CEMR: Účasť európskych žien v politike sa zvýšila; menej na lokálnej úrovni

Brusel 6. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA(AP-Markus Schreiber)

Účasť žien v európskej politike sa za posledné desaťročia zvýšila, avšak oveľa slabšia je rodová vyváženosť, pokiaľ ide o zastúpenie žien v miestnej, regionálnej a celoštátnej politike v 41 európskych krajinách. Uviedol to v stredu týždenník Politico s odkazom na prieskum, ktorý vypracovala Rada európskych obcí a regiónov (CEMR)

Čo sa týka politického rozhodovania, nastalo na úrovni Európskej únie zlepšenie v prospech žien v porovnaní s rokom 1979 – ak v danom roku bolo medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP) len 15 percent žien, v súčasnosti majú ženy 40-percentné zastúpenie v tejto inštitúcii, najväčšie v histórii EP. Proporčne najviac europoslankýň má Švédsko a Fínsko a najmenej Slovensko (dve poslankyne) a Cyprus.

Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa pokúša o rodovo vyváženú exekutívu EÚ, horšia je však situácia na lokálnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Na tento stav upozornila rozsiahla štúdia s názvom “Ženy v politike: miestne a európske trendy”, ktorú predstavila Rada európskych miest a regiónov.

Uvedená štúdia naznačila, že na rozdiel od Európskeho parlamentu je situácia v národných parlamentoch 41 európskych krajín celkom iná, pričom najlepšie si vedú severské krajiny Európy.

V priemere je v národných parlamentoch 29 percent žien, čo platí aj pre lokálne samosprávy (pred desiatimi rokmi to bolo 22 a 23 percent), avšak iba 15 percent žien šéfuje európskym mestám. V 28-člennej EÚ šéfujú ženy iba ôsmim metropolám (Amsterdam, Bukurešť, Luxemburg, Madrid, Paríž, Rím, Sofia a Štokholm). V roku 2018 malo ženskú primátorku ďalších osem európskych hlavných miest (Dublin, Kodaň, Nikózia, Praha, Reykjavík, Sarajevo a Varšava).

Najpokrokovejší je z toho hľadiska Island, kde v lokálnych samosprávach majú v roku 2019 ženy až 47-percentné zastúpenie. Po Islande sú na rade Švédsko (43 percent), Ukrajina (42 percent), Francúzsko (40 percent) a Fínsko s Nórskom a Belgickom (po 39 percent). Slovensko je zo 41 krajín na 29 mieste (okolo 28 percent). Najhoršie sú na tom Rumunsko a Turecko (12 a 11 percent).

Z hľadiska pomeru žien na čele lokálnych samospráv má najviac starostiek Island (36 percent), za ním nasledujú Švédsko, Fínsko, Nórsko, Švajčiarsko a Holandsko a na siedmom mieste Slovensko s 25,5-percentným výskytom žien na pozícii starostiek. Najhoršie (pod päť percent) sú na tom z tohto hľadiska ženy v Izraeli, Grécku, Rumunsku, Bosne, Turecku a Gruzínsku.

Slovensko sa v roku 2019 ocitlo na poslednej priečke (z 26 krajín) pri obsadení žien v regionálnych samosprávach. Kým vo Francúzsku a Švédsku majú poslankyne takmer 50-percentné zastúpenie v týchto orgánoch, Slovensky sa na riadení vyšších územných celkov podieľajú na úrovni okolo 12 percent. Európsky priemer je 30 percent.

V národnej politike majú zo 41 európskych krajín najviac žien v parlamente Španieli (47,4 percent), Fíni (47), Švédi (46,1), Belgičania 42,7) a Nóri (41,4). Slovensko obsadilo až 35. priečku (20 percent), najhoršie sú na tom Maďari a Ukrajinci (12 a 11 percent).