Môj profil 
Predplatné
Kiska sa venoval najmä možným hrozbám v súvislosti so šírením propagandy a manipulácie na internete a tiež s útokmi na novinárov. Kiska ďalej uviedol, že hlavnou povinnosťou politikov je slúžiť ľuďom, čo je možné iba vtedy, keď predstavitelia krajín pochopia význam spolupráce.
Slovenský prezident pred Valným zhromaždením OSN povedal, že pokrok a nové technológie prinášajú výzvy, ktorým je nutné čeliť. „Mám veľké obavy zo škodlivých aktivít v kybernetickom priestore. Rastúca manipulácia na sociálnych sieťach celosvetovo podkopáva demokraciu a negatívne ovplyvňuje obyvateľov,“ povedal. Varoval, že proti propagande a extrémizmu nie je možné použiť rovnaké zbrane a ani rétoriku protivníkov, riešením je iba podpora tolerancie, slobody prejavu a kritického myslenia spoločnosti.
„Musíme si uvedomiť, že slobodná tlač je našim spojencom, nie nepriateľom. Oni (novinári) sú ochrancami našich zásad. Oni sú často prví, ktorí si všimnú to, keď sa veci vyvíjajú zlým smerom,“ uviedol slovenský prezident s tým, že rastúci počet útokov na novinárov, pokusy umlčať slobodnú tlč a rastúce obmedzenie občianskej spoločnosti by v nás mali vyvolávať obavy.
Kiska o svojom prejave v OSN informoval aj na Facebooku, kde uviedol, že štáty sa v súčasnosti musia spájať. Napísal, že v OSN sa zišiel celý svet, 193 krajín. „Pretože žiadna, ani tá najväčšia alebo najsilnejšia krajina nedokáže sama riešiť najvážnejšie výzvy, ako sú klimatické zmeny, migrácia, terorizmus, alebo hospodársky rast. Pritom čoraz častejšie sa od seba ľudia vzďaľujú namiesto toho, aby spolupracovali. Krajiny uprednostňujú sebecké, krátkozraké, bezohľadné záujmy. Namiesto posilnenia slobôd zavádzajú obmedzenia, či dokonca začínajú obchodné vojny.“
Získať si dôveru medzi štátmi podľa slov Andreja Kisku trvá roky, niekedy desaťročia. „Ale stačí jedno krátkozraké rozhodnutie, aby sme vzájomnú dôveru stratili. Je povinnosťou nás politikov slúžiť občanom, a preto musíme dodržiavať pravidlá, na ktorých sme sa ako štáty spoločne dohodli. Musíme byť zodpovední v našich rozhodnutiach a musíme spolupracovať.“
„Dnes sa zdá, akoby porušovanie pravidiel bolo znakom sily a ich dodržiavanie naopak prejavom slabosti,“ dodal.
Absolútne nevyhnutnou pre našu bezpečnosť a stabilitu je podľa neho ochrana suverenity a územnej celistvosti krajín, pričom hovorí najmä o situácii na Ukrajine a v Gruzínsku, ktoré sú podľa neho “ varovným príkladom, ako bezohľadná mocenská politika nahrádza dodržiavanie pravidiel“.
„Státisíce ľudí trpia v konfliktoch a vo vojnách. Akoby sme prestávali vnímať zločiny voči ľudskosti. Akoby svet už voči utrpeniu mužov, žien a detí znecitlivel. Už pred desaťročiami sme sa ako štáty dohodli, že používanie zbraní hromadného ničenia je absolútne neakceptovateľné. Je šokujúce, ako tyranský režim v Sýrii neváha použiť chemické zbrane proti vlastným obyvateľom len preto, aby sa udržal pri moci. A pre nás Európanov je rovnako šokujúci nielen nedávny útok v britskom Salisbury, ale aj fakt, že jeho páchatelia demonštratívne popierajú fakty a zostávajú nepotrestaní.“
Uzavrel to tým, že „najlepšou odpoveďou na bezohľadnú mocenskú politiku sú ľudskosť, solidarita a vzájomné porozumenie“.
Kiska sa v príspevku na Facebooku nevenoval horúcej téme dolapeniu podozrivých z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Propagoval len svoje vystúpenie v OSN. Zopakuje sa situácia z februára, kedy prezident vyjadril rodinám úprimnú sústrasť cez sociálnu sieť a následne až po týždni prvýkrát predstúpil pred novinárov?
Kritika Trumpa
Prezident Kiska počas svojej zahraničnej cesty v USA komentoval prejav amerického lídra Donalda Trumpa na 73. Valnom zhromaždení OSN. Skritizoval „národné sebectvo“, ktoré hlása šéf Bieleho domu. Informuje o tom server Sputnik.
Kiska uviedol, že sa so známym Trumpovým heslom „America First“ (Amerika na prvom mieste) nestotožňuje, pretože podľa slovenského prezidenta postavenie jeho krajiny posilňuje členstvo v Európskej únii.
„Aj tento rok to bol prejav, ktorý vyžaduje veľmi hlbokú analýzu, pretože zaznelo mnoho posolstiev. V jednom ale nemôžem súhlasiť s prezidentom Trumpom, že národný egoizmus – America First. My na Slovensku, vo veľmi úspešnej krajine vidíme, že máme úspech vďaka tomu, že sme súčasťou EÚ. Jednotný trh nám vytvára obrovské možnosti rastu, a tomu vďačíme za veľa vecí, a preto hovoriť dnes o národnom sebectve ja osobne nepovažujem za správne,“ zhodnotil Kiska.
V New Yorku rokoval aj minister zahraničia
Nabitý program mal v New Yorku aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý tvoril súčasť delegácie prezidenta. Stretol sa napríklad s generálnym tajomníkom Rady Európy Thorbjornom Jaglandom, hovorili aj o jeho blížiacej sa návšteve na Slovensku a diskutovali aj o priebehu a výsledkoch návštevy predsedu vlády SR Petra Pellegriniho v Rade Európy, ktorá sa uskutočnila v júni tohto roku. Lajčák ocenil doterajšiu pomoc a spoluprácu medzi SR a RE najmä pri demokratických procesoch na Slovensku v minulosti.
S prezidentom Svetového ekonomického fóra (WEF) Borge Brendem hovorili o nedávnom septembrovom summite o vplyve udržateľného rozvoja, ktorý nadväzoval na program výročného stretnutia WEF v Davose. Partneri prediskutovali pripravované októbrové stretnutie na vysokej úrovni ku krajinám západného Balkánu v Ženeve, otázky predsedníctva SR vo V4 a OBSE, ako aj účasť Lajčáka na Svetovom ekonomickom fóre v Davose na budúci rok.
Šéf slovenskej diplomacie prijal prezidenta Centra medzinárodných vzťahov a udržateľného rozvoja, bývalého predsedu Valného zhromaždenia OSN a exministra zahraničných vecí Srbska Vuka Jeremića. Spoločne zhodnotili priebeh a výsledky 72. Valného zhromaždenia OSN, ktorému Lajčák predsedal uplynulý rok. Zároveň sa dotkli aktuálnych zahraničnopolitických tém a diskutovali o možnostiach riešenia viacerých pretrvávajúcich konfliktov, ako aj o situácii v regióne západného Balkánu.
