Mladý otec zostal skamenený stáť, ale starší mu vypomohol: Neboj sa, to len nejaký ujo prepadol hrám na playstation a pochválil sa s tým v televízii. (Samozrejme, že doslovné výrazy druhého otca som zjemnila).  A môžeš mi garantovať, že sa len takto hral? položilo otázku školopovinné dieťa.

Samozrejme, že na trávniku školy v tej sekunde operatívne zasadlo „mimoriadne školské združenie“ prítomných rodičov, ktorí sú z odvetia detskej psychológie a patopsychológie dobre informovaní o zhoršujúcom sa psychickom zdraví našich detí, takže po plodnej a neformálnej diskusii k udalosti, ktorá sa práve udiala, bolo spontánne prijaté verbálne uznesenie, aby sa tlačové konferencie ministra vnútra SR a ministra zahraničných vecí SR mohli konať až  po 22,00 večer, a to z dôvodu ohrozenia zdravého psychického vývinu maloletých detí, ktoré sa počas dňa náhodou dostanú k televízii v čase ich tlačoviek.

Z ich obsahu dospelí síce vezmú na vedomie, že Slovenská republika sa stala snáď najväčším vojnových štváčom európskeho kontinentu, avšak deti to vnímajú ako vlastné smrteľné ohrozenie a takisto smrť tých, ktorých milujú. Oni nevedia, že sa jedná o účelové strašenie, sledujúce iný zastretý cieľ, čoho dôkazom je to, že na mimoriadne zasadnutie zahraničného výboru o tak závažných veciach, akými je aktuálna situácia na Ukrajine, závery rokovania Bezpečnostnej rady SR a preskúmanie ústavnosti, podmienky uzavretia a ratifikácie tzv. obrannej zmluvy medzi SR a USA okrem iného aj za nápadne nevýhodných podmienok a v časovej tiesni, sa dostavili iba štyria poslanci z pätnástich.

Predseda národnej rady by mal chýbajúcich 11 poslancov zahraničného výboru vyzvať na predloženie listinných dôkazov, preukazujúcich závažné a objektívne dôvody svojej neúčasti na zasadnutí výboru tak, ako to vyžaduje Zákonník práce pre ostatných zamestnancov, (často pracujúcich za minimálnu mzdu, aby  zabezpečili svojim rodinám aspoň základné životné potreby),  pričom zodpovednosť poslancov, na ktorých päťtisícové platy z nášho minima prispievame, by mala byť priamo úmerná uvedenému navýšeniu ich životnej úrovne.

Neúčasť 11 poslancov z 15 má však okrem pracovnoprávnych sankcií  za neúčasť na pracovisku aj svoju pozitívnu stránku: Pri rannej káve sa mali možnosť oboznámiť s informáciami aj zo spoľahlivých zdrojov, kedy mohli zistiť, že jediným ohrozením pre nás sú iba oni, takže pre národ bude lepšie, keď zostanú doma a nebudú sa unúvať  do práce, čo aj urobili.

Poslanci zahraničného výboru si  pred mimoriadnym zasadnutím, ktorý pre nich predstavoval minimálnu dôležitosť, určite prečítali vyjadrenie Ukrajinského veľvyslanca Kursunského na tlačovej konferencii v japonskom hlavnom meste Tokiu zo dňa 26.01.2022, na ktorej zdôraznil príliš vysoké riziká začatej alebo vyprovokovanej vojny pre Európu vrátane prítomnosti 15 jadrových reaktorov, plynovodov a ropovodov v jeho krajine: „Som presvedčený, že vojnu v plnom rozsahu je veľmi, veľmi, veľmi ťažké očakávať, na takúto totálnu vojnu je veľmi malá šanca, hoci by mohlo dôjsť k menším konfliktom.“.

Diplomat však poukázal na vážne riziká v tomto scenári, ktoré si každý (okrem slovenskej vlády) plne uvedomuje:“ Ak by totiž vypukla vojna, bola by to vôbec prvá v histórii ľudstva proti krajine, ktorá má na svojom území 15 jadrových reaktorov a 30 000 km plynovodov a ropovodov naplnených plynom a ropou. Ak bude zničená všetka táto infraštruktúra, Ukrajina už nebude. To je však len jeden z dôsledkov. Už nebude ani žiadna stredná Európa a bude trpieť aj západná Európa. Riziko jadrovej katastrofy, dokonca aj v dôsledku náhodného poškodenia reaktora, pripomína situáciu, ktorá nastala v Černobyle v roku 1986 s dôsledkami spôsobenými rádioaktívnym odpadom na celom európskom kontinente“.

