Centrálne banky sťahujú svoje zlato domov. Slovensko samozrejme nie

Londýn 11. júla 2023 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Centrálne banky podľa nového prieskumu firmy Invesco rekordne nakupujú fyzické zlato a sťahujú svoje aktíva zo zahraničia domov. Dôvodom má byť obava, že by ich rezervy mohli byť v budúcnosti zmrazené podobne ako sa to stalo Ruskej federácii. Západ v rámci vojnových sankcií vlani bezprecedentne zmrazili takmer polovicu zo 640 miliárd dolárov ruských štátnych rezerv zlata a zahraničnej meny a Moskva to pokladá za krádež

Prieskum taktiež naznačuje, že centrálne banky prestávajú veriť americkému doláru. Jasnú alternatívu vo forme novej globálnej rezervnej meny však zatiaľ nevidí.

Najnovšia štúdia investičnej firmy Invesco hovorí tiež o tom, že centrálne banky a štátne investičné fondy stále častejšie sťahujú svoje zlato zo západných bánk späť domov kvôli obavám, že by ich aktíva v zahraničí mohli byť zmrazené. Nebezpečný precedens ohrozujúci právnu istotu a pravidlá trhovej ekonomiky investori vidia v sankciách, ktoré západné štáty uvalili na Rusko po vypuknutí vojny na Ukrajine. Za bezpečnejšiu alternatívu voči derivátom a burzovo obchodovateľným fondom centrálnej banky považujú fyzické zlato, ktorého za minulý rok nakúpili rekordné hodnoty. Na Čínu a Turecko pripadá dohromady takmer pätina týchto nákupov, píše denník Financial Times.

Prieskum vykonaný medzi 85 štátnymi investormi a 57 centrálnymi bankami zistil, že približne 41 % respondentov prieskumu očakáva, že v najbližších troch rokoch zvýši alokáciu zlata vo svojich portfóliách. Dve pätiny z nich uviedli, že ich k tomuto kroku motivujú obavy zo zmrazenia svojho majetku. Prieskum ďalej zistil, že 68 % centrálnych bánk drží časť svojich zlatých rezerv doma, pričom v roku 2020 to bolo 50 %. Za päť rokov by sa toto číslo podľa prieskumu malo zvýšiť na 74 percent.

„Mali sme zlato v Londýne…, ale teraz sme ho previedli späť do vlastnej krajiny, aby sme ho držali ako bezpečné aktívum a aby bolo v bezpečí,” uviedla podľa Invesco jedna nemenovaná centrálna banka.

Ďalší jav, ktorého sa centrálne banky obávajú podľa prieskumu Invesco, je okrem možného zmrazenia ich aktív v zahraničí aj oslabovanie amerického dolára ako globálnej rezervnej meny. Aj to ich vraj vedie k rekordným nákupom fyzického zlata.

Skoro všetko slovenské zlato z celkového množstva 31,5 tony sa nachádza mimo územia Slovenska a to v Bank of England. Z hľadiska bezpečnosti štátu je potrebné, aby budúca vláda zabezpečila návrat aspoň časti zlata domov.

K stiahnutiu svojich zlatých rezerv z Británie pristúpili už skôr viaceré krajiny. Poľsko stiahlo časť svojho zlata z Londýna ešte v roku 2019, kedy si odviezlo 100 ton zlata. Poliaci chcú mať rezervy uložené na niekoľkých miestach a vyhnúť sa prípadným geopolitickým rizikám. Varšava v posledných rokoch zlato neustále prikupuje. Poľsko disponuje už viac ako 228,6 tonami zlata. Maďarsko, Rakúsko, Nemecko a Rumunsko sa tiež rozhodli dostať zlato pod svoju kontrolu. Zlato najnovšie nakúpilo aj Česko, ktoré v tohtoročnom prvom štvrťroku zlaté rezervy štátu navýšilo o 1,54 tony, čim sa stalo piatou krajinou na svete s najväčším nárastom zásob zlata v tomto období. Percentuálne viac zlata do svojich rezerv uložili iba Singapur, Čína, Turecko a India.

O prinavrátenie slovenského zlata sa ešte koncom roka 2019 pokúsil Robert Fico. Smer pripravil Návrh uznesenia o návrate slovenského zlata, pomocou, ktorého mali požiadať o prípravu tohto procesu zo strany Národnej banky Slovenska (NBS). Tento návrh sa mal odhlasovať na mimoriadnej schôdzi v NR SR, ku ktorému však nakoniec nedošlo. Poslanci NR SR totiž vtedy nezahlasovali za program mimoriadnej schôdze, ktorej jediným bodom bol práve návrh Smeru ohľadom vrátenia slovenského zlata.

Vo svete je známy minimálne jeden prípad krajiny, kedy sa kvôli „geopolitickým” dôvodom nedostala k svojmu zlatu uloženému v anglickej centrálnej banke. Tou krajinou je Venezuela. Tá sa už dlhodobo snaží dostať k svojmu „zlatému pokladu” v hodnote viac ako 1,9 miliardy dolárov.

Viac sa dočítate

Inflácia v Taliansku: “Najodpornejšia” daň na finančnú situáciu ľudí