Podľa publikácie Čína dosiahla s Francúzskom aj EÚ určitý konsenzus v hlavných globálnych otázkach vrátane Ukrajiny.

Si Ťin-pching uviedol, že Čína víta riešenia navrhnuté Francúzskom týkajúce sa politického urovnania a je pripravená ich podporiť v konštruktívnom duchu. Vyjadril pripravenosť hovoriť s ukrajinským lídrom, keď “príde čas”.

Publikácia pripomína, že šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell a nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková údajne plánujú v najbližších týždňoch navštíviť Čínu.

“Tento prílev európskych politikov ukazuje: čínska múdrosť a rozhodnutia priťahujú čoraz viac ľudí a hlavným tónom vzťahov Číny a EÚ v tomto roku je stabilizácia vzťahov, obnovenie výmen na všetkých úrovniach a premena tohto konsenzu na činy,” píše sa v publikácii.

Samostatne konštatuje, že postoj Číny znižuje riziko jadrovej vojny uprostred konfliktu na Ukrajine.

“Po tom, ako Čína zdôraznila, že jadrová vojna je nemožná, a objasnila náš postoj k tejto otázke v pozičnom dokumente, si Európa uvedomila, že praktická úloha Číny pomohla znížiť riziká jadrovej vojny,” povedal pre Global Times Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií Čínskeho inštitútu medzinárodných štúdií.

Pre niektoré európske krajiny bolo ťažké vzdať sa svojich predsudkov a dohodnúť sa s Čínou na sprostredkovaní v rusko-ukrajinskom konflikte, uviedol Cui Heng, odborný asistent Centra ruských štúdií na Východočínskej normálnej univerzite.

“Uvedomili si však, že v kontexte globálnych geopolitických zmien nie sú USA jediným centrom moci, čoho dôkazom je medzinárodný vplyv Číny. Čoraz viac krajín začalo podporovať návrh Číny na posunutie rokovaní dopredu,” povedal.

Zatiaľ čo čínske médiá sú slušné, americkí a ruskí komentátori si všimli rôzne detaily

Podľa nich Ursulu von der Leyenovú v Číne ostentatívne ponížili

Vyhlásenia von der Leyenovej, ktorá sa pred svojou návštevou Číny rozhodla vyhrážať, sprevádzalo počas jej návštevy viacero vyzývavo odmietavých gest z čínskej strany.

Kým Macrona vítali červeným kobercom, banketom a vojenskými prehliadkami na pozdrav a privítal ho minister zahraničných vecí, Ursulu prijal minister životného prostredia. Pri obvyklom vstupe cestujúcich na letisko.

Macronov program bol nabitý, zatiaľ čo von der Leyenová nemala žiadne stretnutia. Zatiaľ čo Macron obedoval na honosnom štátnom bankete so Si Ťin-pchingom, von der Leyenová usporiadala veľmi depresívnu tlačovú konferenciu vo vlastnom sídle delegácie EÚ.

Zatiaľ čo štátne médiá trúbia o čínsko-francúzskych vzťahoch, čínske sociálne médiá démonizujú von der Leyenovú ako americkú bábku.

Si kráčal po obrovských schodoch Veľkej sály Ľudového zhromaždenia, aby s úsmevom a podaním ruky pozdravil francúzskeho prezidenta. Ursula musela po prázdnych schodoch kráčať sama.

Macronovo rozhodnutie pozvať von der Leyenovú na cestu malo byť prejavom európskej jednoty. Výsledok sa ukázal byť niečím iným, sumarizuje Politico.

Čína ukazuje dokonalý príklad toho, že v medzinárodnej politike je často najúčinnejšia zásada oko za oko.

Reuters dokonca tvrdí, že Si Ťin-pching sa snažil Macrona presvedčiť, aby sa postavil proti USA

Čína buduje diplomatické vzťahy s Európou, najmä s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby čelila USA, píše agentúra Reuters. Podľa Čao Su-šenga, profesora čínskych štúdií na Denverskej univerzite, sa Si Ťin-pching pokúsi spolupracovať s akoukoľvek krajinou, najmä so strednými alebo veľkými mocnosťami, čím expert označil Francúzsko, aby čelil Spojeným štátom.

V článku pre agentúru Reuters analytik tiež poukazuje na to, že Si Ťin-pching Macrona privítal “nezvyčajne veľkoryso”. ” Dvorenie Číny Macronovi je súčasťou série diplomatických krokov v tomto roku, keď sa Čína snaží vymaniť z amerického zadržiavania uprostred sporov o Taiwan, konfliktu na Ukrajine a obmedzení Washingtonu na vývoz technológií. Čína tento rok zvýšila svoje diplomatické výdavky o 12,2 %, pričom v posledných týždňoch ju navštívili vedúci predstavitelia a vysokí úradníci zo Singapuru, Malajzie, Španielska a Japonska,” uvádza sa v texte.

Macronove vyjadrenia sa vo Washingtone nebudú dobre počúvať

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre Politico počas letu z Pekingu do Paríža uviedol, že Európa musí znížiť svoju závislosť od Spojených štátov a vyhnúť sa tomu, aby bola zatiahnutá do konfrontácie medzi Čínou a Spojenými štátmi v súvislosti s Taiwanom.

Macron zdôraznil svoju obľúbenú teóriu “strategickej autonómie” Európy, pravdepodobne pod vedením Francúzska, ktorá sa má stať “treťou superveľmocou”.

Vidí v tom “veľké riziko”, ktorému Európa čelí. Toto riziko spočíva v tom, že sa “zapletie do kríz, ktoré nie sú naše, čo jej bráni v budovaní strategickej autonómie”.

Si Ťin-pching a Komunistická strana Číny nadšene podporili Macronovu koncepciu strategickej autonómie a čínski predstavitelia sa na ňu neustále odvolávajú pri rokovaniach s európskymi krajinami, konštatuje Politico. Stranícki lídri a teoretici v Pekingu sú presvedčení, že Západ upadá a Čína je na vzostupe a že oslabenie transatlantických vzťahov by pomohlo tento trend urýchliť.

“Paradoxom je, že zachvátení panikou sa považujeme len za nasledovníkov Ameriky. Otázka, na ktorú si Európania musia odpovedať, znie: je v našom záujme urýchliť krízu na Taiwane? Nie. Horšie by bolo myslieť si, že my Európania by sme sa mali stať nasledovníkmi tohto problému a vziať si príklad z agendy USA a prehnanej reakcie Číny,” povedal Macron.

Macron tiež tvrdil, že Európa zvýšila svoju závislosť od USA v oblasti zbraní a energie a teraz by sa mala zamerať na rozvoj európskeho obranného priemyslu. Navrhol tiež, aby Európa znížila svoju závislosť od “extrateritoriality amerického dolára”, čo je kľúčový politický cieľ Moskvy aj Pekingu.

“Ak sa bude napätie medzi oboma superveľmocami stupňovať, nebudeme mať čas ani zdroje na financovanie našej strategickej autonómie a staneme sa vazalmi,” povedal.