Môj profil 
Predplatné
Čo sa týka politického rozhodovania, nastalo na úrovni Európskej únie zlepšenie v prospech žien v porovnaní s rokom 1979 – ak v danom roku bolo medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP) len 15 percent žien, v súčasnosti majú ženy 40-percentné zastúpenie v tejto inštitúcii, najväčšie v histórii EP. Proporčne najviac europoslankýň má Švédsko a Fínsko a najmenej Slovensko (dve poslankyne) a Cyprus.
Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa pokúša o rodovo vyváženú exekutívu EÚ, horšia je však situácia na lokálnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Na tento stav upozornila rozsiahla štúdia s názvom “Ženy v politike: miestne a európske trendy”, ktorú predstavila Rada európskych miest a regiónov.
Uvedená štúdia naznačila, že na rozdiel od Európskeho parlamentu je situácia v národných parlamentoch 41 európskych krajín celkom iná, pričom najlepšie si vedú severské krajiny Európy.
V priemere je v národných parlamentoch 29 percent žien, čo platí aj pre lokálne samosprávy (pred desiatimi rokmi to bolo 22 a 23 percent), avšak iba 15 percent žien šéfuje európskym mestám. V 28-člennej EÚ šéfujú ženy iba ôsmim metropolám (Amsterdam, Bukurešť, Luxemburg, Madrid, Paríž, Rím, Sofia a Štokholm). V roku 2018 malo ženskú primátorku ďalších osem európskych hlavných miest (Dublin, Kodaň, Nikózia, Praha, Reykjavík, Sarajevo a Varšava).
Najpokrokovejší je z toho hľadiska Island, kde v lokálnych samosprávach majú v roku 2019 ženy až 47-percentné zastúpenie. Po Islande sú na rade Švédsko (43 percent), Ukrajina (42 percent), Francúzsko (40 percent) a Fínsko s Nórskom a Belgickom (po 39 percent). Slovensko je zo 41 krajín na 29 mieste (okolo 28 percent). Najhoršie sú na tom Rumunsko a Turecko (12 a 11 percent).
Z hľadiska pomeru žien na čele lokálnych samospráv má najviac starostiek Island (36 percent), za ním nasledujú Švédsko, Fínsko, Nórsko, Švajčiarsko a Holandsko a na siedmom mieste Slovensko s 25,5-percentným výskytom žien na pozícii starostiek. Najhoršie (pod päť percent) sú na tom z tohto hľadiska ženy v Izraeli, Grécku, Rumunsku, Bosne, Turecku a Gruzínsku.
Slovensko sa v roku 2019 ocitlo na poslednej priečke (z 26 krajín) pri obsadení žien v regionálnych samosprávach. Kým vo Francúzsku a Švédsku majú poslankyne takmer 50-percentné zastúpenie v týchto orgánoch, Slovensky sa na riadení vyšších územných celkov podieľajú na úrovni okolo 12 percent. Európsky priemer je 30 percent.
V národnej politike majú zo 41 európskych krajín najviac žien v parlamente Španieli (47,4 percent), Fíni (47), Švédi (46,1), Belgičania 42,7) a Nóri (41,4). Slovensko obsadilo až 35. priečku (20 percent), najhoršie sú na tom Maďari a Ukrajinci (12 a 11 percent).
.JPG)
.jpg)
