Bratislava 30. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) plánuje zrušiť externé štúdium a nahradiť ho dištančným. Cez novelu vysokoškolského zákona, ktorú bude čoskoro schvaľovať vláda SR, chce diaľkové štúdium predĺžiť. Tvrdí, že z neho vychádzajú „vrabčekovia“, kým z interného „slávici“. S ministrom spravodlivosti pripravuje zmeny, na základe ktorých by sa podvodne získaný titul mať stať trestným činom a o jeho odňatí by mal rozhodnúť súd.

– Neplánujete zaviesť odoberanie podvodne získaných titulov?

Odoberanie titulov sa musí preniesť zo škôl na súdy. A preto zvažujeme a hovoril som už s pánom ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom o tom, aby bol podvodne získaný titul trestným činom.

– V akom prípade bude podľa plánovanej novely možné odobrať titul?

Musím to konzultovať s právnikmi, odborníkmi. Základná filozofia je, že titul bude možné odobrať, keď sa nájdu vážne pochybenia, ktoré boli zavinené, čo sa týka kvality vzdelávania, kvality výstupu, teda aj podvodu. V takomto prípade o tom rozhodne súd. Netlačme do toho školy. Musia byť jasne zdokumentované dôvody, zistenia a súd nech v zmysle zákona rozhodne.

– Bude pri procese odnímania titulu vyvodená zodpovednosť aj voči vysokej škole, ktorá titul udelila?

Sankciu vyvodí AK tým, že jej odoberie oprávnenie dávať titul PhD. alebo robiť docentúry či profesúry. To sú jasné pravidlá hry, ktoré sa týkajú dôsledkov pre školy. Ale či sa to niekomu páči, alebo nie, istým spoluúčastníkom procesu je aj tá osoba, ktorá titul neoprávnene získala. A niekedy by som zdvihol varovný prst pre tých, ktorí jej boli školiteľom a majú niesť spoluzodpovednosť, a aj oponentom.

– Nedávno sa skončilo pripomienkové konanie k novele vysokoškolského zákona. Viaceré výhrady mali rektori alebo aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorým sa napríklad nepáčil návrh predĺžiť externé štúdium. Vy ste akceptovali ich pripomienku. Ste teda stále za to, aby sa bakalárske aj magisterské štúdium predĺžilo o rok?

Áno, ja som rozhodnutý a mám to aj zdôvodnené, že sa predĺži bakalárske aj magisterské štúdium o rok. Ide o to, aby bolo viac času na jednotlivé ročníky. Z externého vzdelávania nám vychádzajú vrabčekovia a z interného, denného prostredia slávici. I keď to nemôžem vždy zovšeobecňovať. Vysokoškolskú novelu som odložil, nejde to na septembrovú parlamentnú schôdzu, ale až na októbrovú. Chcem to ešte odkonzultovať, znovu si sadnem so zástupcami vysokoškolskej obce aj so zamestnávateľmi. Vysvetlím im, že nikomu sa neskriví ani vlas na hlave, pretože schvaľovaním nového vysokoškolského zákona chcem zrušiť externé vzdelávanie a prejsť na systém dištančného štúdia, ktorý je v zahraničí normálny. My sme externú formu mali, povedzme si otvorene, v 50. rokoch minulého storočia, keď bolo treba prevychovať „robotnícke kádre“. A v 90. rokoch som externú formu plne chápal, lebo mnohí ľudia, ktorí boli v praxi, potrebovali študovať, lebo im to nebolo z politických alebo náboženských dôvodov umožnené. Ale dnes, po vyše 22 rokoch od novembra 1989, mal každý možnosť študovať, aj keď viem, že sú tu isté kvóty.

– Chcete celkom zrušiť externú formu štúdia?

To už mám dohodnuté aj s Radou vysokých škôl. Pani profesorka Mária Bieliková, ktorá je od 1. septembra novou členkou AK, to nesmierne podporuje na Rade VŠ. Pôjdeme týmto smerom, ale jasné, že to nenastavíme tak, že zajtra to musí byť. Vysokoškolský zákon sa bude pripravovať na budúci rok, teraz sa robí vyhodnotenie koncepcie za roky 2000 – 2010, na ktorú zabudol predošlý minister. Už ju máme takmer hotovú. A na základe poznatkov, čo sa dobre urobilo, v tom budeme pokračovať, čo bolo zlé, chceme očistiť, dať bokom a začať pracovať na nových projektoch a nových programoch. V novom vysokoškolskom zákone budú viaceré výrazné zmeny a budú sa približovať európskym normám.

