Slovensko je malá a otvorená ekonomika, ktorá je bytostne závislá od toho, ako sa darí jej najväčším obchodným partnerom. Keďže vývoj napríklad v Nemecku alebo Rakúsku nie je vôbec priaznivý, negatívne sa to podľa rezortu financií odráža aj na jeho ekonomike. Ak sa k tomu pripočíta externý protivietor, obchodné vojny, stratu konkurencieschopnosti európskych firiem pre vysoké ceny energií a celkovú globálnu neistotu, výsledkom je podľa prognózy nižší odhad rastu ekonomiky, ako sa predpokladalo na jeseň minulého roka. Rast HDP by tak mal tento rok dosiahnuť 1 %.

Slovenskú ekonomiku v roku 2026 podľa propgnózy výraznejšie podporí najmä domáci dopyt. Hlavným motorom rastu však budú investície z Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo financií predpokladá, že tento rok sa z programu podarí realizovať investície v celkovej výške viac ako 2,3 miliardy eur. Najnovšia prognóza zároveň prináša pozitívnejší odhad vývoja inflácie. Kým rezort financií na jeseň minulého roka odhadoval výšku inflácie pre rok 2026 na úrovni 4,4 %, najnovšia prognóza počíta s úrovňou 3,8 %. Vplyvom energodotácií by však mal byť jej reálny vplyv na občanov nižší a mohol by ju znížiť skoro o 1%.

Prognóza odhaduje, že aj tento rok budú reálne mzdy rásť a porážať infláciu o približne 0,6 %. Mierne oživenie ekonomiky by zároveň malo prísť v roku 2027. MF SR očakáva, že rast HDP by mal dosiahnuť 1,2 % a potiahne ho najmä začínajúci export novej automobilky Volvo. Ten by mal pomôcť kompenzovať stratené trhové podiely slovenského automobilového priemyslu z obdobia po pandémii.

Riziká prognózy sú podľa rezortu financií vyvážené. Najväčšou výzvou je čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, od ktorého sa odvíja veľká časť investičnej aktivity a ekonomického rastu. Slovensku by mohol pomôcť aj vplyv avizovaného investičného impulzu, ktorý plánuje Nemecko do oblasti infraštruktúry a obrany. „Ekonomická situácia je náročná a nemôžeme si pred tým zatvárať oči. Slovensko je výrazne ovplyvnené tým, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku a celkovo na globálnej úrovni. Výrazne nás zasiahli clá, obchodné vojny a do toho všetkého stále zápasíme s následkami zdevastovaných verejných financií, ktoré nám zanechali bývalé vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Peniaze sme dnes mali vkladať do podpory ekonomiky, no kvôli nim musíme výrazne konsolidovať. Aj napriek tomu však držíme ekonomický rast na úrovni 1 % HDP,” zhodnotil najnovšiu prognózu minister financií SR Ladislav Kamenický. Vláda podľa neho láka zahraničných investorov, pracujeme na prorastových opatreniach, znižuje deficit, drží ratingy, pôžičky dokáže financovať za prijateľných podmienok, a čo je najdôležitejšie, skrotila infláciu potravín a drží sociálne opatrenia pre bežných ľudí, ako napríklad 13. dôchodky, energopomoc, znížené sadzby DPH na potraviny, nízke dane pre malé firmy a živnostníkov. „Ešte raz však musím zdôrazniť, že vzhľadom na spomínané faktory ide celá Európa v dôsledku zlých rozhodnutí do ťažkej doby, ktorá si bude vyžadovať silných lídrov nielen na úrovni členských štátov, ale na úrovni celej EÚ,“ doplnil Kamenický.

Ministerstvo financií dnes zverejnilo aj najnovšiu prognózu vývoja vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2025 až 2030. Prognóza zohľadňuje aktuálny makroekonomický vývoj, aktualizované údaje o výbere daní a odvodov, ako aj legislatívne zmeny prijaté v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Aj táto oblasť je ovplyvnená silným externým protivetrom, ktorý sa výraznejšie prejavil najmä v roku 2025. Daňovo-odvodové príjmy by podľa prognózy mali v roku 2026 rásť dynamickým tempom, medziročne o viac než 6 %. K tomuto vývoju prispejú najmä opatrenia prijaté v rámci dvoch konsolidačných balíkov, ako aj pokračujúci rast nominálnych miezd. Od roku 2027 sa tempo rastu daňovo-odvodových príjmov podľa rezortu financií stabilizuje na úrovni 2,5 % až 4 % ročne.

Na strane výdavkov sa podľa ministerstva očakáva rast vybraných výdavkov Sociálnej poisťovne na úrovni 3,1 %. Bude to dané najmä zákonnou valorizáciou dôchodkov naviazanou na rast dôchodcovskej inflácie, ktorá zabezpečuje udržanie reálnej hodnoty dôchodkov. Rast výdavkov bude čiastočne tlmiť šetrenie na strane štátu, ako jeden z cieľov konsolidácie verejných financií. Ide napríklad o oblasť parametrických úprav nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. MF SR pripomína, že oblasť výdavkov bude v súlade s plnením limitov verejných výdavkov.

Prognóza vývoja vybraných príjmov a výdavkov bola podľa ministerstva financií prerokovaná na zasadnutí Výboru pre daňové prognózy a všetci jeho členovia ju vyhodnotili ako realistickú. MF SR bude aj naďalej pravidelne aktualizovať svoje prognostické predpoklady v súlade so Zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.