Dopyt po lekárenských službách na Slovensku rastie, vyplynulo z prieskumu

Vyplynulo to z dopytovania prieskumnej agentúry Focus, ktoré spracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Informoval o tom analytik INESS Martin Vlachynský.

Pätina respondentov Prieskumu dostupnosti lekárenských služieb na Slovensku navštevuje lekáreň viackrát mesačne, tretina približne raz za mesiac a viac ako 40 % niekoľkokrát ročne. Zhruba štvrtina dopytovaných mala za posledný rok problém s otváracími dobami lekárne. „Problém s dochádzaním za lekárenskou starostlivosťou uviedli len štyri percentá respondentov,“ vyčíslilo dané občianske združenie.

Doplnkové služby lekární, respektíve ich vyšetrenia, využije príležitostne 12 % opýtaných a pravidelne dve percentá. „Najnižšia príjmová kategória uviedla až 16-percentnú kombinovanú mieru využitia týchto služieb,“ doplnila daná inštitúcia. Podľa jej slov veľké rozdiely vo využití uvedených služieb prevládajú naprieč krajmi, vo všeobecnosti medzi západom a východom krajiny.

Termín u lekára počas roka nezískala vyše desatina dopytovaných, ktorí ho potrebovali a ďalších viac ako 40 % ho dostalo, ale s ťažkosťami. Záležitosť je pritom plošná, nepostihuje iba určitú skupinu obyvateľov. „Lekárne môžu pomôcť tento problém zmierniť,“ uviedla daná organizácia. Spresnila, že termín nezískali najmä ľudia v strednom veku, to jest 35 až 54 rokov života, a ľudia s vyšším vzdelaním.

Pacienti majú problém s dostupnosťou lekárskych služieb a zároveň často navštevujú lekárne, ktorých vnímaná geografická dostupnosť je dobrá, zhodnotil uvedený inštitút. „Veľká väčšina respondentov s malými demografickými odchýlkami by privítala možnosť zakúpiť si vybrané lieky aj mimo lekárenskej siete,“ zdôraznil s tým, že v tejto otázke je konzistencia odpovedí naprieč politickým spektrom.

Doplnkové služby lekární vyskúšala zatiaľ síce nie väčšinová, ale dostatočne široká masa respondentov, analyzovala mimovládna organizácia. „Dobrou správou je, že až na výnimku veľmi mladých dospelých skúšajú tieto služby zvyšné demografické skupiny, či už podľa veku, bydliska, alebo príjmu v podobnej intenzite. Považujeme preto za zaujímavé hľadať ďalší priestor na väčšiu úlohu lekární v napĺňaní potrieb pacientov,“ doplnila.

V rámci súčasného zákonného priestoru k tomu podľa nej prichádza na komerčnej báze. „Tomuto procesu pomohlo vytvorenie, potvrdenie kvalifikácie a štandardov pri poskytovaní rozšírených služieb v lekárňach a vytvorenie formálnych komunikačných kanálov najmä medzi farmaceutmi a ambulantnými lekármi,“ zhodnotil inštitút.

Inšpiráciu je na základe jeho slov možné hľadať v jestvujúcich zahraničných modeloch, ktoré využívajú lekárne intenzívnejšie. „Zároveň odporúčame zavedenie českého modelu liberalizácie predaja vybraných liekov v maloobchode, ktorý je dobre prenositeľný, dlhodobo odskúšaný a vyladený,“ uzavrel INESS.