Členské štáty EÚ chcú siahnuť na suverenitu Maďarska kvôli zákazu dúhového pochodu „Pride“

V liste koordinovanom holandským ministerstvom zahraničných vecí signatári vyhlásenia vyzvali Brusel, aby využil všetky „nástroje právneho štátu“ a prinútil Budapešť zrušiť toto opatrenie – zákaz dúhového pochodu LGBTQ+ komunity v centre maďarského hlavného mesta.

Medzi možné reakcie patrí aktivácia článku 7 Zmluvy o EÚ, čo by mohlo viesť k pozastaveniu hlasovacích práv Maďarska v Európskej rade.

Krajné riešenie podľa článku 7

„Takáto hrozba „stlačením červeného tlačidla“ nie v Európskej únii je ničím novým,“ konštatuje v článku pre The European Conservative Javier Villamor.

Krajné riešenie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ sa v priebehu rokov navrhovalo s cieľom prinútiť členský štát, aby sa podriadil európskemu naratívu, čím sa otvorene pošliapala jeho národná suverenita.

„Demokraticky zvolená maďarská vláda má plné právo dodržiavať morálne normy národa, bez ohľadu na to, či sú v rozpore s normami bruselského oligarchátu,“ uviedol John O’Brien, vedúci oddelenia komunikácie konzervatívneho think tanku MCC Brussels.

Maďarský zákon, prijatý v marci, zakazuje verejné podujatia, ktoré propagujú rodovú ideológiu alebo obsah súvisiaci s homosexualitou v prítomnosti maloletých. Vláda tento zákon obhajuje ako opatrenie na ochranu detí a posilnenie rodičovských práv. Zákon tiež umožňuje orgánom sankcionovať organizátorov podujatí a účastníkov prostredníctvom systémov rozpoznávania tváre.

Tieto opatrenia nadväzujú na skoršie právne reformy, vrátane zákazu právnej zmeny pohlavia z roku 2020 a obmedzenia obsahu týkajúceho sa LGBT v oblasti vzdelávania z roku 2021. Európska komisia už tieto maďarské zákony postúpila Európskemu súdnemu dvoru, hoci konečné rozhodnutie ešte nepadlo.

Reformy európskych zmlúv

Kampaň proti Maďarsku prebieha súbežne s obnovenými snahami o reformu zmlúv EÚ, ktoré vedú mnohé z tých istých krajín, ktoré teraz odsudzujú Orbána.

Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko sú silnými zástancami zrušenia pravidla jednomyseľnosti v oblasti zahraničnej politiky, spravodlivosti a daní. Tým by sa menším alebo odlišne zmýšľajúcim štátom odobralo právo veta a kľúčové kompetencie by sa preniesli do Bruselu. Ako odôvodnenie sa uvádza, že EÚ sa rozširuje, a preto „vyžaduje silnejšiu centralizovanú koordináciu“.

„V tomto kontexte sa ideologický tlak na Budapešť nejaví ako izolovaný, ale skôr ako súčasť širšej stratégie politickej homogenizácie,“ píše Villamor.

Autor textu vyjadruje znepokojenie nad tým, že obrana „európskych hodnôt“, úzko interpretovaných inštitúciami EÚ, sa stáva nástrojom na obmedzenie suverenity členských štátov, ktoré sa rozhodli pre alternatívne legislatívne cesty.

Nespokojnosť Bruselu s Maďarskom sa neobmedzuje len na práva LGBT, ale zahŕňa aj zablokovanie pomoci Ukrajine zo strany Maďarska a odmietnutie Orbána prispôsobiť sa väčšinovému názoru v strategických otázkach.

Táto otázka bude prerokovaná na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (General Affairs Council), kde sa bude diskutovať o preventívnych opatreniach a možnej reaktivácii článku 7. Podľa diplomatických zdrojov v súčasnosti podporuje tento krok 19 krajín, hoci na dosiahnutie požadovanej väčšiny pre prvú fázu sú potrebné ešte tri ďalšie štáty.

Na pozastavenie hlasovacích práv by bola stále potrebná úplná jednomyseľnosť, čo by bolo (pravdepodobne) ťažké presadiť.

Európska komisia sa zatiaľ nevyjadrila k tomu, aké konkrétne kroky podnikne, a niektorí komisári, napríklad komisárka pre rovnosť Hadja Lahbibová, vyjadrili právne pochybnosti o tom, či je v tejto chvíli vhodné pokračovať.

Aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prejavila určitú opatrnosť v tejto veci.

Prečítajte si tiež:

•  Maďarský parlament schválil zákon, ktorý má zabrániť Dúhovým pochodom
• Maďarsko plánuje zmenu ústavy s jediným cieľom 
• Vyčíňanie extrémistov počas pražského Pochodu za život ostalo bez povšimnutia