Je nekorektné niekoho obviňovať vo chvíli, keď ešte nikto nemôže vedieť ako sa vlastne veci majú. Dá sa to hodnotiť aj ako šírenie poplašnej správy. Ak je však tento jav opakovaný a vždy zjavne premyslene cielený na jednu stranu, potom už nejde o náhodu.

V takom prípade už ide o tendenčnosť a zaujatosť dotyčného dezinformátora, ktorým je v tomto prípade globalistický mainstream. Práve ten mainstream, ktorý zvykne tak veľmi nahlas kričať, že jedine on je ten pravý majiteľ pravdy. Podobných prípadov aj v súvislosti s dianím na Ukrajine bolo už príliš veľa a zasluhuje si to, aby sme na to poukázali. Kauza zničenia priehrady Nová Kachovka je dobrou príležitosťou.

Už starí Rimania poznali pravidlo, že ak chceš vedieť odkiaľ v danom prípade fúka vietor, polož si otázku: Cui bono? Komu to prospeje? Kto by mohol mať prospech z tej sabotáže?

Cui bono I – keď to nejde vojensky, pôjde to inak?

Tento týždeň je vo vojne Západu a Ruska, odohrávajúcej sa na Ukrajine, možno zlomový. Konečne sa začala tak dlho očakávaná ukrajinská protiofenzíva. Bola tak dlho ohlasovaná a mediálne prepieraná, až sa dá uvažovať, či jej marketingový rozmer neprevažuje ten vojenský. Jej doterajší reálny priebeh na bojisku je však skôr fiasko, keď vo všetkých smeroch Rusko útoky odrazilo. Je iba náhoda, že práve v čase, keď by analytici priniesli prvé hodnotenia, všetko zatienila správa o nečakanej katastrofe priehrady Nová Kachovka?

Nuž, nečakanej ako nečakanej… o takomto scenári sa hovorilo už veľmi dlho. Práve hrozba zničenia tej priehrady Ukrajincami bola jedným z dôvodov ústupu ústupu ruských síl zo západného brehu v Chersonskej oblasti, aby tam neostali ruské sily odrezané.

Rusko na ostreľovanie priehrady opakovane upozorňovalo. V októbri 2022 o plánoch Zelenského režimu zničiť priehradu listom upozornilo dokonca Radu OSN. V tom čase SouthFront napísal o pravidelnom ostreľovaní priehrady kyjevskými silami a varoval pred katastrofou. V decembri o tom písal aj Washington Post, ktorý konštatoval, že zvýšenie vody v Dnepri v dôsledku takejto sabotáže môže Ukrajincom pomôcť zaútočiť.

Podľa ukrajinského generálmajora Andrija Kovaľčuka, veliteľa ukrajinskej protiofenzívy v tej oblasti, Ukrajinci v tom čase dokonca urobili raketometom Himars na jednej z plavebných komôr priehrady skúšobnú dieru, aby vedeli, aká je možnosť takouto sabotážou zdvihnúť vodu v Dnepri. Rusko tvrdí, že v marci utrpela priehrada v dôsledku ukrajinského ostreľovania vážne škody a že ostreľovanie pokračovalo celý čas až do rána toho dňa, keď sa hrádza pretrhla.

Doposiaľ sa bojujúce strany vyhýbali takémuto scenáru, ktorý je možné považovať za vojnový zločin, pretože by mohol znamenať smrť mnohých civilných osôb a „medzinárodné spoločenstvo“, čiže najmä západní partneri Zelenského režimu, by na páchateľa (skutočného či nepravého) mohlo uvaliť sankcie.

Tu treba upozorniť, že na rozdiel od ukrajinskej strany, ktorá už roky naslepo, naverímboha ostreľuje Doneck a iné mestá, Rusko sa snaží bojovať tak, aby minimalizovalo civilné obete. Do mája bolo v celom konflikte zaznamenaných necelých deväťtisíc civilných obetí, čo je rádovo iný počet, než v demokratických humanitárnych amerických vojnách v Iraku či Afganistane, nehovoriac o Vietname.

