Chápadlá amerického Deep State siahajú až do Bruselu. Čo to znamená pre Slovensko?

Heslo „sloboda a demokracia“ je tovar. Nič iné – obyčajný tovar. Výrobcom a dodávateľom sú USA. Pod heslom „sloboda a demokracia“ vám totiž v skutočnosti predávajú americký model života a myslenia. Ide samozrejme o kapitalistický model, kde nadovšetko vládne individualita s jej potrebami – bez ohľadu na to, že sú umelo vytvárané reklamným priemyslom. Tie heslá sú však ľúbivé, a za výdatnej mediálnej podpory sa predávajú ako teplé rožky…

Nikdy v minulosti – pokiaľ nerátame nacistickú Tretiu ríšu – sa vo verejnej sfére nevyskytovalo natoľko markantné prepojenie reklamy, marketingu, PR sektoru a politiky, ako je tomu v súčasnosti. Pokiaľ sa niekto nazdáva, že „sloboda a demokracia“ ako exportný artikel vyplývajú z filantropie washingtonských elít, potom asi ešte nezakúsil reálny život. Najvyššie priority ľudí, ktorí majú do chodu sveta čo povedať, sú totiž peniaze a moc. Títo ľudia pritom nemusia byť na očiach, oni o slávu nestoja – bábkové divadlo pokojne prenechajú politikom. Oni budú len poťahovať za nitky.

Nie, toto nie je konšpiračná teória: Keď hovoríme o „deep state“, teda o „štáte v tieňoch“, či riadiacej sile za chrbtom oficiálnych politických elít, nemáme na mysli akési tajné sprisahanie. Ide jednoducho o jednotlivcov alebo inštitúcie, ktorí/ktoré sú vlastníkmi alebo správcami globálneho finančného kapitálu. Tento model je spomedzi veľmocí špecifický hlavne pre USA. (Pre porovnanie, v Rusku je „najväčší oligarcha“ sám prezident Putin – a tým je oslobodený spod vplyvov iných bohatých záujmových entít, či už domácich, alebo nadnárodných.)

Pozornú analýzu deep state prezentuje maďarský odborník na tematiku, Károly Lóránt (poradca zoskupenia Národné fórum – ide o združenie patriotov, stavajúcich na národných a kresťanských hodnotách). Ten pre portál Magyar Hírlap vymenúva charakteristiky „hlbokého štátu“ ako voľného zoskupenia záujmových skupín, ktoré vzhľadom na svoj obrovský kapitál dokážu presadzovať svoju vôľu v najvyšších politických kruhoch – predsa len, niekto vás vo voľbách musí finančne „podporiť“…

Problém spočíva v tom, že deep state nie je demokraticky volený občanmi, a jeho zástupcovia sa po voľbách nemenia. V praxi to potom vyzerá tak, že bez ohľadu na toho-ktorého amerického prezidenta sa blokáda Kuby neskončila ani po päťdesiatich rokoch, a postoj USA k Izraelu je permanentne blahosklonný. A to sú len dva príklady z mnohých…

Deep state dávno nie je len americký problém. Finanční giganti ovplyvňujú aj zahraničnopolitickú orientáciu USA; a viac než to – lobovanie sa prenieslo priamo na starý kontinent. Brusel by vedel rozprávať, aké návštevy europoslancov sa dejú v zákulisí… Veď doslova sa o ňom hovorí ako o hlavnom meste európskeho lobbingu. Pokojne si prečítajte viac napríklad v tomto článku, ak mi neveríte (viac TU).

Trumpova nová nominácia svedčí o tom, že sa pokúsi poraziť deep state

Momentálne má v belgickej metropole pôsobiť až okolo 25 000 lobistov (našiel som aj záznam, ktorý hovorí až o 30 000 osobách)! Pritom 80% z nich tvoria osoby lobujúce za „big business“, teda veľké medzinárodné korporáty, ktorých zakladatelia sídlia často, alebo prevažne v USA (bez ohľadu na to, kde majú svoj biznis registrovaný). Ich záujmy sa týkajú prednostne kľúčových oblastí ekonomiky: Finančná regulácia, trhové hospodárstvo a medzinárodný obchod. Pre nás, obyčajných ľudí, ide o vzdialené záležitosti, avšak majitelia nadnárodných spoločností potrebujú regulovať politiku krajín kolektívneho Západu podľa svojich predstáv a potrieb.

Viete, tu niekto išiel minule vyčítať premiérovi Ficovi, že dnes už nepotrebuje oligarchov, dnes už ich je schopný sám vytvárať (myslím, že tento výrok padol v rozhovore medzi Arpádom Soltészom a jeho kolegom Tkačenkom). Lenže buďme realisti: Bez stabilného finančného zázemia nemôžete suverénne vykonávať moc, ani odolávať tlakom zahraničných lobistických skupín. Nie je to náhoda, že Nemci či Francúzi s nami momentálne nechcú veľmi tancovať. Súčasná slovenská vláda sa oprostila tamojších vplyvov, a razí vlastnú, nezávislú politiku – na „všetky štyri svetové strany“ preto nie je len fráza, ale skutkový stav veci.

Viete, čo je najviac tragikomické? Že EÚ sa za svojich lobistov ani len nehanbí. Uznajte, ako ináč si vysvetľovať, že má ich zoznam na oficiálnych online stránkach? Pod záštitou Európskej komisie môžete v „registri transparentnosti“ jednoduchým hľadaním vypátrať, aké subjekty sa snažia ovplyvňovať legislatívne procesy v EÚ. Podľa mňa je to šokujúce, pretože takto sa legitimizuje práve spomínaný deep state. V konečnom dôsledku to znamená, že na volených zástupcoch ľudu už veľmi nezáleží – sú len vykonávateľmi vôle skutočných mocipánov…

Veľkú časť tzv. „zástupcov externých záujmov“ pritom tvoria ľudia z amerických technologických spoločností, ako sú napr. Meta, Google, Apple, či Microsoft (ale nájdete tam aj švajčiarske finančné inštitúcie, či japonskú tabakovú spoločnosť). Noviny Neue Zürcher Zeitung dokonca otvorene píšu, že politické rozhodnutia sa dajú kúpiť! A to aj vtedy, pokiaľ nehrajú do kariet obyvateľstva, ale sú prospešné len zadávateľom z radov bohatých firiem.

Takže takto si tu žijeme – chápadlá amerického deep state siahajú aj poza oceán. A Brusel s tým súhlasí. O tomto však naše mainstreamové médiá mlčia… Žeby brali ohľad na svojich západných vlastníkov?

A kedy už budeme mať tú sľubovanú reálnu zmenu aspoň v STVR?