Strana Smer-SSD vo svojom tlačovom vyhlásení uviedla, že Smer „berie na vedomie rozhodnutie politickej strany Hlas-SD vylúčiť z povolebnej spolupráce Smer-SSD a Republiku a vytvoriť po nasledujúcich parlamentných voľbách pravicovo-liberálnu vládu s jednou zo strán rozpadnutej vládnej koalície a s jedným z nových politických subjektov“. Písali sme o tom tu. Smer-SSD predpokladá, že má ísť o spojenie Hlasu-SD so stranami SaS a Progresívne Slovensko, keďže sa po páde vlády Eduarda Hegera predstavitelia týchto strán stretli v Prezidentskom paláci.

Smer urobil toto vyjadrenie na základe veľkého exkluzívneho rozhovoru, ktorý tento víkend urobil predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini pre denník Nový čas (celý ho nájdete tu). Čo presne však Pellegrini ohľadne možného budúceho spájania či nespájania v tom rozhovore povedal?

Pellegrini jednoslovným „Áno“ potvrdil, že zo spolupráce vylúčil OĽaNO a „fašistov“. Na priamu otázku, či pod fašistami rozumie aj hnutie Republika, odpovedal: „Dal som si záväzok, že do volieb sa nebudem vyjadrovať k rôznym kombináciám, ale na toto vám odpoviem. Využijem moju poslednú skúsenosť a dobrý rozhovor s pánom prezidentom Zemanom, ktorý som mal pri jeho rozlúčkovej návšteve na Štrbskom Plese. On povedal jednu peknú vec, s ktorou plne súhlasím a tú považujte aj za moju odpoveď. ,Neexistuje horší alebo lepší neonacista. Všetci sú neonacisti.‘ Tak dúfam, že vám to bude stačiť.“

Stačí to aj nám? Bolo by po takomto vyhlásení možné, aby sa ocitli Hlas-SD a Republika v jednej vláde? Duch tej odpovede je úplne jednoznačný, hoci technicky vzaté, toto vyhlásenie spoločnú koalíciu nevylučuje – za predpokladu, že by sa v Hlase hlboko zamysleli a vyhlásili, že Republiku za fašistov nepovažujú. Vtip je v tom, že to by tak či onak museli urobiť, ak by do koalície s Republikou išli.

Ďalšia otázka bola o tom, či je realistické hovoriť o spojení strán Hlas, SaS a PS, čo Igor Matovič (a po tejto Pellegriniho odpovedi už aj smeráci) označujú za takmer hotovú vec. Pellegrini odpovedal: „Je to výmysel. Ja som sa fakt okrem pána Valáška ešte nestretol so živým PS-károm takto ako s vami, takže ani veľmi neviem, aké sú ich myšlienky, názory. Všimnite si, že tá strana dnes má relatívne veľa percent, ale zatiaľ ich veľmi nepočuť, nevidno. Takže my nevieme veľmi, aké sú ich myšlienky a čo chcú so Slovenskom robiť.“ Tu Pellegrini zabudol, že okrem Valáška naživo stretol (a nie raz) aj Zuzanu Čaputovú, ktorá vzišla z Progresívneho Slovenska, a ktorá celkom zjavne aj teraz funguje ako koordinátorka tohto prúdu americkej politiky na Slovensku. Vzhľadom na zúfalú absenciu lídra v tej strane sa dá predpokladať, že v jej mene celkom spokojne môže rokovať aj pani, ktorá bude ešte zhruba rok vo funkcii prezidentky.

A potom prišla ďalšia veľmi priama otázka. Znela: „Vy ste sa vyjadrili, že s Robertom Ficom by ste si nevedeli predstaviť sedieť v jednej vláde – znamená to, že je to úplne vylúčené?“ Pellegriniho odpoveď: „Áno, to platí, a toto nemienime nijakým spôsobom meniť. Ja si to neviem predstaviť, a to by ani nefungovalo. Na Slovensku musí fungovať kľud a mala by vzniknúť vláda, ktorá pomôže upokojiť spoločnosť. Myslím si, že tá jazva z minulosti – ja taký nie som, ale on by možno nejakým spôsobom stále mal nejaký negatívny pocit z toho, že som odišiel a mohlo by sa to prejaviť potom aj v nejakej vzájomnej spolupráci. Takže sedieť takto ako s vami na rokovaní vlády spolu s ním, on so mnou alebo ja s ním, ja si to neviem predstaviť,“ uviedol a vzápätí ešte dodal: „Už som to raz povedal, a ľudia musia vedieť, že keď som to povedal, tak to aj dodržím.“

Toto je príliš jasné vymedzenie sa voči Ficovi na to, aby bolo po voľbách možné z neho vykľučkovať bez straty tváre. Redaktorovi však napadla tá istá logická otázka, ktorú si iste hneď položí aj čitateľ: týka sa to iba osoby Roberta Fica, alebo je týmto vyjadrením odmietnutá spolupráca s celou stranou Smer-SSD? Tu prišla odpoveď, ktorá predsa len ponechala aké-také zadné dvierka pootvorené:

„Ja som to povedal o týchto osobách, ale to neznamená, že to je len nejaká finta, aby sme potom predsa len so Smerom mohli vládnuť.“ Čo to znamená? Finta to teda nie je, ale keďže ten pôvodný výrok bol len o konkrétnych osobách, tak ani spolupráca vlastne vylúčená nie je.

A ďalej: „Moja preferencia je, a hovorím to vlastne od začiatku Hlasu – pre upokojenie spoločnosti, ktorá je rozdelená na dva znepriatelené tábory, by bolo najlepším riešením, keby vznikla vláda takého zmierenia, to znamená, že by to bol mix strán, napríklad Hlasu a niekoho zo súčasnej koalície, alebo nejaký budúci tvar, ako keď sa to len takto vymení.“

Ako interpretovať toto? Kto chce vidieť aspoň maličkú šancu, že po voľbách vznikne vláda bez úplne explicitných amerických lokajov a liberalistických a progresívnych úchylákov, ten ju tam vidieť môže.

Pokiaľ však ide o Pellegriniho víziu vzniku „vlády národného zmierenia“, tak tam naozaj netreba mať ilúzie. Aby totiž niečo také mohlo vzniknúť, musel by existovať nejaký spoločný základ, na ktorom by sa dalo stavať. V hrdom sebavedomom štáte by takýmto spoločným základom napríklad mohol byť národnoštátny záujem krajiny, kde by si strany mohli povedať: „dobre, máme rozdielne politické predstavy, ale milujeme svoju krajinu, chceme aby bola silná, zdravá, prosperujúca, tak sa spojme, aby sme to spolu dosiahli.“ Existuje však aj na Slovensku takýto spoločný základ pre politické subjekty z oboch strán politickej barikády? Program v štýle „korumpovať a kradnúť spoločne rukou nerozdielnou“, to sa ako platforma na vznik vlády národného zmierenia príliš neosvedčilo, lebo z princípu, pri tom je najlepšie nemusieť sa s nikým deliť.