Cui bono II – šanca na útok cez Dneper

Zmenené pomery na toku Dnepra vážne oslabujú strategickú pozíciu ruských síl v Chersonskej oblasti. Zelenského režim získal zničením priehrady vojenskú výhodu a ak by plánoval zaútočiť cez Dneper na Chersonský smer, tak zničenie priehrady mu to jednoznačne uľahčuje.

Záplavová zóna zahŕňa najmä nižšie položený ľavý breh a ostrovy, teda územie, ktoré je pod kontrolou ruských síl. Rusi sa musia stiahnuť ďalej od Dnepra, vybudovať nové pozície, keď predošlé palebné postavenia, opevnenia, mínové polia, sklady a iné štruktúry boli povodňou postihnuté. Ukrajinci sa teraz môžu pokúsiť prejsť cez Dneper a zaútočiť.

Záplavy tiež spôsobili úplnú katastrofu na civilnej infraštruktúre v „ruskej“ zóne Chersonskej oblasti na ľavom brehu Dnepra.

Cui bono III – zvláštne hospodárenie s vodou

V posledných dňoch pred sabotážou sa na ruských stránkach dosť hovorilo aj o podivnom „menežmente“ vodného stavu na Dnepri. Počas jari 2023 bola hladina vody v priehrade rekordne nízka od roku 2017, čo vojenskí experti vysvetľovali tak, že voda bola vyššie na rieke úmyselne zdržiavaná.

V apríli 2023 sa Dneper prekvapivo vylial z brehov v oblasti Kyjeva, prvýkrát za niekoľko desaťročí, hoci jar ani zima neboli nijako zvlášť bohaté na zrážky. To isté sa stalo aj pri vodnej nádrži Dneprodzeržinsk. „Inými slovami, ukrajinské úrady zámerne akumulujú vodu proti prúdu na kontrolovanom území. Ak otvoria všetky stavidlá súčasne a vypustia vodu a dôjde k poškodeniu stavidiel na nami riadenej elektrárni Kachovka, potom môže byť zatopený ľavý breh nami ovládanej Chersonskej oblasti,“ napísal vtedy ruský vojenský expert Daniil Bessonov.

A hoci by niekto očakával, že Zelenského režim teraz zablokuje vyššie na rieke tok vody, ako to len pôjde, aby boli škody zo záplav čím menšie, podľa niektorých správ je to vraj presne naopak: údajne sa dokonca výrazne zvýšilo vypúšťanie vody z vodného diela Dnepropetrovsk.

Cui bono IV – a budeme si strieľať do vlastnej nohy!

Tá priehrada so svojou vodnou elektrárňou zásobovala región elektrinou, ale poskytovala aj vodu potrebnú na chladenie Záporožskej jadrovej elektrárne, najväčšej v Európe. V prípade nedostatku vody v dôsledku vypustenia priehrady by mohlo dôjsť k nedostatočnému chladeniu reaktorov tejto elektrárne a teoreticky aj ku katastrofe s únikom rádioaktivity.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú už dlhý čas z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne, lenže skutočnosťou je, že elektráreň leží na území kontrolovanom Ruskom. Nie je ťažké si položiť veľmi logickú otázku: Prečo by Rusi ostreľovali elektráreň, ktorú kontrolujú? Podobná logika platí aj v prípade zničenia priehrady: prečo by Rusi riskovali jadrovú katastrofu na území, ktoré ovládajú?

A vlastne, prečo by namiesto toho nezničili radšej kyjevskú priehradu, veď na to majú všetky technické možnosti? Prípadne nejakú inú priehradu na západnej Ukrajine? Prečo by to urobili práve tam, kde by si tým strelili do vlastného kolena?

Cui bono V – Zbaviť Krym na niekoľko rokov vody, to už stojí za to…

Priehrada však má ešte jednu veľmi dôležitú úlohu: poskytuje vodu polostrovu Krym. Práve v nej sa začína vyše 400 km dlhý severokrymský kanál, ktorým sa dostáva na polostrov Krym životodarná voda.

