Druhá tvár Viktora Orbána: Sen o Veľkom Maďarsku

Budapešť 1. augusta 2018 (HSP/Napalete/Foto:Napalete-archív)

Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi veľká časť Európanov oprávnene tlieska za jeho nekompromisné kroky proti riadenej imigrácii, mnohí z nich však nevnímajú odvrátenú tvár jeho politiky.

Orbán vo svojom prejave 28. júla ohlásil novú éru maďarstva. Na 29. letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Băile Tușnad oznámil: „Sme opäť silní, odhodlaní a smelí, máme peniaze a potrebné zdroje.“ Zároveň načrtol smelé plány spoločnej obnovy krajín v Karpatskom oblúku a v celej strednej Európe.

Navrhuje spoločnú obrannú politiku, prepojenie energetických sietí, vybudovanie vysokorýchlostnej železnice, diaľnic a mostov, ktoré by spájali všetkých obyvateľov veľkého karpatského regiónu. Vraj sa končí storočné obdobie maďarskej samoty.

Sto rokov od rozpadu žalára národov

Významným krokom k naplneniu týchto zjednocujúcich ideí je zjednodušené prideľovanie maďarského občianstva pre Maďarov žijúcich v susedných krajinách, na základe čoho dnes Maďarsku pribudlo milión občanov.

Orbánove všeobjímajúce vízie podkarpatských národov na prvý pohľad nepripomínajú iredendistickú rétoriku, akú počúvame od roku 1918, teda presne sto rokov od skončenia 1. svetovej vojny, ktorá znamenala porážku rakúsko-uhorského mocnárstva a rozpad žalára národov tzv. Veľkého Uhorska.

Tento prvý pohľad je však zavádzajúci: maďarský premiér sa vo svojom prejave k sedmohradským Maďarom vyhol spomienke na Nagy-Magyarország, ale tých „sto rokov samoty Maďarov“ je výrečným dokladom túžob a snáh maďarských elít skoncovať s Trianonom.

Ten potvrdil nové usporiadanie v Európe síce až v roku 1920, ale zaokrúhlene ho možno stotožniť so storočnou maďarskou traumou. Ten čas obnovy hegemónie Maďarov v strednej Európe podľa Orbána zrejme nastal teraz, v roku 2018, a bude sa rozvíjať nasledujúce roky.

VIKTOR ORBÁN SVOJU NACIONALISTICKÚ POLITIKU

ZA POSLEDNÉ DESAŤROČIE ZMODERNIZOVAL A REČNÍCKY ZJEMNIL.

Napriek tomu kontinuita s iredentistickými plánmi, ako sa prejavovali v predstavách a vyjadreniach maďarských politikov najmä po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, sa vôbec nezmenila. Snívanie o Veľkom Maďarsku je v politike našich južných susedov stále prítomné. Stačí si trochu zalistovať v nedávnej histórii.

“Fantastické možnosti”

Predstaviteľ strany FIDESZ Zsolt Németh, niekdajší predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu, sa v roku 2009 vyjadril jasne a nedvojzmyselne: „Maďarsko hraničí samo so sebou a v tom sa skrývajú fantastické možnosti.“

Obsah tejto vety nebolo netreba dešifrovať – Maďarsko je všade naokolo, kde žijú Maďari, teda na Slovensku (v ich šovinistickom názvosloví vo Felvidéku), v rumunskom Sedmohradsku, vo Vojvodine a na západnej Ukrajine – všade je Maďarsko. A tie fantastické možnosti sa dajú ľahko domyslieť.

Orbánov prejav v horúcom lete 2018 v rumunskom meste Băile Tușnad je iba repete fantastických možností obnovy maďarského územia na báze Veľkého Uhorska. Prepojíme infraštruktúru, armády, vytvoríme stredoeurópsky blok v Karpatskom oblúku…

MAĎARSKÁ VLÁDNA ELITA SA NEHODLÁ VZDAŤ

ANI HMOTNÝCH STATKOV V KARPATSKEJ KOTLINE.

Jeden z predstaviteľov Ministerstva národného rozvoja a hospodárstva Maďarskej republiky už v júli 2013 na fóre usporiadanom v rámci mládežníckeho letného tábora Tusványos vyhlásil, že „majetok (firmy a nehnuteľnosti) nových maďarských občanov predstavuje významnú národohospodársku základňu a ministerstvo pracuje na jej inventarizácii.“ Už sa teda inventarizuje majetok milióna nových maďarských občanov v Sedmohradsku i na Slovensku ako národohospodárska základňa budúceho Veľkého Maďarska.

Tlejúca túžba iredenty

Nemusia nás zaujímať „historické state“ okrajového časopisu Nagy-Magyarország čiže Veľké Uhorsko, v ktorých sa píše, že „Slováci sú votrelci v Karpatskej kotline, ktorí zobrali Maďarom časť ich tisícročnej vlasti“. Viac by nás malo zaujímať, čo sa deje u nás doma na Slovensku.

Označovanie slovenských železničných staníc maďarským názvoslovím, vytesňovanie slovenského jazyka z úradov a zo škôl na južnom Slovensku, existencia iredentistických buniek maďarského zoskupenia 64 žúp v Komárne, Dunajskej Strede, Rimavskej Sobote a Fiľakove sú iba malé aktíva veľkomaďarskej politiky.

Slovenská politická elita si ich nevšíma, lebo veď „vzťahy s Maďarskom sú dobré ako nikdy predtým.“ Okrem toho nás s Maďarskom spája agenda V 4, najmä spoločná politika ochrany pred migráciou a idea ochrany kresťanstva národných štátov v Európe.

ERB VYŠEHRADSKEJ ŠTVORKY JE NAŠÍM ERBOM,

ALE NENECHAJME SA UČIČÍKAŤ.

Pod proklamovanou atmosférou dobrých susedských vzťahov tlie stále túžba maďarskej iredenty, ktorá sa každé leto na výročie podpisu mierovej dohody v paláci Veľký Trianon vo francúzskom Versailles prejavuje krikom pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti: „Pozsony, Kassa, Nyitra, Párkány – Minden vissza!“ Bratislava, Košice, Nitra, Štúrovo – Všetko späť!

Ľudovít Števko

Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk