Česká republika uskutočnila zaujímavý nákup. Obávajú sa pádu dolára a eura? Ako je na tom Slovensko?

Česko sa stalo piatou krajinou na svete, ktorá za prvý štvrťrok najviac navýšila svoje zlaté rezervy. Jednalo sa o nákup 1,54 tony zlata, čím sa zlaté rezervy ČNB zvýšili na 13, 5 tony. Viac nakúpili len centrálne banky Singapuru, Číny, Turecka a Indie. Nákup vyvolal mnohé otázky. Medzi ne patrí aj otázka o dôvere voči doláru a euru.

Od januára do konca marca si centrálne banky dohromady zaobstarali 228 ton zlata, čo je o tretinu viac ako predchádzajúci rekord za prvý štvrťrok, ktorý je z roku 2013. „Zlato bolo, je a najskôr aj bude naďalej súčasťou devízových rezerv centrálnych bánk, aj keď jeho úloha je podstatne iná ako v čase zlatého štandardu, kedy sa kurzy mien odvodzovali od zlatého obsahu,” uvádza pre Parlamentné Listy.cz Petr Dufek, hlavný ekonóm banky CREDITAS.

Podľa ekonóma Dufeka stojí za návratom ČNB k zlatu snaha o strategickú diverzifikáciu devízových rezerv, čo znamená nemať iba v rezervách akcie, dlhopisy a vklady v niekoľkých menách, ale aj práve malú časť v tejto komodite.

„Centrálne banky, ktorým rastú devízové rezervy, nakupujú aj zlato, aby nemali rezervy iba v dolároch, eurách alebo iných menách. Možno sa stalo zaujímavejším, keď po dlhých rokoch stagnácie jeho cena začala až po roku 2004 viditeľne rásť,” vysvetľuje Dufek.

Podľa Miroslava Nováka, analytika AKCENTA CZ., za vysokým nákupom zlata je aj pozitívnejší  postoj šéfa ČNB k tejto komodite a taktiež snaha o diverzifikáciu či reakciu na infláciu.

„Postoj guvernéra Aleša Michla a možno aj časti bankovej rady ČNB k zlatu ako uchovávateľovi hodnoty je oveľa ústretovejší, než tomu bolo u predchádzajúcich členov bankovej rady. Ďalším faktorom je podľa mňa snaha ČNB o väčšiu diverzifikáciu devízových rezerv. A v neposlednom rade môže čiastočne ísť aj o reakciu na globálne veľmi vysokú infláciu v poslednom cca roku a pol,” uvádza analytik Novák.

„Od veľkej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 sa naopak prístup centrálnych bánk k zlatu diametrálne zmenil a centrálne banky začali zlato do svojich rezerv opäť nakupovať,” uviedol analytik Golden Gate Pavel Ryba.

Razantná zmena prístupu centrálnych bánk podľa Ryby môže znamenať, že prehodnotili úlohu zlata v podmienkach pokračujúcej finančnej a ekonomickej neistoty. Súčasný geopolitický chaos a globálna finančná neistota podľa neho ďalej priživuje chuť centrálnych bankárov po zlate. Oficiálne zásoby zlata teraz dosahujú cez 36 tisíc ton, čo je najvyššia úroveň od roku 1992. Doterajšie historické maximum je 38.491 ton z roku 1966.

Česká republika získala po zániku federácie v januári 1993 70 ton zlata. Jeho drvivú časť, 56 ton, predala ČNB za guvernéra Tošovského v roku 1998. Tento predaj vtedy vyniesol pre ČR celkovo 16,4 mld českých korún.

Aktuálne nie je známe, aby Národná banka Slovenska nakupovala zlato a tak navyšovala svoje zlaté rezervy. NBS na svojej stránke uvádza „súčasný spôsob vykazovania devízových rezerv NBS”, kde v položke zlato píše – v tejto položke je zahrnuté všetko zlato, ktoré je vo vlastníctve NBS, v akejkoľvek forme (tehly, prúty, mince a pod.) a bez ohľadu na to, či ide o zlato umiestnené doma alebo na zahraničných trhoch. V súčasnosti má NBS k dispozícií zlaté rezervy v objeme cca. 35,1 tony resp. 1,13 mil. trójskych uncí (1 trójska unca = 31,10348 gramu). Z tohto objemu zlata je viac ako 98 % umiestnených v zahraničí.