Môj profil 
Predplatné
V roku 1973 v Americkej psychiatrickej asociácii (Ďalej len APA) odstránili homosexualitu zo zoznamu mentálnych porúch (DSM – Diagnostical and Statistical Manual of Mental Disorders). Týmto krokom započal boj homosexuálnych aktivistov za stále väčšie a väčšie práva, ktoré poznáme dnes.
Mnohí by si mysleli, že bolo tak vykonané na základe vedeckých diskusií, štúdií a nových objavov v genetickom výskume. Homosexuálni aktivisti to tak síce prezentovali, no v skutočnosti to nebolo tak.
Ako k tomu teda došlo?
Všetko začalo ešte v roku 1970, na zasadnutí APA v San Franciscu, keď homosexuálni aktivisti narušili konferenciu, prerušovali prednášajúcich, vykrikovali a zosmiešňovali psychiatrov, ktorí považovali homosexualitu za mentálnu poruchu. O rok neskôr, jeden z aktivistov, Frank Kameny, na konferencii schmatol mikrofón a vyhlásil: “Psychiatria je stelesnené zlo, ktoré vedie neúprosnú vojnu s cieľom nás vyhladiť. Týmto my vyhlasujeme vojnu vám.” Odvtedy sa aktivisti vyhrážali každému, kto by tvrdil, že homosexuáli sú chorí a musia sa liečiť.
Víťazstvo aktivistov prišlo v roku 1973, keď väčšina členov APA prehlasovala menšinu, a odstránila homosexualitu zo zoznamu mentálnych porúch. Bol to výsledok veľkého politického a LGBT tlaku na všetkých dovtedajších členov APA.
Zaujímavým faktom sú však mentálne poruchy, ktoré APA so zoznamu neodstránila, ale s homosexualitou veľmi úzko súvisia. Jedna z nich: Ak si muž praje, aby bol ženou alebo naopak, má Poruchu rodovej identity (Gender Identity Disorder). Alebo ak sa dievča oblieka ako chlapec, alebo naopak, má Poruchu transvestívneho fetišizmu (Transvestic Fetishism Disorder). Zvláštnosťou je, že druhá porucha sa týka len heterosexuálov. Čiže, ak je muž homosexuál a oblieka sa ako žena, je to v poriadku. Ale ak sa ako žena oblieka muž heterosexuál, už má mentálnu poruchu.
Jeden z popredných psychiatrov a expertov na homosexualitu Dr. Charles W. Socarides v jednej zo svojich kníh udalosť odstránenia homosexuality z DSM opisuje takto: “Skupina lekárov odstránila homosexualitu zo zoznamu vážnych psychosexuálnych porúch. Akt bol o to závažnejší, že táto skupina úplne odignorovala veľa psychiatrických a psychoanalytických štúdií a výskumov za posledných 70 rokov. APA urobila rozhodnutie, ktoré otvorilo brány k šíreniu psychologickej a sociálnej zmeny.” Tieto slová pochádzajú z roku 1992 a dnes môžeme vidieť aj ich naplnenie, keď sa LGBT snaží vnútiť svoju pravdu do škôl a cez politických lídrov, či sudcov zmeniť zákony tak, aby im vyhovovali. No napriek ich veľkému snaženiu isté zákony zmeniť nemôžu. A to sú zákony prírody.
Spomeniem slová Dr. Bobbyho L. Mitchella, ktorý prirovnal zákon gravitácie k zákonom reprodukcie. Zákon gravitácie je niečo, čo je nemenné. Aj keby sa stretli všetci sudcovia na svete, a odhlasovali opak, nič by nezmenil fakt, že gravitácia funguje tak, ako funguje. Podobne je to so zákonom ľudskej reprodukcie. Ak chceme, aby bol vytvorený nový život, potrebujeme k tomu muža a ženu. Je to niečo, čo je nemenné. Nikdy sa nestalo, aby sa dvom mužom alebo dvom ženám narodilo dieťa. Nestalo sa to v minulosti a nestane sa to ani v budúcnosti, lebo príroda to tak neurčila. No, ak LGBT tvrdí, že je normálne byť homosexuálom, tak by bolo logicky normálne, aby ním boli aj všetci ostatní ľudia na tejto planéte.
Ale ak by boli všetci ľudia homosexuáli, tak by ľudstvo, ako ho poznáme, vyhynulo. Príroda však aktivistom odkazuje: NIE!
Aby som nezostal len pri slovách, tak tu je niekoľko štatistík, ktoré sú úmyselne ignorované:
– 43% homosexuálov priznalo, že malo 500 až viac partnerov za život, 28% priznalo že ich malo viac ako 1000, 79% z týchto opýtaných priznalo, že polovica ich partnerov boli neznámi ľudia a 70% priznalo, že malo partnerov len na jednu noc (Bell, A. and Weinberg, M. Homosexualities: a Study of Diversity Among Men and Women. New York: Simon & Schuster, 1978.).
– 78% homosexuálov má pohlavnú chorobu (Rueda, E. The Homosexual Network. Old Greenwich, Conn., The Devin Adair Company, 1982, p. 53. ).
– Kapitán Losangeleskej polície William Riddle oznámil, že 30 000 sexuálne zneužívaných detí v Los Angeles boli obete homosexuálov, 50% zo všetkých samovrážd sa pripisuje homosexuálom ((Kaifetz, J. “Homosexual Rights Are Concern for Some,” Post-Tribune, 18 December 1992.).
– 71% homosexuálov má AIDS, 53% prípadov AIDS v Spojených štátoch sa týka homosexuálov (Fields, Dr. E. “Is Homosexual Activity Normal?” Marietta, GA).
V Nórsku je priemerná dĺžka života mužov heterosexuálov 76,5 rokov, homosexuálov len 51,7 rokov. Heterosexuálna žena má priemernú dĺžku 80,9 rokov, homosexuálna 56,4 (Dr. Paul Cameron, Dr. Kirk Cameron presentation, Philadelphia, 2007). Podobná štúdia, ktorá bola už vykonaná v meste Vancouver (BC) (bola publikovaná v International Journal of Epidemiology) v roku 1997, písala “len” o 20 ročnom rozdiele v porovnaní priemernej dĺžke života heterosexuála a homosexuála.
Branislav Zaujec
