Moskva 7. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Mark Lennihan)
Americkí analytici si náhle uvedomili, že Čína pripravuje technológiu, ktorá bude vražedná pre bitcoin a ohrozí americký dolár. Kam to povedie, zisťoval Sputnik. A zatiaľ čo ohľadom konkurencie pre hlavnú svetovú kryptomenu sa môžu obávať iba tí, ktorí investujú do tohto exotického digitálneho aktíva, tak z otázky perspektív amerického dolára ako hlavnej meny svetového obchodu sa okamžite stáva problém národnej bezpečnosti
Ale ešte predtým, než pôjde o vytlačenie dolára z jeho trónu základnej meny pre medzinárodnú výmenu tovaru a služieb, samotná skutočnosť zavedenia pre Spojené štáty “neviditeľného“ finančného nástroja s veľkým potenciálom, ktorý možno použiť ako prostriedok na zabezpečenie obchodu, sa už stáva priamym ohrozením geopolitických záujmov Washingtonu, ktorý sa obáva, že stratí možnosť zavádzať sankcie a špehovať svojich oponentov.
Čínsky nástroj v boji proti americkej finančnej superzbrani vo forme dolára v istom zmysle odráža ako v kvapke vody schopnosť pekinských stratégov kombinovať zdanlivo úplne protichodné veci, ako napríklad jednu z dávnych foriem peňazí a špičkovú technológiu, ktorá je v popredí vývoja kryptografie, kybernetiky a financií. Čínska centrálna banka (Čínska ľudová banka) sa rozhodla skrížiť “bankovku“ (alebo v skutočnosti “mincu“) s kryptomenou a odpojiť obeh peňazí z bankového systému jeho pevným spojením s priamou štátnou kontrolou.
Znepokojení odborníci z americkej agentúry Bloomberg hovoria o zvláštnostiach tohto finančného hybridu:
“Väčšina peňazí vymieňaných elektronicky sú proste pôžičky a debety na účtoch v rôznych bankách. Digitálna hotovosť (to znamená tzv. digitálny jüan centrálnej banky – pozn. aut.) v Číne je navrhnutá ako elektronická verzia bankovky alebo mince: jednoducho žije v digitálnej peňaženke na smartphone a vôbec sa nenachádza vo fyzickej peňaženke. Hodnota (digitálneho jüanu – pozn. aut.) bude zaistená štátom. Virtuálne peniaze však budú rýchlejšie (pri obehu v ekonomike – pozn. aut.) a ľahšie pri používaní ako papierové peniaze, a tiež umožnia čínskym orgánom mieru kontroly, ktorú nemožno získať pomocou fyzických peňazí.“
Kritici tejto inovácie môžu uvádzať, že v skutočnosti ide o návrat do minulosti, tj. do stredoveku alebo dokonca do staroveku, kedy peniaze mali hmotnú zložku, ale neboli (veľmi všeobecne povedané) jednoducho formou dlhu rôznych bankových štruktúr, ktorý si spotrebitelia a výrobcovia tovaru alebo služieb medzi sebou vymieňajú.
Zástancovia tohto prístupu naopak poukazujú na to, že Čína nerobí krok do minulosti, ale do budúcnosti, čím sa zbaví hneď niekoľkých problémov naraz. Napríklad nie je potrebné sa obávať bankového sektora, pretože platobný systém založený na tomto druhu “digitálnej bankovky” (alebo “mince”) nezávisí od finančnej situácie bánk, ich úverovom ratingu a vzájomnej spolupráci, to znamená, že stabilita základnej úrovne finančného systému krajiny prudko stúpa. Žiadny bankový manažér nemôže ukradnúť peniaze, niekam ich presunúť alebo rozdať na pochybné pôžičky. V tomto prípade štát získava úplnú transparentnosť všetkých platieb takmer v reálnom čase a tiež možnosť použiť získané údaje na doladenie ekonomiky. A to všetko bez ďalších nákladov na údržbu nepohodlnej papierovej alebo kovovej hotovosti. A čo je najdôležitejšie, neexistujú žiadne technické obmedzenia, ktoré by bránili rozšíreniu tohto systému za hranice Číny. A tu začína to najzaujímavejšie.
Novinári agentúry Bloomberg sa odvolávajú na odhady vedcov, ktorí sa obávajú o perspektívy ekonomických sankcií:
“Aditi Kumarová a Eric Rosenbach z Harvardskej univerzity štátnej správy Johna F. Kennedyho v májovom čísle časopisu Foreign Affairs tvrdia, že digitálna verzia jüanu (čínska virtuálna mena je oficiálne známa práve pod týmto názvom) môže nakoniec uľahčiť Iránu a ďalším krajinám vyhnúť sa americkým sankciám alebo prevádzať peniaze bez toho, aby to zistila vláda Spojených štátov. Je to tak preto, že v určitom okamihu zrejme bude možné konvertovať digitálnu menu cez hranice bez toho, aby prechádzala medzinárodnými platobnými systémami na základe dolára.“
Zároveň musíme vzdať hold politickému a finančnému zriadeniu vo Washingtone, lebo tam vzali veľmi vážne nebezpečenstvo digitálneho jüanu, tj. digitálnej formy platby, ktorú je možné uskutočniť len pomocou obyčajného (pravdepodobne tiež čínskeho) smartphonu. Problém je v tom, že po preskúmaní tejto hrozby dospeli k záveru, že v podstate doláru nič nehrozí, nehľadiac na očividné výhody digitálneho jüanu.
Najlepší argument na podporu verzie večnej hegemónie dolára pochádzal z pera bývalého ministra financií USA pri Obamovej vláde. Henry Paulson vo svojom článku pre Foreign Affairs vysvetlil, že napriek všetkým technickým výhodám nemá Čína politickú a finančnú stabilitu a nemá povesť skutočne spoľahlivého finančného centra, akú majú Spojené štáty. V podstate to znamená, že dôvody, prečo sú mnohí vo Washingtone presvedčení, že dolár bude večne atraktívna (a de facto štandardná) mena svetového obchodu, sú čisto psychologické alebo je to jednoducho imidž. To znamená, že Spojené štáty majú povesť spoľahlivého finančného centra, ale Čína takú povesť nemá, a podľa amerických finančníkov je nepravdepodobné, že by ju získala bez “demokratických reforiem“.
V súlade s tým v tomto obraze sveta závisí budúcnosť dolára iba na americkej schopnosti udržať a posilniť tento imidž a tiež investovať zisky zo svojho privilegovaného postavenia v globálnom finančnom systéme do svojej vlastnej ekonomiky. Nedostatkom tejto logiky je to, že na každej televíznej obrazovke a monitore planéty prekvapení pozemšťania už týždeň sledujú, ako horia desiatky amerických miest, polícia kľačí pred páchateľmi rabovania (zastupujúcich sociálnu a rasovú spravodlivosť) a americký prezident sa dohaduje s vysoko postavenými vojenskými dôstojníkmi o tom , či môže vyslať vojská na potlačenie nepokojov. Bolo by ťažké vymyslieť účinnejšiu reklamnú kampaň v prospech digitálneho jüanu a jej výsledky určite uvidíme.