Dobrovoľníctvo je pre uchádzačov na pohovore u zamestnávateľa výhodou

Bratislava 11. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michal Svítok)

Dobrovoľníctvo je plusom v životopise každého uchádzača o zamestnanie. Zhodujú sa na tom personalisti. Podľa nich totiž pomoc uchádzačov iným ľuďom naznačuje, že človek je aktívny a vie napríklad pracovať v tíme

Dobrovoľnícka činnosť môže pomôcť nezamestnaným počas pohovoru u nového zamestnávateľa. “Môže pomôcť najmä v prípade, že ide o absolventov, u ktorých je akákoľvek prax prínosom. Prínosom je však aj u ľudí s pracovnou praxou. Naznačuje totiž, že ide o angažovaného a aktívneho človeka, ktorý už má skúsenosti s prácou, pozná procesy,” skonštatovala výkonná riaditeľka McRoy Jobliner Jana Mesárová.

Podľa Jozefa Tencera, konzultanta z personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder, je dobrovoľníctvo v neziskových organizáciách vnímané skôr ako zaujímavá doplnková skúsenosť. “V závislosti od povesti organizácie môže kandidátovi priniesť na pohovore istý kredit, akým je aktívny prístup k životu, záujem o vytváranie hodnôt pre spoločnosť a podobne. Pre budúceho zamestnávateľa bude, samozrejme, takáto skúsenosť najviac zaujímavá, pokiaľ priamo súvisí s predmetom jeho činnosti,” vysvetlil Tencer. Podľa jeho slov je napríklad pre právnickú spoločnosť príťažlivé, ak kandidát úspešne poskytoval právne poradenstvo v rámci verejného dobra, teda pro bono a vie dodať referencie.

“Vo všeobecnosti sa viac cenia tie dobrovoľnícke aktivity, ktoré majú súvislosť s profesiou, ktorú chce človek vykonávať ako platenú činnosť. Napríklad, ak niekto pomáhal s organizovaním koncertu, bude to viac cenené v eventovej agentúre než v stavebnej firme. Okrem toho, cennejšie sú sofistikovanejšie činnosti než tie jednoduché,” podotkla zase Mesárová.

Uchádzač však môže byť pozitívnejšie vnímaný aj vtedy, ak dobrovoľnícka činnosť s predmetom podnikania potenciálneho zamestnávateľa nijako nesúvisí. “Naznačuje to totiž, že uchádzač o zamestnanie nie je lenivý, nebojí sa výziev a je ochotný pomáhať,” priblížila Mesárová.

Stále je však rozdielne vnímané dobrovoľníctvo pri pohovoroch na Slovensku v porovnaní s inými štátmi. “V západných krajinách, kde je kultúra dobrovoľníctva prirodzená, sú dobrovoľníci často vysokošpecializovaní profesionáli, ktorí dobrovoľnými aktivitami vyjadrujú svoju potrebu riešiť niektorý spoločenský problém. Je to pre nich prestížna záležitosť s vysokou hodnotou aj pre budúceho zamestnávateľa,” tvrdí Tencer. Na Slovensku sa dobrovoľníctvo vo svojej najčistejšej podobe práce pre neziskovú organizáciu podľa neho stále skôr vníma ako osobná aktivita kandidáta a nie ako pridaná hodnota pre zamestnávateľa.

Firmy vnímajú dobrovoľníctvo ako novodobú formu teambuildingu

Pôvodné vnímanie dobrovoľníctva ako povinných pracovných sobôt zo socialistického režimu sa zmenilo. Mnohé firmy ho dnes považujú za novodobú formu teambuildingu s pridanou hodnotou. Poukázala na to Nadácia Pontis s tým, že zamestnanci zároveň vidia efekt svojej práce, čím sa v nich buduje pocit hrdosti, že prispievajú k pozitívnej zmene.