Európa určite nemá záujem na otvorenej vojne proti Rusku – bola by to posledná vec pre ekonomické záujmy únie, čoho dôkazom sú čoraz dôraznejšie a jednoznačnejšie vyjadrenia stále pribúdajúcich štátov, ktoré odmietajú politiku vojnových štváčov. Rusko nikdy nezaútočí na Ukrajinu, ale naopak, bude sa vyhýbať každému nepriateľstvu, preto veľmi dobre vie, že tým by zahralo na strunu európskych liberálov, ktorí chcú za každú cenu presadiť farebné revolúcie, a to všade, najmä však čo najbližšie k ruským hraniciam, aby vyvolali v Moskve pocit úzkosti. Putin im do tejto prehľadnej pasce nepadne. „Je taká trieda, ktorá zarába na vojne peniaze“ – Ernest Hemingway

Rusku a Taliansku sa počas obdobia pandémie podarilo udržať hospodársku spoluprácu na vysokej úrovni. Bilaterálny obchod medzi oboma štátmi vzrástol za jedenásť mesiacov roku 2021 o 53,8 % na 27, 5 miliardy USD s očakávaním prekročenia na 30 miliárd dolárov. Ako sa vyjadril prezident Taliansko-ruskej obchodnej komory Vincenzo Trani agentúre AGI: Aj v Taliansku existujú tí, ktorí pracujú proti národnému záujmu na prerušení vzájomných vzťahov medzi Talianskom a Ruskom, ktorí nechcú vidieť existujúcu ruskú realitu s jej potenciálom, ktorý je vždy vysoký, ako aj jeho úzka integrácia v rámci Európy a tak sme svedkami politikárčenia, v ktorom konajú sily, ktoré sa snažia prelomiť túto jednotu. Zástupcovia Parlamentného výboru pre bezpečnosť píšu: „Považujeme za zvláštne, že rastú obavy zo situácie na hraniciach Ukrajiny a diskutuje sa o nových, prísnych sankciách proti Rusku. Manažéri dôležitých talianskych spoločností a významných ruských spoločností vrátane verejného kapitálu dnes organizujú konferenčný hovor s vedúcimi predstaviteľmi týchto významných ruských spoločností s ohlásenou účasťou samotného prezidenta Putina“. Talianske spoločnosti dostávajú ruský zemný plyn za ceny oveľa nižšie ako trhové ceny vďaka dlhoročným zmluvám.

Rusko – nemecká obchodná komora dňa 31.mája 2021 uviedla, že nemecké spoločnosti investovali za prvý štvrťrok do ruskej ekonomiky 1, 1 miliardy Eur s tým, že objem investícií medzi Moskvou a Berlínom nebol ovplyvnený ani rastúcim geopolitickým napätím medzi Ruskom a Západom a ani pandémiou. Predseda Predstavenstva Nemecko-ruskej obchodnej komory Mattias Schepp ako delegát berlínskej ekonomiky v Ruskej federácii uviedol, že pozitívny trend rusko-nemeckých investícií, ktorý bol evidentný v období  pred pandémiou, pokračuje rovnakým  smerom. Prispievajú k tomu nielen veľké projekty infraštruktúry energetickej spolupráce, ako je plynovod Nord Stream 2 a zariadenia na úpravu plynu spoločnosti Linde, ale aj technologický rozvoj železnice Siemens. Obzvlášť dôležitú úlohu zohrávajú aj investície berlínskej automobilky Volkswagen do výrobných závodov so sídlom v Rusku, atď… ( Malé Slovensko má však zasa raritu:  Kde sa vzal – tu sa vzal, máme malého kuvička v Európskom parlamente, ktorý by pre svojich chlebodarcov Nord Stream 2 zahatal aj vlastnými rukami ).

A aké národnoštátne záujmy a celospoločenské problémy riešia naši poslanci ? Nuž v napätí očakávajú na Deň D –  pondelok 31.januára, kedy z iniciatívy mladého poslanca Andreja Stančíka (OĽANO) bude na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR „vysvetľovať“ okolnosti svojej legitímnej cesty do Ruskej federácie Generálny prokurátor Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí dňa 27.januára nevládali dôjsť do budovy národnej rady, ožijú ako rybičky, aby mohli jeden po druhom klásť ústavnému činiteľovi otázky, ktoré budú deklasovaním úrovne zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Mali by sa aspoň raz pozrieť na seba zvonku mimo svojich ulít tak, ako ich vidia občania. Možno by to prinieslo ďalšie obohatenie Trestného zákona o nový trestný čin – ohýbanie republiky.

Eva Zámocká