedením hry Naše násilie a vaše násilia pri divadle protestovali stovky ľudí, no divadelníci potom hru dohrali za podpory divákov, ktorí v hľadisku zostali.

Publikácia uvádza, že žalobu Duku a Nemca najprv zamietol Mestský súd v Brne, rovnako ako neskôr aj Krajský súd v Brne.

Najvyšší súd vyzdvihol, že právny poriadok zaručuje ako slobodnú voľbu náboženstva a právo nebyť kvôli tomu vystavený urážkam, tak právo na slobodu prejavu, ktorá sa vzťahuje aj na šokujúce či znepokojujúce myšlienky. Uznal, že brnenské súdy urobili správne, keď pri strete oboch práv určovali, ktoré za daných okolností preváži.

Sudcovia nakoniec konštatovali, že v oboch predstaveniach nešlo o samoúčelné, urážlivé a neznášanlivé konanie a cieľom tvorcov nebolo napádať kresťanov.