Nadácia upozornila, že spektrum firiem zapájajúcich sa do dobrovoľníctva je rôznorodé. „V minulosti to boli prevažne veľké, zahraničné firmy, kde práve zo zahraničia prichádzala kultúra dobrovoľníctva a manažment bol tomu naklonený. V súčasnosti sa do dobrovoľníctva zapájajú tak veľké, ako aj malé firmy, slovenské aj zahraničné, výrobné, konzultačné, IT, ale aj právnické – kde je to postavené najmä na pro bono poradenstve,“ priblížila pre TASR jej PR manažérka Simona Gembická.

Téma pro bono nie je podľa nej výsadou len právnických firiem. Do popredia sa dostávajú aj reklamné a PR agentúry, ktorým práca s neziskovými organizáciami prináša výzvy v podobe hľadania kreatívnych riešení s nízkymi rozpočtami. Trend možno badať aj v oblasti IT, kde neziskovky spolupracujú s programátormi napríklad na tvorbe svojich webstránok. Viaceré konzultačné a audítorské spoločnosti im robia pro bono audity.

„V mnohých firmách, najmä stredných a väčších, majú aj v rámci kolektívnych zmlúv nastavené, že zamestnanci môžu jeden deň v roku venovať dobrovoľníckym aktivitám,“ podčiarkla Gembická.

Prevažuje podľa nej zapájanie sa do manuálnych dobrovoľníckych aktivít – konkrétna pomoc pre neziskovú organizáciu, školu, škôlku či voľnočasové zariadenie v oblasti zveľaďovania priestorov, kde nie je potrebné špeciálne know-how. „Výsledok je dosiahnuteľný, zmena je viditeľná a samotná aktivita nie je pre jednotlivcov, ale skupiny, čo podporuje teambuilding,“ uviedla Gembická s tým, že ide o niekoľkohodinové podujatia až celoročné programy, kde firmy na mesačnej báze spolupracujú s vybranou organizáciou.

Dodala, že zamestnanci sú naklonení aj aktivitám zameraným na aktívne trávenie času s klientmi zariadení – seniormi, deťmi, ľuďmi so znevýhodnením. Tieto aktivity majú formu výletov, besiedok, športových či kultúrnych podujatí, kde dobrovoľníci pomáhajú napríklad ako sprievod, alebo sami tieto aktivity pre organizácie uskutočňujú.

„Firmy investujú čas svojich zamestnancov, ktorí sa v mnohých prípadoch zapájajú do dobrovoľníckych aktivít v rámci pracovnej doby. Zvyčajne je však dobrovoľnícka aktivita spojená aj s menšou finančnou podporou pre organizáciu, kam zamestnanci firmy idú dobrovoľníčiť, práve na zakúpenie pomôcok na aktivitu. Napríklad rôzne náradie, čistiace, maliarske, záhradkárske potreby či zabezpečenie výletu po organizačnej stránke,“ opísala Gembická.

Motiváciou zapojiť sa do dobrovoľníckej aktivity nie je podľa nej len pomoc konkrétnej neziskovej organizácii či zariadeniu, ale často je to aj snaha o skvalitnenie a skrášlenie verejného priestoru.

V rámci najväčšieho podujatia firemného dobrovoľníctva na Slovensku, Naše Mesto, začínala Nadácia Pontis v roku 2006 pracovať s 20 firmami, ktoré pomáhali 20 organizáciám a zapojilo sa doň 400 dobrovoľníkov. O desať rokov neskôr sa podujatie organizovalo súbežne v 30 mestách, zapojila sa stovka firiem a 10.000 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali v 250 organizáciách. „Svedčí to o rastúcom záujme o dobrovoľníctvo – na strane firiem, dobrovoľníkov aj neziskoviek,“ uzavrela Gembická.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ: Dobrovoľníci navaria bezdomovcom kompletné Štedrovečerné menu

Liptovskomikulášski bezdomovci si v utorok 20. decembra vychutnajú pravý sviatočný obed. Dobrovoľníci v týchto dňoch pripravujú všetko tak, aby mohli aj ľudia bez prístrešia osláviť prichádzajúce vianočné sviatky. V priestoroch mestského úradu im rovnako ako v predchádzajúcich rokoch ponúknu kompletné Štedrovečerné menu.

