Ďalší dôkaz, že americkí diplomati nie sú takí múdri, ako si myslia

Ďakujeme Andrejovi Martyanovi za upozornenie na nedávny názorový článok Petra Van Burena, dôstojníka zahraničnej služby na dôchodku, ktorý pôsobil na ministerstve zahraničných vecí USA. Úradníci americkej zahraničnej služby sú veľmi hrdí na to, že sú mimoriadne inteligentní. Ako to vedia? Absolvujú skúšku pre zahraničnú službu. Ak ste túto skúšku nespravili a nezložili, nie ste podľa definície takí inteligentní ako úradník zahraničnej služby. Nepreháňam, píše Larry Johnson vo svojom poslednom príspevku

07. 12. 2022 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke americký minister zahraničných vecí Antony Blinken

Washington 7. decembra 2022 (HSP/sonar21/Foto:TASR/AP-Kevin Lamarque)

▶ ❚❚ ↻

Štyri roky som pracoval spolu s niektorými z nich a môžem potvrdiť aroganciu a pocit vlastnej dôležitosti, ktorými sú typickí úradníci ministerstva zahraničných vecí presiaknutí, keď sa promenádujú po sídle ministerstva zahraničných vecí alias po hlavnej štátnej správe. Aj keď existujú výnimky (t. j. normálni ľudia, s ktorými by ste si radi sadli na večeru alebo do baru), FSO sú zvláštna skupina, ktorá vznikla dlhoročným selektovaním. Jeden z mojich bývalých kolegov, pán menom “Tony”, bol oddaný scientológ, ktorý mal permanentný prípad nádchy. Pripadalo mi to smiešne. Vždy bol chorý. Nechápal tú iróniu.

Každopádne, späť k pánovi Van Burenovi. Zdá sa, že Peter sa vymyká stereotypu. Je to veľký, svalnatý chlap a nezdá sa, že by mu chýbal testosterón. Testosterónu je v Main State nedostatok. Je to sexuálny raj metra. FSO sú tiež známi tým, že sú dosť zdržanlivé osobnosti. Zvyčajne sa vyhýbajú upútaniu pozornosti, pokiaľ nie je v hre povýšenie. Vyzerá to tak, že Peter sa nebál rozkývať loď a ísť tam, kde je akcia:

Van Buren pôsobil na ministerstve zahraničných vecí USA 24 rokov, z toho rok v Iraku ako vedúci dvoch provinčných rekonštrukčných tímov.

Po vydaní jeho knihy We Meant Well (Mysleli sme to dobr), jeho bývalý zamestnávateľ, ministerstvo zahraničných vecí USA, tvrdil, že van Buren nemal riadne povolenie na vydanie svojej knihy podľa pravidiel ministerstva a že kniha obsahuje neoprávnené zverejnenie utajovaných materiálov.

Jeho knihu We Meant Well som nečítal, ale môžem ho pochváliť za to, že uznáva bezohľadnosť amerického imperiálneho dobrodružstva, ktoré stálo Iračanov toľko krvi a pokladov.

Napriek tomu som šokovaný jeho článkom v American Conservative. Začína týmto, citujem brata Martyanova:

Od okamihu, keď ruské vojská vstúpili na Ukrajinu, existovali len dva možné výsledky. Ukrajina mohla dosiahnuť diplomatické riešenie, ktoré by obnovilo jej fyzickú východnú hranicu (t. j. Rusko by anektovalo veľkú časť východnej Ukrajiny až po rieku Dneper a zriadilo by pozemný most na Krym), a tak by pevne obnovilo svoju geopolitickú úlohu nárazníkového štátu medzi NATO a Ruskom. Alebo by sa Rusko po stratách na bojisku a diplomatických opatreniach mohlo stiahnuť do pôvodného februárového východiskového bodu a Ukrajina by pevne obnovila svoju geopolitickú úlohu nárazníkového štátu medzi NATO a Ruskom.

“Len dva možné výsledky?” Napadá mi ešte minimálne jeden možný výsledok – Rusko demilitarizuje a de-nacizuje Ukrajinu a zabezpečí, aby nová vláda na Ukrajine nebola podriadená Spojeným štátom a NATO. Peter, prečo si sa touto možnosťou ani len nezaoberal? Rusko vďaka svojej veľkosti a technicky vyspelým vojenským prostriedkom (napr. má plne integrovaný elektronický boj, ktorý NATO nemá) a arzenálu presných hyperzvukových rakiet a tankov vstúpilo do “špeciálnej vojenskej operácie” s určitými jasnými výhodami.

Peter uvádza aj toto obskúrne tvrdenie:

Tento problém je pre Putina čoraz naliehavejší, pretože NATO posilňuje svoju silu v Poľsku.