V roku 2014 Kyjev kanál zablokoval, aby sa obyvateľom Krymu pomstil za spojenie s Ruskom a oslobodenie ľavého brehu dolného Dnepra v roku 2022 bolo pre Krymčanov veľmi významné práve preto, že sa tým obnovilo ich zásobovanie vodou. Po zničení priehrady však bude zásobovanie Krymu vodou opäť ohrozené.

„V nasledujúcich troch, piatich, desiatich rokoch, kým sa táto priehrada nepostaví, bude dodávka vody na Krym jednoducho fyzicky nemožná,“ radoval sa z toho tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov.

Aj tu sa nevyhnutne musí človeku ako prvá vynoriť otázka: naozaj to boli Rusi, kto tú priehradu potreboval zbúrať?

Mediálny mainstream si to nevšimol

To je celý rad okolností, ktoré v rozmýšľajúcom človeku musia vyvolať otázky. Ale povedzte: objavili ste takéto úplne prirodzené úvahy a otázky v niektorom z dôležitých mainstreamových médií pôsobiacich na Slovensku?

Namiesto toho sa okamžite začal rozliehať krik o tom, že to urobili Rusi. Napriek nedostatku akýchkoľvek dôkazov sa spustila mediálna smršť a katastrofa sa stala ďalším dôvodom, prečo uvaliť na Rusko nové sankcie.

Mimochodom, útočiť na priehradu je vraj bezprecedentný vojnový zločin. Nuž, vojnový zločin to bol, ale nebol bezprecedentný. Podobných zločinov už bolo spáchaných viacero. Tak napríklad v roku 2017 Američania bombardovali obrovskú priehradu Tabqa na Eufrate vo východnej Sýrii, ktorú údajne okupovali teroristi. Keby sa podarilo obrovskými bombami, ktoré boli použité, naozaj priehradu preraziť, výsledkom by bola záplava obrovského územia a nedozierne ľudské aj materiálne škody.

A ešte raz mimochodom, spomína si ešte niekto na to, kto a prečo zahubil najväčší a najgrandióznejší projekt zavlažovania na svete v Líbyi, ktorý staval Muammar Kaddáfí, a ktorý mohol premeniť veľkú časť nehostinnej líbyjskej púšte na úrodné zelené územie? Žiaľ, nestihol to, lebo ešte predtým tam prišla západná demokracia, ktorá z prosperujúcej bohatej krajiny urobila africký štandard.

Tie podstatné otázky si zásadne zabúdajú položiť. Prečo?

Ale to sme odbočili, poďme naspäť k podstate veci. Aj vám je táto situácia so sabotážou na priehrade Nová Kachovka povedomá? Aj vy ste si už viackrát všimli situáciu, že globalistický mainstream začal kričať, akoby ho na nože brali, a nakoniec sa ukázalo, že pre tú hlučnú mainstreamovú verziu nie sú žiadne dôkazy a logika hovorí, že všetko je inak?

Tak napríklad zostrelenie letu MH17 Malajzijských aerolínií nad Donbasom v roku 2014. Komu by mohlo vyhovovať zostrelenie neškodného civilného lietadla, ktoré spadlo na územie kontrolované povstalcami? Medzinárodný tím vyšetrovateľov vo februári 2023 oznámil, že pre nedostatok dôkazov pozastavuje vyšetrovanie zostrelenia lietadla linky MH17 Malajzijských aerolínií nad Ukrajinou z roku 2014. Pritom vôbec nebral do úvahy dôkazy predložené ruskou stranou, ktorá nebola k vyšetrovaniu vôbec pripustená. Globalistické médiá od samého začiatku mali iba jedného vinníka, Rusko, pričom sa ako čert krížu vyhýbali tej najprostejšej otázke: cui bono? Čo by Rusi mali z toho, že zostrelia civilné lietadlo a stanú sa kvôli tomu v očiach celého sveta vyvrheľmi, že pošpinia svoj boj za sebaurčenie ruského Donbasu úplne zbytočným teroristickým atentátom?

Alebo sýrsky prezident Asad. Prečo by použil chemické zbrane práve vtedy, keď sa situácia s pomocou Ruska obrátila jednoznačne v jeho prospech a islamistov vytlačil z podstatnej časti územia krajiny? Prečo by tak urobil tú azda jedinú chybu, v ktorej dôsledku by mohol o všetko prísť, keď by mohol byť obvinený z vojnových zločinov? Komu by to prospelo?

