Bratislava 20. júna 2018 (HSP/Foto:facebook)
Politológ a kandidát na prezidenta Eduard Chmelár ostal šokovaný, keď si po návrate z pietnej spomienky v Galante pri príležitosti 74. výročia odvlečenia viac ako 1400 židovských obyvateľov mesta do koncentračných táborov zapol TA3, kde na obrazovke dostal exkluzívny priestor Marián Kotleba. Svoje pocity zhrnul nasledovne:
Je to zvláštna zhoda okolností. Dnes som sa na pozvanie Židovskej náboženskej obce v Galante zúčastnil na pietnej spomienke pri príležitosti 74. výročia odvlečenia viac ako 1400 židovských obyvateľov mesta do koncentračných táborov. Židia tvorili kedysi až tretinu občanov Galanty, dnes sú ich sotva tri desiatky. Vo svojom príhovore som apeloval na to, že spomínať nestačí. Každoročne sa stretávame pri pamätníkoch a sľubujeme, že nikdy nezabudneme. Ale my zabúdame. Európa zabúda. Stáva sa necitlivejšou. Netolerantnejšou. Pripomenul som slová svojho obľúbeného spisovateľa Amosa Oza, ktorý varoval, že holokaust sa začal slovami. Jazykom. Tým, ako sa spolu rozprávame. Tým, ako sa k sebe správame. Tým, ako jeden o druhom zmýšľame. Pre mňa má holokaust univerzálne posolstvo. To posolstvo znie, že to, čo sa stalo za druhej svetovej vojny Židom, sa už nesmie stať nikdy nikomu. Apeloval som na židovských priateľov, aby boli strážcami tohto posolstva. Lebo nič iné ako tolerancia, vľúdnosť, porozumenie a láska nás nezachráni. Prítomným hosťom som pripomenul, že v Európe je len málo takých rôznorodých miest ako je Galanta. Na malom priestore spolu nažívajú Slováci, Maďari, Židia i Rómovia, v posledných rokoch pribudla kórejská, rumunská a srbská menšina. Hoci v minulom storočí zažili v priebehu jedného desaťročia peklo, dokázali to prekonať, vybudovať novú tvár mesta a vytvoriť model spolunažívania, ktorý je po všetkých stránkach ukážkový. A práve na tejto tradícii môže mesto stavať, práve túto skúsenosť môže ponúknuť Slovensku i Európe.
Úprimne ma teší, že môj prejav sa stretol s veľmi priaznivou odozvou prítomných, vrátane bratislavského rabína Barucha Myersa. Potom som sa však vrátil domov a zažil som menší šok. Na obrazovke TA3 dostal exkluzívny priestor vodca neofašistov Marián Kotleba, ktorý na otázku o Jozefovi Tisovi odpovedal, že „pán prezident Tiso nič negatívne neznamená“. Som šokovaný, že moderátor nebol schopný zareagovať na toto verejné spochybňovanie vojnových zločinov. Nechce sa mi ustavične vyvracať tieto nudné lži, pretože každý, kto absolvoval aspoň základnú školu, každý, kto dostal doma základnú hodnotovú výbavu, musí predsa vedieť, že človek, ktorý bol popravený za vlastizradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, nemôže byť pozitívnou postavou našich dejín. A politik, ktorému neprekáža, že Tiso vyznamenával po potlačení Slovenského národného povstania nacistických vrahov a ďakoval za toto celonárodné poníženie Adolfovi Hitlerovi – politik, ktorému neprekáža, že Tiso ako vôbec prvý vazal Tretej ríše dobrovoľne poslal desaťtisíce židovských spoluobčanov na smrť, zlegalizoval deportácie podpisom Ústavného zákona o vysťahovaní židov a ešte tvrdil, že tak urobil podľa príkazu božieho – politik, ktorý nazýva boj Slovákov za slobodu boľševickým pučom – takýto politik sa nemôže nazývať vlastencom, ale ostane len a len fašistom. Skôr chcem upriamiť pozornosť na niečo iné.
Slovenskí neofašisti sú vo svojej podstate nesmierne zbabelí. Oni sa ani nedokážu chlapsky priznať k vlastným postojom a činom. Tvrdia, že nehajlujú, lebo držia prsty trošičku inak. Tvrdia, že nepoužívajú gardistický znak, lebo ten je trošičku kratší. Tvrdia, že poslanec Milan Mazurek nehádzal kamene do rodiny s kočíkom, lebo ho pritom nikto nenafilmoval. Tvrdia, že Stanislav Mizík nenapísal na facebook extrémistický antisemitský status, lebo ho vraj nikto nevidel za počítačom. Tvrdia, že sa nemôžu odsúdiť fašistické zločiny, lebo nie sú historici (ale na velebenie fašistických zločincov im historické vzdelanie nechýba). Je mi ľúto ľudí, ktorí naletia zbabelcom a klamárom. Lebo tí vaše životy nezlepšia. Tí vás budú len vodiť za nos. Horšie je, že TA3 dnes dala exkluzívny priestor neprerušovanému šíreniu neofašistickej propagandy. A ja si znova opakujem slová Amosa Oza: všetko sa začína pri slovách. Tie nás robia necitlivými a nevšímavými voči narastajúcemu zlu.