“Obed bude pozostávať zo všetkých chodov, vrátane koláčov a dokonca pre nich pripravujeme aj balíčky z ovocia a iných vecí, ktoré ich určite potešia,” povedala pre TASR dobrovoľníčka z organizácie YMCA Viera Perašínová. Vianočná kapustnica podľa nej začne o 14.00 h. Finančné prostriedky na suroviny zbierali dobrovoľníci aj na Mikulášskom jarmoku, ktorý sa uskutočnil začiatkom decembra. “Výrazne nám každý rok pomáhajú poľnohospodárske družstvá v Liptovskom Mikuláši a Smrečanoch, firmy z regiónu a veľké množstvo dobrovoľníkov. Tento rok sme dokonca získali na organizáciu Vianočnej kapustnice aj grant z Nadácie Orange,” doplnila.

“Veľmi pekné gesto urobila majiteľka cukrárne z Liptovského Mikuláša, ktorá sa ponúkla, že na Štedrý deň nám dá všetky koláče, ktoré nepredá. Budeme ich následne rozdávať ľuďom v sociálnej núdzi a bez strechy nad hlavou,” vysvetlila Perašínová.

Mesto Liptovský Mikuláš, Komunitné centrum Hlboké, nezisková kresťanská organizácia YMCA a Y club, Katolícka charita Liptovský Mikuláš, Červený kríž, Bratská jednota baptistov a Evanjelická diakonia každoročne v zimnom období spájajú svoje sily, aby nakŕmili ľudí bez strechy nad hlavou. Okrem jednorazovej kapustnice im od pondelka 12. decembra budú dobrovoľníci až do marca v kultúrnom dome v Palúdzke denne variť husté teplé polievky.

Slovenská katolícka charita (SKCH) mala v rámci arcidiecéznych a diecéznych charít v roku 2015 evidovaných viac ako 600 dobrovoľníkov. Najviac ich mali k dispozícii na Spiši, a to až 173. V rámci humanitárnych a rozvojových projektov pôsobia aktuálne dve dobrovoľníčky v Ugande a jedna dobrovoľníčka v Rwande. SKCH tvrdí, že na Slovensku je stále dostatok ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať. Veľký záujem je práve o dobrovoľníctvo v zahraničí.

“Počas posledného výberu sme mali k dispozícii viac ako 20 záujemcov. V rámci zahraničných projektov je však dôležité pripomenúť, že nie všetci uchádzači sú vhodní, nakoľko pri vyslaní do cudzej krajiny je nevyhnutná aj väčšia fyzická a psychická odolnosť,” uviedol pre TASR Ján Michalský zo SKCH. Príprava na túto službu prebieha niekoľko týždňov. Okrem vstupných pohovorov s koordinátormi SKCH prebieha aj výmena skúseností s bývalými dobrovoľníkmi. Povinné je tiež absolvovanie lekárskej prehliadky a základné očkovanie.

Dobrovoľníci sú do zahraničia vysielaní na obdobie šiestich mesiacov. Preto sa na zahraničné projekty hlásia najmä mladí ľudia. Vyžaduje sa tiež znalosť anglického jazyka. V Ugande a Rwande títo dobrovoľníci pracujú najmä s deťmi, organizujú im voľnočasové aktivity či pomáhajú s prípravou do školy.

V rámci projektov, ktoré má charita na Slovensku, je podľa Michalského vidieť záujem všetkých vekových kategórii. “Evidujeme prípady mladých ľudí, ako aj ľudí v produktívnom veku, ktorí sú ochotní pomáhať a aktívne sa do dobrovoľníctva zapájajú,” dodal. V rámci Slovenska môžu títo dobrovoľníci pomáhať v hospicoch, v zariadeniach sociálnych služieb alebo angažovať sa v rámci potravinových zbierok či zbierok použitého oblečenia.

Michalský dodáva, že dobrovoľníci sú pre SKCH dôležití. “Viaceré služby a projekty SKCH by bez pomoci dobrovoľníkov nemohli efektívne fungovať, resp. by fungovali len v obmedzenom režime,” uzavrel.

