Chmelár: Kapitalizmus je najhorší nepriateľ ľudstva

Chmelár v úvode vysvetľuje, že sa do politiky rozhodol vstúpiť preto, lebo politici ako Andrej Kiska, Miroslav Beblavý a Michal Truban pre neho nepredstavujú nádej, že dôjde k zásadnej zmene v prospech lepšieho života pre čestných a pracovitých ľudí. Tvrdí však, že zásadná zmena je nevyhnutná.

Chmelár si tiež myslí, že tí ktorí chcú robiť iba neškodnú sociálno-demokratickú politiku, by to radšej mali zabaliť, pretože ich nepotrebujeme. Ak totiž dôjde k uskutočňovaniu naozaj zásadných zmien, človek ktorý takéto zmeny vykoná, bude v tom lepšom prípade škandalizovaný a osočovaný, v tom horšom zastrašovaný, kriminalizovaný alebo vám pôjde priamo o život. Túto skutočnosť si môžme všímať aj na súčasnom vývoji situácie v Latinskej Amerike.

Líder politickej strany pripomína, že ľavicový líder Evo Morales dokázal v 10-miliónovej chudobnej Bolívii pozdvihnúť z biedy dva milióny obyvateľov. A to len vďaka reformám, ktoré zvyšovali životnú úroveň obyčajných ľudí na úkor elít a zahraničných investorov si získal a udržiaval vysokú popularitu.

Morales hneď po svojom zvolení revidoval zmluvy so zahraničnými spoločnosťami na ťažbu nerastných surovín, čím, ako uvádza Chmelár, zvýšil príjmy štátu o 40 percent a použil ich na financovanie výstavby bytov, škôl a nemocníc.

“Bol aj priekopníkom environmentálnych práv, na medzinárodnej úrovni bojoval za uznanie práv Matky Zeme a keď sa mu to nepodarilo na pôde OSN, presadil ich v Bolívii. Morales za sebou nezanecháva rozvrátený štát, ale ekonomicky prosperujúcu krajinu, v ktorej sa výrazne znížila sociálna nerovnosť. On sám sa riadil morálnym krédom indiánskeho kmeňa Aymarov, z ktorého pochádzal – neklamať, nekradnúť a nebyť lenivý. Nikdy sa neobohacoval na úkor iných, naopak: po nástupe do funkcie znížil plat sebe i ostatným ústavným činiteľom o viac ako polovicu a ušetrené peniaze nasmeroval do sociálnych programov,” vysvetlil Chmelár a následne poukázal na ďalšie správne kroky Moralesa ktorými boli podľa jeho názoru radikálna agrárna reforma a znárodnenie ropy a zemného plynu, vďaka čomu v krajine výrazne znížil úmrtnosť a zlepšil zdravotníctvo a školstvo.

Podľa Chmelára Morales za svoje prvé funkčné obdobie dosiahol také obrovské úspechy, aké boli za desaťročia neoliberálnej ekonomickej ideológie prakticky nepredstaviteľné. No aj napriek jeho úspechom ho zvrhli spôsobom, ktorý sa nedá nazvať inak ako vojenský puč.

“Protestujúci najprv obsadili redakcie štátnych médií s otvoreným cieľom umlčať ich (zvláštne, že proti narušovaniu princípov slobody prejavu neprotestovali žiadne novinárske organizácie) a armáda vyzvala prezidenta na rezignáciu. Výsmechom je aj fakt, že Moralesovým vyzývateľom v prezidentských voľbách sa stal bývalý prezident Carlos Mesa, ktorý pred víťazstvom ľavicového kandidáta priviedol krajinu na pokraj občianskej vojny. Renomovaný americký mysliteľ profesor Noam Chomsky už vyhlásil, že za prevratom stoja Spojené štáty, no hoci sa Washington poponáhľal s vyhlásením, v ktorom privítal pád Eva Moralesa, nemusí byť jediným mocenským hráčom v tejto hre. Je zaujímavé, že bolívijský štátny prevrat, ktorému vraj demokratický Západ tlieska, prichádza menej ako týždeň po tom, čo Morales odmietol podpísať kontrakt s nemeckou spoločnosťou na výrobu lítiových ložísk pre automobilový priemysel,” vysvetľuje a dodáva:

“Dopyt po lítiu vďaka elektromobilom prudko rastie a Bolívia má najväčšie zásoby lítia na svete. Bolívijské lítium patrí bolívijskému ľudu, nie nadnárodným korporáciám, vyhlásil ľavicový prezident. O šesť dní na to ho pravicová opozícia, ktorá hovorí o zlej investičnej klíme v krajine, zvrhla,” približuje situáciu v krajine Chmelár a zároveň pripomína, že Latinská Amerika nie je Európa a vždy sa v nej vládlo silnou rukou.

V závere uvádza, že človek nemusí byť socialistom ani fanúšikom Moralesa alebo iných ľavicových ikon. Stačí, ak ľudia budú demokratmi a osvoja si princípy právneho štátu, ktorý takéto preberanie moci vidí ako neakceptovateľné. Výhrady voči vládnutiu Eva Moralesa by mal podľa jeho názoru formulovať bolívijský ľud a nie Biely dom alebo nadnárodné spoločnosti.

“Nie je náhodné, že proti Moralesovi sa spojili Donald Trump, autoritatívny brazílsky prezident Bolsonaro i domáci bolívijskí fašisti. Aj preto považujem rozhodnutie mexického prezidenta Obradora udeliť Evovi Moralesovi politický azyl, za správne rozhodnutie. Aj preto som rád, že Moralesa podporil vodca britskej labouristickej opozície Jeremy Corbyn. Aj preto som presvedčený, že bez ohľadu na sympatie či nesympatie k politickým lídrom by Európa mala takéto prevraty odsudzovať, a nie vítať alebo strkať pred nimi hlavu do piesku. Medzinárodná solidarita s ľuďmi, ktorí zvádzajú nerovný boj s hlavnými mocenskými kartelmi súčasnosti – nadnárodnými korporáciami a finančnými skupinami – je rovnako dôležitá a principiálna ako bol pred desaťročiami boj proti nacizmu. Oligarchia s vami nebude bojovať čestne,” upozorňuje Chmelár na záver.

Tatiana Stará