Jeden z Petrových priateľov musí zasiahnuť a oznámiť mu, že NATO už nemá zbrane, ktoré by mohlo poslať na Ukrajinu, a že poľská armáda je väčšia ako armáda Anglicka a Nemecka dohromady. Stručne povedané, NATO sa spolieha na Poľsko, že poskytne kanonenfutr, ehm, teda vojakov, aby NATO malo dôveryhodné sily. NATO je v skutočnosti silou duchov s malou razanciou. Zoberte si tieto čísla:

Britská armáda má od roku 2022 79 380 príslušníkov na plný úväzok, 4 090 Gurkhov a 28 330 dobrovoľníkov v zálohe.

V januári 2022 mala nemecká armáda početný stav 62 766 vojakov. (https://en.wikipedia.org/wiki/German_Army)

V roku 2020 zamestnávala francúzska armáda 118 600 príslušníkov (vrátane cudzineckej légie a parížskeho hasičského zboru). Okrem toho záložný prvok francúzskej armády tvorilo 22 750 osôb.

Od roku 2022 má Poľsko 150 000 príslušníkov aktívnej služby a 32 000 príslušníkov Síl teritoriálnej obrany.

Diplomat s rodokmeňom pána Van Burena by určite vedel, že Rusko práve ukončilo mobilizáciu viac ako 300 000 vojenských záložníkov. Len táto sila je väčšia ako stála armáda Spojeného kráľovstva, Nemecka a Francúzska dohromady. Nechajte si túto skutočnosť na chvíľu uvedomiť. Rusko má v súčasnosti aktívnu miliónovú armádu a v zálohe má viac ako dva milióny mužov. Nemyslím si, že velitelia NATO sú veľmi dobrí v matematike.

Peter si robí ilúziu, že Rusko je stále vo vojenskom stredoveku a nedobehlo moc USA a NATO:

Putinov plán závisí od boja s Ukrajinou, a teda aj s USA prostredníctvom zástupcov, nie od priameho konfliktu s vojensky silnejšími Spojenými štátmi a celým NATO.

Ako sa Spojené štáty tešia “vojenskej prevahe” nad Ruskom? Rusko má väčšiu armádu z hľadiska počtu ľudí. Ruské tanky sú rovnako dobré, ak nie lepšie, ako akýkoľvek tank v arzenáli USA. Rusko má najmodernejší systém protivzdušnej obrany zo všetkých krajín sveta. A Rusko má jasnú výhodu v hyperzvukových presných strelách, ktoré vyrába doma bez závislosti od dovážaných zdrojov. Spojené štáty sú “lepšie” v jednom ohľade – vynakladajú o miliardy viac ako Rusko. Áno. A ešte jedna vec. Spojené štáty prehrali viac vojen s krajinami druhého a tretieho sveta ako Rusko.

Nie som si istý, prečo Peter Van Buren napísal tento článok tak, ako ho napísal. Na človeka, ktorý sa nerád genitalizoval pred hierarchiou amerického ministerstva zahraničných vecí, určite ohýba kolená pred neokonzervatívnymi mémami, napríklad “Rusko je vojensky menejcenné”, “Rusku dochádzajú rakety” a “Putin chce vzkriesiť Sovietsky zväz”. Napriek tomu svoj článok uzatvára s istou dávkou zdravého rozumu:

Zdá sa, že Bidenova administratíva sa hanebne uspokojila s tým, že nevolá dôrazne po diplomatickom úsilí, ale namiesto toho vykrváca Rusov, akoby to bol znova Afganistan 1980, a pritom sa tvári tvrdo a nasáva akékoľvek pozitívne pocity dvojstranných voličov, ktoré prináležia pseudo-“vojnovému” prezidentovi Joeovi Bidenovi. Podobne ako v Afganistane v roku 1980 sa zdá, že USA sú pripravené bojovať až do posledného miestneho obyvateľa (dodajú mu len toľko zbraní, aby neprehral) a potom budú čeliť nevyhnutnému vyjednanému koncu, čo bol hanebný postoj vtedy a je hanebný aj teraz.

Súhlasím s Petrom, že stratégia USA je hanebná. Zabudol však diskutovať o kľúčovej skutočnosti – Rusko bude diktovať podmienky. Rusko nekrváca. Ukrajina áno. Rusko má zdroje v personáli a vojenských obranných výrobných závodoch, ktoré môže doplniť a udržať operácie. Ukrajina je teraz úplne závislá od štedrosti Západu. Toľko k “jediným dvom možným výsledkom” pána Van Burena.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Po proteste v Turíne vypukli násilnosti. Podľa organizátorov citovaných agentúrou DPA sa na demonštrácii v centre Turína zúčastnilo približne 50.000 ľudí.