Prečo by Rusko vyhodilo do vzduchu plynovody Nordstream 1 a Nordstream 2, ktoré boli podstatným príspevkom k energetickej spolupráci a ekonomickej integrácii s Európou a najmä Nemeckom, ktorá tak veľmi rozčuľovala Spojené štáty?

Prečo by Saddám Husajn použil chemické zbrane? Prečo by v Anglicku ruskí agenti zabíjali neškodného vyslúžilca tak, že by mu natreli kľučku smrteľne jedovatým novičokom, ktorý by zabil pol mesta? Prečo… atď.

A teraz si zoberme britvu

Tých prípadov je jednoducho už príliš veľa. Je čoraz ľahšie dať im spoločného menovateľa. Stačí použiť zdravý „sedliacky“ rozum a tzv. pravidlo Occamovej britvy, ktoré hovorí, že najjednoduchšie vysvetlenie je zvyčajne to správne. A to hovorí, že tieto a mnohé iné príklady zjavne lživej a účelovej démonizácie Ruska, Rusov a ich spojencov, ale nielen ich, sú súčasťou hybridnej vojny, ktorú proti Rusku a ďalším neposlušným krajinám vedie Západ, ktorej cieľom je Rusko definitívne zničiť, aby zostala zachovaná svetová hegemónia Spojených štátov amerických.

Nebolo by to nič prekvapujúce, ak si vezmeme do úvahy, že Spojené štáty sa ani netaja tým, že ich prvou starosťou v oblasti zahraničnej politiky je práve to, zničiť každého, kto by im mohol konkurovať. Znie to hrozne, ale presne toto hovorí napríklad jedna zo základných zahraničnopolitických doktrín USA, tzv. Wolfowitzova doktrína.

Tá vo svojej pôvodnej verzii tvrdí: „Naším prvým cieľom je zabrániť znovuobjaveniu nového súpera, či už na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo inde, ktorý by predstavoval podobnú hrozbu, ako predtým Sovietsky zväz. Toto je dominantná úvaha, ktorá je základom novej regionálnej obrannej stratégie, a vyžaduje, aby sme sa snažili zabrániť tomu, aby akákoľvek nepriateľská moc ovládla región, ktorého zdroje by pod konsolidovanou kontrolou stačili na vytvorenie globálnej moci.“

Smutná úloha slovenských médií

Lenže čo s tým majú slovenské médiá? (Či vlastne, správnejšie by bolo povedať „médiá pôsobiace na Slovensku“, pretože ony často od svojho koreňa až tak úplne slovenské nie sú.) Ich povinnosťou predsa je informovať slovenskú verejnosť objektívne, vyvážene a pravdivo. Nič z vyššie uvedeného ich tejto povinnosti nezbavuje.

Žiaľ, ako sme videli aj na ilustračnom príklade sabotáže na priehrade Nová Kachovka a v mnohých ďalších prípadoch, ony sa ani len nepokúšajú klásť si základnú otázku Cui bono a hľadať na ňu objektívnu odpoveď – namiesto toho okamžite preberajú ideologickú, propagandistickú verziu z transatlantickej centrály.

Či ide o verejnoprávne médiá SR, alebo súkromné televízie, či tzv. „mienkotvorné denníky“, všetky sú „akoby ich jedna mater mala“, stali sa úplne otrockou súčasťou aparátu hybridnej vojny Západu za zachovanie hegemónie USA.

Je to iba náhoda? Sú redaktori v tých médiách takí slabomyseľní, že nie sú schopní si zrátať, že dve a dve sú štyri? Sú takí neprofesionálni, že nepoznajú ani základnú povinnosť a zručnosť novinára, ktorou je pátranie po pravde?

No a potom je tu druhá možnosť, tá desivejšia. Že sú kompletne zapredaní. Že je to zbierka ľudských pštrosov, ktorí strčia hlavu do piesku vždy, keď by mali uznať, že nejaké fakty sú v rozpore s ich pohodlným statusom uznávanej novinárskej celebrity a finančným prospechom.