Peking 25. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP)
Ceny zlata dosiahli šesťročné maximum, v pondelok sa predávalo za cenu 1403 dolárov za uncu a jeho cena naďalej rastie. Čína hromadí svoje zlaté zásoby a ustupuje od dolára. Čínska národná banka nakúpila od decembra viac ako 70 ton zlata, hovorí World Gold Council (WGC). Dovtedy Čínska centrálna banka nehlásila nákupy tohto drahého kovu počas doby viac ako dvoch rokov. Oficiálne množstvo zlata sa v Číne nemenilo od októbra roku 2016 do novembra roku 2018
Čínske nakupovanie zlata prichádza v čase, keď aj ostatné centrálne banky nakupujú tento drahý kov v rekordnom množstve. Rusko je v rebríčku nakupujúcich na špici, svoje zásoby za minulý rok zvýšilo približne o 274 ton. Počas prvých piatich mesiacov Rusko nakúpilo ďalších 78 ton. Teraz drží približne 3,7 % svetových zásob.
Zlaté zásoby centrálnych bánk vyrástli o 651,5 ton len v roku 2018, vykazujú dáta WGC.
Analytici hovoria, že Čína nakupuje zlato, aby rozriedila svoje rezervy smerom od amerického dolára. Krajina v poslednej dobe predáva americké cenné papiere.
Zlato Čína nakupuje aj kvôli prebiehajúcej obchodnej vojne s USA.
“Peking sa bojí, že vzájomné vzťahy medzi Čínou a USA sa môžu ešte zhoršiť, takže čínska centrálna banka začala rozširovať svoje zlaté rezervy,” vyhlásil Tom McGregor, pekingský žurnalista a politický analytik. Dodal, že zlato je bezpečná investícia.
Obchodné nezhody medzi USA a Čínou sa objavili vlani v júni po tom, čo sa prezident Donald Trump rozhodol uvaliť 25 % sadzby cla na čínsky tovar v hodnote 50 miliárd dolárov v snahe znížiť obchodný deficit. Od tej doby si obe krajiny vymenili niekoľko sérií odvetných krokov.
Na konci mája Washington zvýšil clá na ďalší čínsky tovar v hodnote 200 miliárd dolárov o 25 %. Peking reagoval tým, že oznámil zvýšenie sadzieb až o 25 percent na dovoz z USA vo výške 60 miliárd dolárov od júna.
K následkom americko–čínskeho obchodného konfliktu sa vyjadril skôr aj Medzinárodný menový fond, ktorý vo svojej správe po stretnutí finančnej dvadsiatky v Japonsku 8. a 9. júna uviedol, že kvôli tejto vojne môže do roku 2020 svetový HDP prísť 0,3 %.