– To znamená, že nový vysokoškolský zákon už nebude rátať s externou, ale len dištančnou formou?

Možno, že bude rátať, ale je to môj názor, ktorý budem presadzovať, pokiaľ budem vo funkcii, aby sme externú formu, ktorá nie je tradičná, od istého roku zrušili a nahradili dištančným vzdelávaním.

– Platili by študenti za dištančnú formu?

Najprv diskusia, a potom rozhodnutia. A zásadná diskusia ešte neprebehla.

– Čo si prakticky majú študenti predstaviť pod dištančnou formou?

Nepôjdem v tomto do detailov. Musel by som napísať nejaký článok, kde by som vysvetlil, aká je dištančná forma v oblasti prírodných vied, technických vied, medicínskych vied… To je typická forma v zahraničí a vychádza z Bolonského procesu. My sa tu hlásime k Bolonskému procesu, ale mnohé veci sme neprevzali. Budeme ich postupne preberať, aby neboli menovaní profesori, ale aby prechádzali konkurzom, že garantovať nebudú garanti, ale určité tímy pracovníkov, ktoré budú niesť zodpovednosť za odbor, ktorý sa pripravuje. Ja viem, že keď poviem svoj názor, tak niekto vyskočí a vypáli proti mne. Je to môj názor, s ktorým idem do diskusie, ale ktorý sa netýka najbližších dvoch rokov. To sa týka budúceho roku, keď začneme pripravovať zákon o vysokých školách. Tam otvoríme celospoločenskú diskusiu.

– Začína sa nový školský rok a opakuje sa už tradičný scenár – školám chýbajú učebnice. Na začiatku roka sa budú musieť zaobísť bez asi 34 titulov. Ako to, že sa tento problém stále nevyriešil a opakuje sa od roku 2008, keď odštartovala reforma exministra Jána Mikolaja (SNS)?

Problém je v tom, že keď sa v roku 2008 prijímala reforma, tak sa malo myslieť aj na učebnice. Potom sa každý rok naháňali nové reformné učebnice a ja si uvedomujem, že nám chýbajú a že ich vydávanie je veľmi náročné nielen po odbornej stránke, ale aj po stránke verejného obstarávania. Lebo často sa nám pri transparentných verejných obstarávaniach prihlási neuspokojený účastník, a to nám celý proces zabrzdí. Ale nechcem sa vyhovárať. Osobne mi ide o to, aby bol kvalitný obsah a ten nie je vždy dobrý. Myslím, že sa to vyrieši nástupom nového riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) docenta Viliama Kratochvíla, ktorý je didaktik a dlhé roky aj prednášal na vysokej škole a písal učebnice. Tieto veci nemožno zmeniť za tri mesiace od jeho nástupu. A je tu veľmi významná výzva, aby sme niektoré učebnice dostali na naše základné a stredné školy aj prostredníctvom digitálnych foriem a tu nám môže napomôcť, ako budú doriešené všetky nedostatky v súvislosti s projektom Planéta vedomostí. Zrejme pôjdeme aj touto cestou.

– Viaceré školy aj vydavateľstvá volajú po otvorení trhu s učebnicami. V Česku tento systém funguje od 90. rokov. Nepomohol by práve tento krok pri riešení nedostatku učebníc?

Budeme završovať jednu etapu. Reformné učebnice išli v jednom systéme, tak sa držme toho, aby sme to dotiahli. Otvorený trh má jedno pozitívum, že mnohé veci môžu nakupovať priamo učitelia, ZŠ, zriaďovatelia. Ale otvorený trh potrebuje aj certifikačné a akreditačné kritériá, kto môže napísať učebnicu, kto je kvalitný. Najprv tu musíme urobiť isté mantinely a ja sa potom nebránim ani takýmto zmenám, ale musím mať jasné kritéria. V Česku ich majú. Ale nie vždy sú spokojní, z akých učebníc sa učí. Pretože učebnica musí obsahovať minimum štátneho vzdelávacieho programu.

Som zástanca toho, aby každý ročník, každý predmet mal v každej triede určené minimá štátneho vzdelávacieho programu, a potom sa môže dať vôľa školskému vzdelávaciemu programu. Ale minimum, čo musí ten žiak ovládať, musí byť, aby sme ho mohli hodnotiť v rámci monitoru. Robíme všetko preto, aby sme tie štandardy nastavili čo najrýchlejšie ešte tento rok a od budúceho roka 2013/2014, aby sme na ne nabehli.