Američania majú v súvislosti s Iránom viacero problémov, vďaka ktorým sú výrazne protiiránsky orientovaní. Prvým je fakt, že americké politické elity nekriticky podporujú Izrael. Ďalším  je skutočnosť, že Irán už viac ako 40 rokov nedokážu Američania kontrolovať, Irán má k dispozícii značné ropné bohatstvo o ktoré majú záujem Američania.

Irán sa chce dostať medzi jadrové veľmoci a snaží sa postaviť jadrové elektrárne, ktoré iránska ekonomika, ohrozovaná americkými sankciami potrebuje.

Američania a Izrael tvrdia, že Irán sa chystá vyvinúť atómovú bombu, informácie Američanov a Izraela však treba vnímať  s rezervou, v minulosti klamali aj v otázke existencie irackých zbraní hromadného ničenia.

Irán dráždi Američanov aj preto, lebo Iránci spoločne s Rusmi pomohli Asadovi a americký plán “Asad musí odísť” sa pretavil do podoby, že nakoniec z vrcholnej politiky odišiel Obama a možno čoskoro budeme svedkami, že odíde z americkej vrcholnej politiky aj Clintonová, ktorá sa obzvlášť agresívne zapájala do americkej kampane voči Sýrii a Líbyi.

Americké mainstreamové médiá a John Bolton sa vyhrážajú, že USA sú do konfliktu ochotné poslať 120 tisíc vojakov, letectvo i námorníctvo, Donald Trump pred niekoľkými dňami dokonca vyjadril v tom zmysle, že ak sa Irán bude USA aj ďalej vyhrážať, môžu ho Američania prísne potrestať. K tomu však evidentne stačiť 120 tisíc amerických vojakov nebude.

120 tisíc amerických vojakov, to je približne 10 pozemných divízií, ktoré sa spoliehajú na adekvátnu námornú či leteckú podporu. Američania majú k dispozícii moderné zbrane, ktorými dokážu do doby kamennej dostať ľubovoľnú krajinu sveta.

Irán však môže predstavovať tvrdý oriešok, o ktorý si Američania vylámu svoje zuby. Iránci už uviedli, že v prípade útoku budú reagovať tvrdo a zaútočia priamo na “hlavu nepriateľa”, čo si možno vysvetľovať rôzne. Pod “hlavou nepriateľa” je totiž možné chápať aj Washington.

V prípade pozemnej ofenzívy by 120 tisíc Američanov čakalo približne 1 milión iránskych vojakov v priamej službe, počet iránskych vojakov by bolo možné pomerne rýchlo ešte zvýšiť. K tomu treba prirátať Zbor stráži Islamskej revolúcie, pomerne dobre vycvičených a silne motivovaných iránskych dobrovoľníkov. Iránci by navyše aktivizovali šiítske milície v Afganistane, Iraku či Sýrii či Hizballáh v Libanone, takže by sa Izraelčania či Američania veľmi pravdepodobne stretli so zvýšením množstvom útokov. Po tom ale evidentne Izraelčania ani Američania netúžia.

Širokokoncipovaný konflikt zo strany USA nie je podľa viacerých odborníkov reálny, Američania sa ale môžu spoliehať na svoju technickú prevahu. Irán je však podstatne silnejší ako Sýria či Líbya alebo Afganistan, kde to Američanom absolútne nevychádza.

Iránska protivzdušná obrana je pomerne moderná, má takmer 3000 kusov techniky (S-200, S-300, Kub. Tor-M1, Buk). Irán vyvinul aj vlastné modifikácie PVO (Hordad, Bavar 373) a ruskí odborníci tvrdia, že Irán vyvinul vlastné systémy rádioelektronického boja. Takisto má Irán pomerne moderné letectvo a námorníctvo, ktoré síce značne zaostáva za americkým, ale zaútočiť na Saudov, Izrael či amerických spojencov v Perzskom zálive iránske letectvo a námorníctvo určite dokáže.

Irán má staré sovietske dieselelektrické ponorky (5 dieselelektrických ponoriek, nie všetky sú v službe, 28 miniponoriek zo Severnej Kórey), výcvik posádok však podľa ruských expertov nie je na vysokej úrovni. Miniponorky dokážu operovať aj v plytkých vodách. V prípadnom konflikte všetko bude závisieť od toho, či by americká lietadlová loď vplávala do Perzského zálivu, kde na ňu “Iránci dočiahnu” aj svojimi raketami alebo takmer 400 rýchlymi torpédovými člnmi. Ak áno, môžu mať Američania problém. Ak nie, čím ďalej budú Američania od Iránu, tým kratšiu dobu môžu americkí piloti operovať v bojovej zóne.

Saudské letiská určite v bezpečí nebudú, iránske pozemné rakety majú dostrel 2000 km a námorné rakety Khalij Fars majú dostrel cca 500 km. Okrem toho majú k dispozícii okopírované od Číňanov rakety Nazir, Nur, Fadzir Darya a Hader.

Američania majú k dispozícii modernejšie rakety, v kvantite však majú navrch Iránci. A ak by Iránci poškodili alebo zlikvidovali americkú lietadlovú loď, vyvolalo by to mohutnú krízu v USA s veľkým dopadom na dianie na medzinárodnej scéne.

V prípade konfliktu určite Iránci zaútočia na ropné prístavy a ropné cesty, Saudská Arábia by stratila svoje elektrárne, prišlo by k poškodeniu celej ropovodnej saudskej siete, ohrozené by boli saudské mestá, Saudi by utrpeli obrovské straty.

Potopenie starých iránskych lodí v lodných dráhach by znemožnilo na dlhú dobu distribúciu ropy, to by prinieslo so sebou veľkú ekonomickú krízu, ktorá by s najväčšou silou udrela najmä na USA, pretože platí, čím je krajina vyspelejšia krajina, tým viac je krízou zraniteľná. Pokiaľ by sa v USA trápili s krízou, Afgáncov s kalašnikovmi a hašišovými poľami by žiadna kríza neohrozovala, možno by mala kríza na Afganistan ešte aj pozitívny dopad, lebo americká armáda v Afganistane by sa dostala do problémov.

Američania dokážu na Irán zaútočiť len podľa juhoslovanského scenára. Krátka bojová akcia, pri ktorej americké rakety zlikvidujú iránsku infraštruktúru, čím spôsobia Iránu značné straty. Irán však bude reagovať podobne ako v minulosti Irak  (iracké Scudy ostreľovali Izrael, iránske rakety sú podstatne modernejšie) a problémy budú mať Saudi, Izraelčania, Američania v Afganistane, Iraku, Sýrii, Saudskej Arábii, Spojených Arabských emirátoch, Jordánsku, Izraeli.

Kríza vyvolaná Američanmi by mala pravdepodobne negatívny dopad na celý svet, takže Američania by mali zvážiť, či risknú vojenskú akciu s cieľom prinútiť Irán vystupovať voči USA ústretovejšie, alebo ich nepriaznivý scenár vývoja svetových udalostí od útoku odradí.