Julia Reda upozorňuje na skutočnosť, že nová smernica EÚ o osobných údajoch GDPR, ktorá nadobudla účinnosť minulý piatok, vyvolala značný rozruch a množstvo rozporuplných reakcií. Na zmenu už je však neskoro a každý musí rešpektovať toto nariadenie. Chystajú sa však ďalšie podstatné nariadenia najmä v interaktívnej a internetovej oblasti, o ktorých sa v súčasnosti oplatí diskutovať a pripomienkovať ich. Poslankyňa EP hovorí o nariadení EÚ o internetovej kontrole, ktoré by malo vstúpiť do platnosti zhruba o dva roky.

“Pokiaľ ide o autorské práva a cenzúru internetu, je čas a šanca uplatniť nejaké zmeny. V budúcnosti, keď začne táto legislatíva platiť, môže byť neskoro,” napísala Julia Reda a dodala, že sa pripravujú novinky, ktoré výrazne ovplyvnia internetové prostredie a jeho kontrolu vrátane v súčasnosti najpoužívanejších služieb a aplikácií.

Najväčším problémom spomínanej úpravy smerníc EÚ je podľa nemeckej poslankyne EP fakt, že v prípade zákona GDPR išli európske úrady proti veľkým internetovým gigantom, nový zákon o autorských právach je pripravovaný v súlade s ich lobingovými stratégiami a záujmami.

“Parlament a Rada už viac ako rok pracujú na tejto legislatíve, ale doteraz neodstránili očividné nedostatkov pôvodného návrhu Komisie. Napriek zložitosti problematiky, najnovšie návrhy oboch inštitúcií nedosahujú základné štandardy funkčnosti a proporcionality.”, dodala Julia Reda.

Bulharské predsedníctvo Rady EÚ sa v súčasnosti snaží o širšiu diskusiu o týchto zmenách. Najnovší návrh údajne počíta s povinnými “cenzúrnymi strojmi” – aplikáciami, ktoré kontrolujú činnosť na internete, a ktoré by mal povinnosť používať každý prevádzkovateľ stránok, portálov, sociálnych sieti, aplikácii a pod. Hovorí sa tiež o sprísnení autorských práv, pričom má však každý štát rozhodnúť o štandardoch na svojom území. Diskutovanou témou je tiež zavedenie novej dane zo zdieľania obsahu.

Daň zo zdieľania obsahu

“Napríklad nemecká vláda je blízko k dohode o tom, ktoré druhy spravodajského obsahu by mali spadať pod “daň z linkov”, a mali by platiť poplatok, ak sú zdieľané. Rieši sa to, či časť (úryvok) nejakého článku či iného obsahu predstavuje pôvodné duševné vlastníctvo, alebo aj to, ktoré skupiny autorov by mali podliehať zdaneniu,” vysvetľuje problematiku poslankyňa EP.

Predsedníctvo navrhuje, aby sa každá krajina sama rozhodla. Zdieľanie “nepodstatných” častí “produktu” by malo zostať bezplatné, ale členské štáty si môžu vybrať, na aké úryvky sa má daň vzťahovať, Krajiny sa majú rozhodnúť, či bude kritérium podstata (obsah) príspevku, jeho dĺžka alebo jeho autor.

“Samozrejme, toto je v rozpore s cieľom vytvoriť jednotný digitálny trh so spoločnými pravidlami, čo je dokonca v názve plánovaného zákona,” upozorňuje Julia Reda. Namiesto jedného celoeurópskeho zákona tak bude zrejme platiť 28 rôznych ustanovení. Poslankyňa ale podotýka, že najprísnejšie pravidlá sa stanú pre veľké internetové platformy štandardom a budú sa používať v celej únii, pretože títo giganti nebudú chcieť riskovať porušenie nariadení v ostatných krajinách pod hrozbou vysokých pokút.

Taktiež zostáva otvorené, či budú ovplyvnené jednoduché internetové odkazy (linky), pretože takmer vždy obsahujú aj názov odkazovanej stránky a nie je zrejmé, či názov článku sa bude považovať za “nepodstatnú časť”. “Musíme sa pripraviť na súdne spory a roky právnej neistoty okolo hypertextových odkazov, ak sa táto verzia textu stane zákonom,” dodala Julia Reda.

Filtrovanie a kontrola

Bulharské predsedníctvo súhlasí s cieľom Komisie nútiť internetové platformy, aby sledovali všetky uploady (nahraté súbory a príspevky) používateľov, aby aktívne pracovali na odhalení porušenia autorských práv, aj keď to nevyhnutne povedie k porušeniu niektorých súčasných právnych prejavov. “Jednoznačne to porušuje súčasné právo EÚ a Chartu základných práv,” podotýka Julia Reda.

Podľa súčasných návrhov majú byť platformy (internetové stránky, aplikácie, sociálne siete) priamo zodpovedné za všetky porušenia autorských práv svojimi užívateľmi. Môžu sa vyhnúť tejto zodpovednosti, ak preukážu, že urobili všetko, čo je v ich silách, aby zabránili tomu, aby sa obsah chránený autorskými právami zobrazoval online. To si vyžiada zavedenie filtrov na zverejňovanie a upload interaktívneho obsahu.

Postoje jednotlivých krajín

Julia Rada na svojom blogu zverejnila zoznam členských krajín EÚ a ich postojov k dani zo zdieľania a zavedeniu internetových filtrov (cenzúre). Slovenská republika podľa jej údajov súhlasí so zavedením oboch noriem. Taký postoj je v EÚ majoritný, no niektoré štáty ako Poľsko, Slovinsko či Litva majú skeptický pohľad. Väčšina krajín súhlasí najmä so zavedením internetových filtrov na sledovanie a kontrolu nahratého (uploadovaného) obsahu.

Rakúsko a Taliansko navrhujú ešte sprísniť súčasný návrh dane zo zdieľania.

Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko chcú uplatniť filtre obsahu aj pre neziskové platformy (ako Wikipedia) a pre platformách, ktoré obsahujú iba malé množstvá obsahu chráneného autorskými právami (napríklad začínajúce podniky). Aj keď by platformy filtrovali obsah, mali by stále niesť zodpovednosť za porušovanie autorských práv svojich používateľov podľa občianskeho práva, a nie len podľa trestného práva.

Maďarsko bolo pôvodne proti “dani zo zdieľania”, ale teraz je za jej zavedenie, čo v konečnom dôsledku dáva Nemecku potrebnú väčšinu na to, aby sa tieto normy presadili. Vysvetľuje poslankyňa EP Julia Reda.

Novú verziu textu predložil poslanec EP Axel Voss a Výbor EP pre právne záležitosti by mal návrh schváliť na nadchádzajúcom hlasovaní 20. a 21. júna. Po tomto hlasovaní už bude takmer nemožné vykonať zmysluplné zmeny.