Môj profil 
Predplatné
V debate o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike sa spomína aj projekt spoločnej európskej armády, za ktorý sa vyslovila aj nemecká kancelárka Angela Merkel počas svojho vystúpenia v Európskom parlamente. Miko tvrdí, že tento projekt nemá ešte ani zďaleka konkrétne rysy a je to zatiaľ iba vízia.
Jean-Claude Juncker vo svojej poslednej reči o stave Únie navrhol, aby sa o niektorých otázkach zahraničnej politiky na Rade ministrov EÚ rozhodovalo väčšinovo, teda že by s rozhodnutím nemuseli súhlasiť všetky členské štáty.
„Myslím si, že principiálne je to dobrý krok. Ľudia, ktorí sa zaoberajú zahraničnou politikou, veľmi dobre vedia, ako fungujú iné organizácie, združenia štátov. Aj v prípade nezáväzných dokumentov z dielne medzinárodných organizácií ako Rady Európy alebo OSN trvá roky, kým sa podarí dosiahnuť zhodu na texte, pod ktorý sú všetci ochotní sa podpísať. Navyše je to väčšinou najnižší možný konsenzus, takže to nie veľmi posúva veci dopredu,“ vysvetlil Miko s tým, že Únia potrebuje svoje procesy zdynamizovať, aby bola skutočne globálnym hráčom.
„Pokiaľ chceme operatívne reagovať v globálnych vzťahoch, kde je niekoľko veľkých hráčov, ktorí majú centrálnu vládu, alebo, nedajbože, totalitu, či nejaké mechanizmy, vďaka ktorým sú flexibilní, a my keď chceme byť v tejto hre, musíme byť schopní reagovať rýchlo,“ pokračoval s tým, že časový rozdiel, kým nájde zhodu kritická väčšina a kým sa všetci dohodnú, je značný.
„Otázka je, čo tou jednohlasnosťou získavame v jednotlivých technických veciach. Sú niektoré zásadné veci, kde to tak z princípu chceme, ale na druhej strane v zahranično-politických otázkach, kde máme vlastne spoločný záujem, potrebujeme byť akčnejší. Musíme s tým byť opatrní, ale všeobecne si myslím, že potrebujeme nástroj väčšinového rozhodnutia v oblastiach, kde potrebujeme rozhodovať rýchlo,“ priblížil predstavu Komisie Miko.
Európska armáda
Miko sa vyjadril aj k otázkam súvisiacim s bezpečnosťou. V médiách sa často používa výraz európska armáda, hoci reálne žiadne plány na spoločné vojsko zatiaľ nie sú.
„Väčšinou je to tak, že keď je vízia, tak jej konkrétny tvar sa naplňuje v samotnom procese, keď sa začne vytvárať. Ide o to, či chceme principiálne mať takúto vec, ktorá nás bude spoločne brániť, a keď sa na tom zhodneme, tak sa k tomu dopracujeme. Ak by ste teraz nadhodili akúkoľvek konkrétnu predstavu, tak sa nájde plno opozičných názorov, prečo to tak nemá vyzerať,“ povedal na otázku, čo si máme pod európskou armádou predstaviť.
„Základná vízia teraz je, že potrebujeme niečo spoločné, koordinované. Teraz padajú rôzne argumenty – od toho, prečo to potrebujeme, ako to bude riadené, až po to, ako to bude fungovať v prípade nasadenia, a táto diskusia je dôležitá. Ale v tomto štádiu ide hlavne o principiálny súhlas – či chceme alebo nechceme niečo také mať,“ dodal šéf Zastúpenia EK na Slovensku.
Priznáva, že tak, ako to pri predstavovaní ideí býva, najprv padajú argumenty, že to vlastne nepotrebujeme. Je to aj prípad tohto projektu. „Aj tu sa hovorilo, že načo, veď máme NATO a potom príde len taká drobnosť, že sa zmení prezident USA a naraz to vyzerá všetko úplne inak. Niektoré otázky a pochybnosti, ktoré boli zo začiatku, už sú zodpovedané. Predsa len sú tu riziká, ktoré sme predtým nevideli. Myslím si, že vízie majú tú vlastnosť, že predvídajú tieto možnosti a z môjho hľadiska je na mieste sa o tom baviť,“ dodal.
Európske jadro
Na Slovensku v debate o Európskej únii ešte donedávna dominovala otázka tzv. európskeho jadra. O tom, že Slovensko doň musí patriť, hovoril najmä expremiér Robert Fico. Odborníci ale aj zahraniční diplomati a politici upozorňovali, že pokiaľ vezmú do úvahy projekty, v ktorých Slovensko participuje, tak už v „jadre“ je, keďže je členom napríklad eurozóny či schengenského priestoru.
Pri otázke o jadre Miko zdôraznil, že najprv si treba definovať, čo to jadro je, keďže v slovníku európskych špičiek tento výraz nie je.
„Je to skôr slovenská vnútropolitická terminológia. Rozumiem tomu tak, že ako sa v Čechách hovorí, že chcú byť pri stole, my hovoríme, že chceme patriť do jadra. Niekde inde sa to možno nazýva inak. V konečnom dôsledku je to možno o tom, že je lepšie, keď sa môžeme zúčastňovať na rozhodujúcich jednaniach, ktoré určujú budúcnosť, ktoré majú na nás vplyv,“ dodal Miko.
Upozornil však, že Únia napriek tomu, že sa diskutovalo o rôznych scenároch, vrátane viacrýchlostnej Európy, nikdy nenavrhovala nič také, čo by znamenalo, že niektorý z členských štátov bude menej účastný na rozhodovaniach.
.jpg)
