“V ČR denne zastavujeme 27 hektárov (ha) pôvodnej poľnohospodárskej pôdy!”

“V 90. rokoch sa orná pôda zatrávňovala. To bol prvý stupeň jej umŕtvenia. Tých pár kusov dobytka na zatrávnenej ploche, to bolo hlavne pre parádu…” (František Havlát)

Refrén piesne “Keď bude pokosená tráva”: Až bude pokosená tráva, / málokto takej odoláva, / viem, čo sa v tráve mnohým stáva hmm… / poď, radšej nechaj ju rásť. / Až bude pokosená tráva, / málokto takej odoláva, / viem, vôňu lásky tráva máva, hmm… / poď, nechaj ju teda rásť, / tú trávu rásť, pre lásku rásť.

Kosenie trávy doma na záhradke je skôr romantická záležitosť. Horšie je, keď je na poliach zelená tráva. Jej sekanie aj nesekanie prináša problémy. Už len fakt, že pole zarastá trávou, je varovný ukazovateľ. Že sa tráva kosí, znamená, že ju nepoužívajú na pasenie zvieratá. Ak tráva kosená nie je, ľuďom sa zhoršujú alergie.

Namiesto pestovania plodín na bývalých poliach, dnes staviame domy či veľkosklady nadnárodných firiem. V ČR predávame pôdu. Privatizovali sme dokonca vodu!

Ak by sme sa vyjadrili úplne stručne. Po roku 1990 sa do našich končín začal dovážať tovar, ktorý bol predtým nedostupný. Začal sa raziť názor, že predsa nepotrebujeme všetko “vyrábať”, keď si to predsa môžeme kúpiť. Tento trend postihol aj poľnohospodárstva. Od tých čias, autor tohto článku je svedkom procesu aj v mieste bydliska, miznú osevné plochy, miznú polia. Pýtali sme sa poľnohospodárov i odborníkov. Bolo nám povedané (viď Fr. Havlát), že “keď pôda leží úhorom, je to menší problém. Je pripravená na použitie. Keď sa zastaví, potom už sa robiť nedá nič.”

Budúcnosť môže priniesť nové ekonomické problémy. Lepšie budú na tom tie štáty, ktoré si zachovajú schopnosť vyrábať potraviny, štáty, ktoré budú mať vodu. Česko sa dobrovoľne pripravuje o tieto strategické piliere. Kým je v hľadáčiku zdanlivo malý problém iba s kosením trávy, podliehame pocitu, že sa “nič nedeje”.

Predtým bolo všade niečo zasiate, dnes, ak tam nestoja domy, je na onom mieste zelená tráva. Lenže tú nespasí dobytok. Keď sa prestalo s variabilným pestovaním, zredukoval sa tiež počet hospodárskych zvierat. Tak sa tráva začala jednoducho kosiť, aby sa vyhovelo nárokom na estetiku. A v tom je problém. Kedysi aktívne využívané plochy pre poľnohospodárstvo a chov dobytka boli v stave udržiavať vodu; súčasný trend záleží v pestovaní dotovaných monokultúr, akou je napríklad repka. Všeobecne: polia nevstrebávajú vodu. Kedysi úrodná pôda degradovala.

Zmena poľnohospodárskej kultúry krajiny prispieva aj k zmene klímy. Sucho zhoršuje pôdnu eróziu. Kvalita pôdy klesá. Nedá sa v nej dobre pestovať. Tu tkvie ohrozenie pre budúcnosť. Sú preč časy, keď ľudia dokázali na dedinách pestovať plodiny a chovať zvieratá. Sme úplne závislí, dokedy k nám zahraničie bude schopné dovážať potraviny…

Vysušená monokultúrna krajina je nezdravá a prispieva hlavne k nižším výnosom z osevu, pôdnej erózii aj vyplavovaniu veľmi dôležitej organickej hmoty z pôdy. Istým efektom tohto javu je aj eliminácia hmyzu, ktorý je významným faktorom pri opeľovaní. Rastlinná ríša pritom poskytuje človeku lieky. Kým bolo životné prostredie druhovo bohaté, boli ľudia zdravší . Debaty okolo kosenia trávy sú len špičkou ľadovca. Problém je hlbší. Nie nadarmo sa hovorí, že na rodnej hrude, kde sme sa narodili, sú naše korene. Ak vyschne pôda, neporastie na nej už ani tráva. V takejto pôde sa neuchytia korene, z ktorých všetci vyrastáme.

Nedávno sa v médiách objavili články, že sa spoločnosť prikláňa teraz k tomu, aby sa tráva radšej nekosila.

Jej skladba má potom viac lúčny charakter, menej burín. Rastie šanca, že v prírode bude viac vody, čo pozitívne ovplyvní aj klímu…

Poznámka: Zmena kultúry krajiny, takisto dôsledok hospodárskej politiky EÚ, sa odráža aj na zvieratách, ktoré sú mrzačené poľnohospodárskou technikou.

Po obmedzení produkcie českých poľnohospodárskych strojov ich nakupujeme zo zahraničia. Sú to váhovo predimenzované stroje, ktoré navyše ničia pôdu. Spôsob, akým teraz funguje poľnohospodárstvo, celkovo nedáva šancu mnohým zvieratám…

V texte článku sme dvakrát citovali pána Františka Havláta, ktorý je odborník na poľnohospodárstvo, životné prostredie a vidiek. Chystáme s ním väčší rozhovor, ktorý sa objaví na Facebooku Sputnika.