Dáta NBS odhalili slabé miesto domácností

Medzi rokmi 2021 a 2023 vzrástlo čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti v nominálnom vyjadrení takmer o 30 %. Po zohľadnení vysokej inflácie však reálny nárast predstavoval len približne štyri percentá. Inými slovami, domácnosti síce urobili krok vpred, no silný inflačný protivietor väčšinu zisku zmazal. Priemerné číslo navyše zakrýva výrazné rozdiely v tom, kto z tohto vývoja skutočne profitoval a kto niesol hlavné bremeno rastúcich cien a úrokových sadzieb.

Rozhodujúcim faktorom bola štruktúra majetku. Slovenské domácnosti majú veľkú časť bohatstva uloženú v nehnuteľnostiach, a práve ich zdražovanie sa stalo hlavným motorom rastu majetku. Víťazmi postpandemického obdobia boli vlastníci bývania, a to aj tí s hypotékami. Rast cien nehnuteľností zvyšoval hodnotu ich aktív, zatiaľ čo inflácia postupne znižovala reálnu váhu dlhov. Najväčší reálny nárast čistého bohatstva, približne o 15 %, zaznamenali domácnosti vo veku 45 až 54 rokov, ktoré sa tak stali najbohatšou vekovou skupinou na Slovensku. Dvojciferným tempom rástol majetok aj starším domácnostiam nad 65 rokov, hoci z nižšej východiskovej úrovne.

Úplne opačnú skúsenosť mali mladé domácnosti a nájomníci. Domácnostiam vo veku 16 až 34 rokov klesol reálny čistý majetok približne o 16 %, pričom u nájomníkov bol prepad ešte výraznejší, okolo 30 %. Bez nehnuteľnosti, ktorá by sa zhodnocovala, a bez dlhu, ktorého reálnu hodnotu by inflácia znižovala, zostali odkázaní len na vlastné príjmy v prostredí rastúcich životných nákladov. Mnohé mladé rodiny vstupovali na trh bývania neskoro, pri vysokých cenách a rastúcich úrokových sadzbách, čo ich finančnú pozíciu ešte viac oslabilo.

Dáta však ukazujú, že ani rast majetku nemusí znamenať pocit bezpečia. Veľká časť domácností má svoje bohatstvo viazané v nelikvidných aktívach, najmä v nehnuteľnostiach. Hodnota tam síce je, no v prípade nečakaného výdavku ju nemožno rýchlo speňažiť. Takmer štvrtina slovenských domácností nemá k dispozícii dostatočné pohotovostné rezervy a žije prakticky od výplaty do výplaty. Ako upozorňujú analytici NBS, to ešte neznamená chudobu, ale vysokú zraniteľnosť. „Bohatstvo ešte neznamená finančnú odolnosť. Bez likvidnej rezervy môže byť aj majetná domácnosť ohrozená už pri malom šoku,“ vyplýva z analýzy Andreja Cupáka a Pavla Gertlera.

Práve likvidita je tým, čo premieňa majetok na reálnu istotu. Rozhoduje o tom, či domácnosť zvládne výpadok príjmu alebo nečakaný výdavok bez toho, aby sa dostala do finančných problémov. Najviac sú týmto rizikom vystavené mladšie domácnosti, najmä vo veku 35 až 44 rokov. Naopak, staršie domácnosti častejšie vlastnia bývanie bez dlhu a disponujú aj finančnými rezervami. Významnú rolu zohráva aj finančná gramotnosť – domácnosti s lepšími znalosťami hospodárenia sú podstatne menej náchylné žiť z ruky do úst.

Postpandemické obdobie tak prinieslo paradoxný výsledok. Majetok domácností v priemere rástol, no rozdiely sa ešte viac prehĺbili. Najbohatších 10 % domácností vlastnilo v roku 2023 už takmer 36 % celkového bohatstva, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo 33 %. Vlastníci bývania a staršie domácnosti sa vzdialili tým mladším a tým, ktorí bývajú v nájme. Ako upozorňujú analytici NBS, ekonomická neistota a slabší výhľad ekonomiky môžu tento trend ešte prehĺbiť. Centrálna banka preto bude vývoj naďalej detailne sledovať, pričom ďalšia vlna zisťovania o spotrebe domácností je plánovaná na prelom rokov 2026 a 2027.