Bratislava 13. marca 2018 (HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Pondelok 12. marca bol na Slovensku bohatý na politické udalosti a jeho napínavé vyvrcholenie prišlo až v neskorých večerných hodinách. Republiková rada strany Most-Híd po dlhom rokovaní napokon rozhodla: vláda v tejto podobe nebude vládnuť celé štyri roky. Celkom jasno ešte nie je, ale okruh možných riešení politickej krízy sa podstatne zúžil a definitívnu odpoveď sa možno dozvieme v najbližších dňoch

Deň plný politického diania sa začal rezignáciou ministra vnútra a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka na obe tieto funkcie. Oznámil to v pondelok dopoludnia vo vyhlásení pre médiá. Celkom predvídateľne to zdôvodnil tak, že chce týmto krokom prispieť k zachovaniu stability na Slovensku. Robert Fico zdôraznil, že Kaliňák neodchádza pre pochybenia pri výkone svojich funkcií a aj naďalej ostáva vyšetrenie vraždy dvoch mladých ľudí prioritou všetkých príslušných štátnych orgánov. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko medzitým podal na Kaliňáka a niekoľkých vysokopostavených policajných funkcionárov trestné oznámenie pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu sabotáže.

Rušný politický pondelok pokračoval stretnutiami predstaviteľov strán Most-Híd a SNS s prezidentom SR Andrejom Kiskom. Ten vopred avizoval, že riešenie vidí v zásadnej rekonštrukcii vlády alebo v predčasných voľbách. Rokovania začal s opozíciou, za čo ho Smer-SD kritizoval.

Pozornosť v pondelok pútala najmä strana Most-Híd, lebo jej rozhodnutie o tom, či strana zostane v koalícii, alebo z nej odíde, principiálnym spôsobom ovplyvňuje parlamentnú matematiku: bez nej by nebolo možné, aby parlament schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, na čo je potrebných najmenej 90 hlasov. Okrem toho, časť poslancov avizovala, že ak strana v koalícii zostane, odídu. Hovorili, že ak predtým požadovali demisiu Roberta Kaliňáka, teraz im to už nestačí. Kaliňák mal podľa nich odísť skôr. Ak by sa títo poslanci pridali k opozícii, vláda by stratila v parlamente väčšinu a to by znamenalo zlé vyhliadky pre politickú stabilitu krajiny.

Strana Most-Híd po popoludňajšej návšteve u prezidenta začala rokovať a tieto rokovania trvali až do neskorého večera. Okolo pol ôsmej išiel predseda strany o priebežných výsledkoch rokovaní informovať koaličných partnerov na úrad vlády a po jeho návrate rokovania opäť pokračovali. Ich dĺžka nasvedčuje tomu, že neboli jednoduché.

Ako to naozaj bolo, vedia len tí, čo boli v sále, ale je možné, že v prípade takejto multietnickej strany hralo pri rozhodovaní väčšiu úlohu aj zahraničnopolitické hľadisko. Aj im je jasné, že farebná revolúcia Za poslušné Slovensko má v prvom rade závažné geopolitické ciele, ktoré prekračujú hranice krajiny a je to útok nielen na Slovensko, ale na Maďarsko, Poľsko a Česko. Preto je možné sa domnievať, že časť skôr maďarsky a orbánovsky cítiacich delegátov môže Fica vnímať ako zastáncu jednoty Višegrádskej skupiny, napríklad v otázke migrantov. Naproti tomu niektorí menej maďarsky a menej slovensky cítiaci politici (spomínali sa najmä mená Šebej, Žitňanská, Kresák, Švejna, Ondrejcsák) môžu byť ideovo, organizačne či inak spriaznení skôr s víziami architektov nového svetového poriadku, o ktorých hovorí aj premiér Fico a otvorene píše maďarská tlač.

Až po pol jedenástej večer konečne predseda strany Most-Híd Béla Bugár vystúpil pred novinármi a oznámil, že strana Most-Híd navrhuje rokovania o predčasných parlamentných voľbách. Ak budú neúspešné, Most-Híd odíde z koalície. Termín predčasných volieb by mal byť skôr ako novembrový termín komunálnych volieb, čo je variant, ktorý navrhoval prezident Andrej Kiska.

Strany SaS a OľaNO-NOVA (uvádzam ich spolu, lebo veď to je v podstate jedna strana, hoci sa tvária, že nie, a navonok deklarujú na niektoré témy rozdielne názory) sa zo situácie samozrejme veľmi tešia a prezentujú ju ako svoje veľké víťazstvo. Ich aktivitu podporuje aj hnutie Sme Rodina a mimoparlamentné subjekty ako KDH, Progresívne Slovensko, SPOLU – občianska demokracia a Strana maďarskej komunity.

Opozícii sa podarilo vyzbierať dostatočný počet podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze pod návrh na odvolanie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Návrh podali v pondelok a predseda parlamentu má teraz sedem dní na to, aby zvolal mimoriadnu schôdzu. Medzitým, aby majdan nezaspal, budú ďalšie pochody Postavme sa za slušné Slovensko.

Ako rozumieť tomuto výsledku? Bude to zrejme kompromis. Predčasný koniec tejto Ficovej vlády je samozrejme jeho prehra, ale nakoľko bude bolestivá, to ukáže až percento, ktoré získa Smer-SD v predčasných voľbách. Ak však Smer-SD a SNS prijmú ponuku Mostu-Híd korektne spolu dovládnuť až do predčasných volieb, nebude to asi dobrá správa pre tých, ktorí sa možno nádejali, že sa azda takýmto spôsobom priplichtia k moci: táto alternatíva im až tak veľa šancí nedáva. Smer-SD zatiaľ takéto riešenie odmieta, ale to sa môže v najbližších hodinách či dňoch zmeniť. Predbežné signály zo SNS hovoria, že tam by sa podpora mohla nájsť. Podobne aj ĽSNS sa vyjadrila, že žiadnu formu úradníckej vlády nepodporí a podľa nej ideálnym riešením súčasnej politickej a spoločenskej situácie sú jednoznačne predčasné parlamentné voľby.

Teda čo sa v pondelok stalo? Most-Híd v podstate odmietol pokus o destabilizáciu krajiny. Vyzerá to z ich strany ako férová a obojstranne prijateľná ponuka koaličným partnerom: ak budete súhlasiť s predčasnými voľbami, tak dovládneme spolu a nepustíme ku kormidlu politických dobrodruhov.

Ivan Lehotský