V uplynulých dňoch si v Prešove prevzali ocenenie Krajské srdce na dlani dobrovoľníci z Prešovského kraja, ktorých vybrala komisia z 19 nominácií. Návrhy posielali ľudia, ktorí si všimli ich aktivity. Ceny za rok 2016 získali štyria jednotlivci, dva kolektívy, jedna organizácia a tento rok porota udelila aj dve mimoriadne ocenenia.

Prešovské dobrovoľnícke centrum (PDC) už osem rokov nielen oceňuje, ale aj zastrešuje dobrovoľnícku činnosť v kraji. Jej predchodcom bola SAIA Prešov, n.o., ako regionálna pobočka Slovenskej akademickej informačnej agentúry. Napriek zmenám v štruktúrach dobrovoľníckych organizácií ich činnosť v kraji funguje nepretržite od roku 2001. Zásluhu má na tom aj predsedníčka PDC Juliana Hajduková, ktorá sa sieťovaniu dobrovoľníkov a prijímateľov pomoci, oceňovaniu a propagácii dobrovoľníkov venuje už 15 rokov.

„Spomienky sú veľmi dobré, aj keď sme začínali komorne, v malom. Mysleli sme si, že oceňovanie budeme robiť ako bienále, ale ľudia nás množstvom krásnych príbehov dotlačili k tomu, aby sme túto akciu robili každý rok. Takže 15 ročníkov už máme za sebou. Selektujeme nielen jednotlivcov, ale aj skupiny a organizácie, ktoré sa dobrovoľníctvu venujú. Špeciálne oceňujeme a dávame dôraz na mladých ľudí, pretože sú inšpiráciou a je veľmi užitočné, ak o ich aktivitách okolie vie a dokáže ich oceniť,“ uviedla pre TASR Hajduková.

Podľa jej slov, oceňovanie dobrovoľníkov funguje vo viacerých krajoch, ale Prešovský kraj je jediným, v ktorom to robia kontinuálne – celých 15 rokov. Za toto obdobie dostali 240 nominácií a ocenili 96 jednotlivcov a kolektívov, ku ktorým posledné štyri roky pridali aj päť organizácií.

Hajduková vidí za každou nomináciou zaujímavý príbeh. Osobne ju prekvapilo, keď jej chlapi z horskej dobrovoľnej záchrannej služby pri preberaní ocenenia povedali, že je to ich prvé verejné ocenenie. Neskôr jej telefonovali, že si ich prácu všimlo aj okolie a získali v spoločnosti väčší rešpekt. Medzi ocenenými je vždy viac žien, no podľa Hajdukovej je to prirodzené, lebo muži sa viac ako sociálnej oblasti venujú biznisu.

Za tento rok získali ocenenie Krajské srdce na dlani v Prešovskom kraji v kategórii jednotlivci Monika Daráková z Prešova za vzdelávaciu činnosť pre združenie eRko. Laura Kuzmová zo Svidníka, ktorá odpracovala najviac hodín pri budovaní náučného parku v škole. Za vedenie folklórneho súboru Marmon v Chmeľnici dostala ocenenie Katarína Kravčíková. Študent Prešovskej univerzity Martin Mičo sa venuje mladým ľuďom s mentálnym postihnutím v OZ Vánok. Ocenenie získali aj študenti, ktorí sa angažujú v Mládežníckom parlamente Stará Ľubovňa a sú aktívni v oblasti komunitného rozvoja. Za aktivity v oblasti ochrany životného prostredia porota ocenila aj žiakov 6. B. triedy zo ZŠ Komenského vo Svidníku. V kategórii organizácia uspelo OZ Samaritán, ktoré pracuje pri farskej charite v Sabinove. Mimoriadne ocenenie získala podnikateľka Helena Vozňáková z Prešova, ktorá pomáha OZ Malíček a podporuje rodiny s predčasne narodenými deťmi. Jozef Krajčí z Bardejova získal mimoriadne ocenenie za dlhoročnú pomoc v Hospici Matky Terezy v Bardejove.