Ceny energií viac než zdražovanie ohrozuje riziko fyzického nedostatku, tvrdí analytik Pánis

„Je to predovšetkým konflikt na Blízkom východe, respektíve očakávania, že aktuálne prímerie sa premení na trvalý mier medzi USA a Iránom, Hormuzský prieliv bude čoskoro odblokovaný a obnova poškodenej energetickej infraštruktúry Perzského zálivu nepotrvá príliš dlho. Tieto očakávania preto aktuálne tlačia ceny ropy s rezervou pod 100 dolárov a plynu v Európe k hranici 40 eur,“ uviedol Pánis.

Podľa neho trh mierne podceňuje možnosť negatívneho scenára obnovy bojov aj skutočnosť, že napriek prímeriu je Hormuzský prieliv stále nepriechodný. Upozornil, že ropa a ropné produkty začínajú v Európe a v Ázii fyzicky chýbať.

„Vyššie ceny sú nepríjemné, ale po očistení o vplyv inflácie nie sú extrémne v porovnaní s predchádzajúcimi energetickými šokmi, čo dvojnásobne platí v prípade plynu. Väčším problémom je riziko fyzickej nedostupnosti,“ povedal Pánis.

Dodal, že z pohľadu európskeho priemyslu je mimoriadne nepríjemné, že ceny plynu v Európe sú rádovo štvornásobne až šesťnásobne vyššie ako v USA, čo podľa neho radikálne znižuje konkurencieschopnosť najmä energeticky náročných odvetví.

Pánis zároveň upozornil, že ani prípadná dohoda medzi USA a Iránom by neznamenala rýchly návrat cien na úrovne spred konfliktu. „Geopolitické napätie v tejto chvíli skôr odznieva a s ním aj stres na trhu. Riziková prémia v cenách energií klesá, ale stále je zvýšená, keďže mierová dohoda zatiaľ nie je dosiahnutá a USA aj Irán preskupujú vojenské sily pre prípad, že by rokovania zlyhali,“ uviedol analytik.

„Navyše, ceny ropy aj plynu sa ani po prípadnej dohode medzi oboma stranami nevrátia rýchlo na predvojnové úrovne. Nejaký čas totiž potrvá, kým sa celý energetický komplex zoštandardizuje do stavu spred vypuknutia vojny,“ dodal.

Podľa neho môže byť oprava poškodenej energetickej infraštruktúry krajín Perzského zálivu časovo náročná a komplikované môže byť aj obnovenie ťažby po vynútených poklesoch produkcie.

Pokiaľ ide o Slovensko, Pánis ho považuje za krajinu, ktorá má pri rope a plyne relatívne dobrú východiskovú pozíciu. „Slovensko vie dnes získať ropu aj plyn zo západu aj z východu, takže je v dobrej pozícii. V ideálnom prípade by sme sa z nákladového pohľadu nemali odstrihávať od žiadnych dodávateľov, využívať efekt konkurenčného prostredia a pragmaticky nakupovať za najnižšie ceny,“ povedal.

Zároveň upozornil, že politika Európskej únie v rámci plánu REPowerEU diktuje zastaviť nákupy energií z Ruska do konca roka 2027, čo podľa neho predstavuje pre Slovensko ekonomickú nevýhodu.

K budúcemu vývoju v Maďarsku Pánis uviedol, že víťaz volieb a očakávaný nový premiér Péter Magyar avizoval pragmatický postoj k ruským energiám. Podľa analytika deklaroval, že vláda bude nakupovať plyn a ropu najlacnejším a najbezpečnejším možným spôsobom, čo znamená, že to bude aj z Ruska.

Pánis zároveň pripomenul, že Magyar podľa jeho slov potvrdil predvolebný sľub postupne ukončiť závislosť od ruskej energie do roku 2035, no v krátkodobom horizonte budú ruské dodávky stále súčasťou mixu.