Bratislava 9. januára 2023 (HSP/Facebook/Parlamentní listy/Foto: TASR – Michal Svítok)
Na svete je prvá komplexná výzva na riešenie ukrajinského konfliktu, ukončenie vojny a nastolenie spravodlivého mieru. Je to výzva, ktorá vznikla v českom prostredí, ale jej dosah je medzinárodný. Informuje o tom politický komentátor a publicista Eduard Chmelár na sociálnej sieti, pričom kritizuje nedostatočnú iniciatívu zo strany politikov
Práve vznikla mierová iniciatíva Mier a spravodlivosť, ktorá spísala výzvu českej vláde, „aby podnikla všetky kroky vedúce k dosiahnutiu urýchleného prímeria, ktorého súčasťou bude aj prerušenie dodávok zbraní, a potom k rokovaniam o spravodlivom mieri, a to so svojimi európskymi partnermi s cieľom získať pre mier aj vládu USA”. V petičnom výbore sú Václav Horejší, Ján Kavan a Matěj Stropnický.
„Rád by som vás v mene organizačného výboru informoval o vzniku mierovej iniciatívy Mier a spravodlivosť. Pripravili sme výzvu, pod ktorou sa podpísalo takmer päťdesiat osobností verejného života a pod ktorou teraz budeme zbierať aj podpisy verejnosti,“ napísal ParlametnímListům.cz novinár Matěj Stropnický.
„Ide nám o spravodlivý mier. Mier, ku ktorému sa radi neradi pripoja všetky strany konfliktu, mier, ktorý bude garantovaný všetkými relevantnými stranami, mier, ktorého presnú podobu nepoznáme, nemôžeme ju poznať a ani ju nemáme chcieť poznať. Bude predmetom dlhých a bolestivých vyjednávaní. Mier majú samozrejme dojednávať politici so svojimi diplomatmi a expertmi. Oni vládnu, oni nech konajú. My ale požadujeme, aby konali v záujme spravodlivého mieru, a aby začali jednať okamžite a zasadili sa o čo najrýchlejšie prímerie,“ vysvetľujú autori petície.
Jedným zo spomínaných osobností je aj práve slovenský politický a mediálny komentátor Eduard Chmelár, ktorý sa rozhodol túto výzvu ďalej šíriť aj prostredníctvom sociálnej sieti, čím apeluje na podporu verejnosti.
„Keď sa na mňa obrátil Matěj Stropnický spolu s bývalým predsedom Valného zhromaždenia OSN Janom Kavanom, neváhal som ani minútu, či sa k nej pripojiť. Jednak si všetkých, ktorí sa na nej podieľali, veľmi vážim (bývalý námestník českého ministra zahraničných vecí profesor Petr Drulák, profesor Jan Keller, profesor Václav Hořejší, docentka Ilona Švihlíková, docent Marek Hrubec, Ivan Hoffman, Martin Hekrdla a ďalší) a jednak sa s ňou v plnej miere stotožňujem,“ napísal k výzve Chmelár.
Publicista pripomína, že aj napriek tomu, že si drvivá väčšina ľudí želá prímerie, za celý rok od začiatku vojny sme od politikov nepočuli jedinú mierovú iniciatívu, jediný diplomatický návrh, nevideli sme žiadne kroky, ktoré by mohli viesť k urýchlenému zastaveniu paľby. Namiesto toho sme svedkami hecovania k eskalácii konfliktu, šíreniu nenávisti a šovinizmu, nezodpovedných rozhodnutí, ktoré viedli k inflácii, energetickej kríze a prehlbovaniu vážnych sociálnych problémov.
„Je príšerné, keď bohužiaľ ešte stále premiér Heger v dnešnej diskusnej relácii RTVS odpovedal na pochybnosti o účinnosti ekonomických sankcií takto: „Ide o to, kto koho skôr vyhladuje.“ ” Chmelár dodáva, že za to, v akom ekonomickom prepadlisku sme sa ocitli, nemôže Putin, ale len hlúpe, nezodpovedné a nekompetentné rozhodnutia našich a európskych politikov.
Chmelár konštatuje, že miera, v akej sme sa zapojili do tejto vojny, je taká extrémna a absurdná, že to nemá v dejinách obdobu. Spomína generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý vyzval členské krajiny aliancie na zvýšenie výroby zbraní pre Ukrajinu. „To sa naozaj nenájde nikto, kto by zaprotestoval, že vyčerpaním vlastných ekonomík na financovanie vojny pre niekoho, kto ani nie je členom NATO, vystavujeme naše vlastné krajiny väčšej zraniteľnosti a nebezpečenstvu?” Pýta sa Chmelár.
Podľa publicistu je najvyšší čas obrátiť túto logiku a žiadať od politikov, aby vyvinuli maximálne úsilie vedúce k mieru a uvoľneniu napätia. Propaganda Severoatlantickej aliancie tvrdí, že NATO je obrannou organizáciou.
Chmelár uvádza, že to nie je pravda a to minimálne od roku 1999, keď v rozpore s medzinárodným právom prepadla Juhosláviu. Ani dvadsaťročná okupácia Afganistanu nebola o obrane. A práve tak nemá s obranou nič spoločné ani to, keď vyprázdňujeme vlastné obranné kapacity, ohrozujeme bezpečnosť nášho vzdušného priestoru a zapájame sa do vojny, ktorá sa netýka ochrany členských krajín NATO.
„Podniknite všetky kroky vedúce k rokovaniu o spravodlivom mieri, prestaňte potláčať názory, ktoré kritizujú vojnu, sústreďte sa na zmierňovanie dopadov vojny a ukončite podporu neúčinných sankcií, ktoré ruinujú naše ekonomiky,“ poznamenal na záver.