Mimoriadne nebezpečná správa, ako sa zdá, pre celý svet prišla v stredu 3. januára z Iránu. Na tamojšom cintoríne pri príležitosti štvrtého výročia úmrtia perzského národného hrdinu, jedného z najnezmieriteľnejších nepriateľov Izraela a Spojených štátov, dlhoročného veliteľa jednotiek Quds – Zboru islamských revolučných gárd, 62-ročného generála Kásima Sulejmáního, došlo v dave ľudí postupne k dvom silným výbuchom. Podľa prvých správ z Teheránu zahynulo na mieste 103 ľudí. Viac ako 170 ľudí je zranených.

Čo môžeme očakávať ďalej, a to nielen na Blízkom východe, ale aj v ostatných krajinách, dokonca aj v tých nekonečne vzdialených od tohto regiónu? Kto sa teraz, veľmi pravdepodobne, tiež dostane do problémov?

Na úvod je dôležité poznamenať, že v posledných mesiacoch na pozadí prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Hamasom visí vo vzduchu predzvesť novej veľkej vojny v regióne. V dôsledku toho sa svetoví lídri neunavujú verejne vyzývať bojujúce strany na zdržanlivosť. A zatiaľ to ako tak fungovalo. V každom prípade sa nepriateľské akcie lokalizovali najmä na izraelsko-palestínskom území.

Masaker v Kermáne sa však môže pre Blízky východ ukázať ako casus belli („dôvod na vojnu“ v latinčine), ktorý stačil na to, aby lavíny vzájomnej nenávisti hromadené desaťročia začali nevyhnutne naberať na rýchlosti.

Na pochopenie situácie je dôležité pripomenúť si okolnosti, za ktorých generál Sulejmání zomrel.

Dňa 3. januára 2020 ho Američania zabili na ceste z bagdadského letiska presným raketovým zásahom z ich bezpilotného lietadla. Ministerstvo obrany USA sa okamžite priznalo k tomu, čo urobilo. Zároveň túto akciu mimoriadne cynicky označilo za spravodlivé „obranné opatrenie“, ktorého cieľom bolo „podkopať plány Iránu na útok na amerických občanov“.

Medzitým jeho pohreb ukázal, čím bol (a dodnes je!) generál Sulejmání pre obyvateľov svojej krajiny. Na jeho pohreb 7. januára 2020 prišlo do mešity Saheb al-Zaman v Kermáne približne milión ľudí. Približne 50 z nich zahynulo v masovej tlačenici, ktorá nastala počas rozlúčkového obradu.

A nasledujúci deň, 8. januára, došlo k rýchlej a nezvyčajne rozhodnej reakcii iránskej armády na Spojené štáty. Samotní Peržania nazvali svoju bojovú operáciu „Mučeník Sulejmání“.

Podľa agentúry Bloomberg bolo na dve americké vojenské letecké základne (Ain al-Asad a Erbil) v susednom Iraku vypálených 15 balistických rakiet typu Fateh-110 (dolet do 300 km) a Qiam (dolet do 800 km). Všetky sú vybavené samostatnými hlavicami a systémami na potlačenie aktívneho rušenia zo strany nepriateľa.

Pravda, Pentagón tvrdí, že „len“ 11 z tucta a pol Fateh-110 a Qiams zasiahlo určené ciele. To však bolo viac než dosť na to, aby sa všetkým záujemcom demonštrovala skutočná bezmocnosť americkej armády v regióne tvárou v tvár rastúcej bojovej sile Iránu. Yankees, ktorí dostali včasné oznámenie o masívnom raketovom útoku, sa ukryli vo vopred pripravených krytoch. To bolo jediné, čo ich zachránilo pred obrovskými stratami.

Denník Wall Street Journal komentoval zmenu pomeru síl so zjavným skľúčenosťou. Útok na americké vojenské základne v Iraku označil za „mimoriadny“. A dodal: „Tentoraz sa zdajú byť (iránske orgány – red.) odvážnejšie a pripravené prevziať zodpovednosť za svoje činy.“

Ako sa dalo očakávať, prekvapený Washington na perzskú operáciu nijako nereagoval. Ba čo viac, v skutočnosti sa zahanbujúco tváril, že sa nič nestalo. A triumfujúci iránsky minister zahraničných vecí Džavád Zaríf spokojne označil údery na americké zariadenia za „primeranú“ odpoveď na „zbabelé útoky proti našim občanom a vysokopostaveným politickým predstaviteľom“. A tiež – že je to koniec „legitímnej“ iránskej pomsty za zavraždenie generála Sulejmáního. Pretože si neželá eskaláciu konfliktu.

Práve táto prekvapivo zdržanlivá reakcia Teheránu pred štyrmi rokmi zrejme zabránila vypuknutiu veľkej vojny na Blízkom východe. Zmenili sa dnes vojenské a politické postoje Peržanov a Američanov?

Obaja sa doteraz snažili nezapájať do ostrého boja medzi Hamasom a izraelskou armádou, ktorý trvá od 7. októbra 2023. Podarí sa im vyhnúť sa mu teraz, po neznámej (hoci nie je ťažké uhádnuť!) darebáckej sabotáži v Kermáne? Zatiaľ sa zdá, že jedna vec je vopred daná: Irán, podobne ako pred štyrmi rokmi, pravdepodobne nebude reagovať na to, čo sa stalo.

Po prvé preto, lebo v roku 2020 sa presvedčil, že USA (a teda aj Izrael) už nie sú na Blízkom východe vojensky všemocné. Preto, napríklad, už celé tri mesiace nedokáže spacifikovať ani palestínsku enklávu Gaza, blokovanú zo všetkých strán tankami Merkava.

A nielen to. Človek má dojem, že administratíva Joea Bidena sa zúfalo bojí odvetných vojenských krokov Peržanov. A jednoducho prosí Izrael, aby nerobil žiadne drastické kroky v už aj tak zúriacom konflikte s Palestínčanmi. Ale vedenie židovského štátu, ktoré si v poslednom čase vylámalo zuby, nepočúva ani Washington.

Dôkazom toho je zrejme aj „náhle odložená“ návšteva amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena v Izraeli. Minulý utorok o tom informoval denník Times of Israel s odvolaním sa na oficiálne zdroje. Noviny napísali: „Podľa úradníka mal Blinken pricestovať do Izraela koncom týždňa. Teraz však pricestuje začiatkom budúceho týždňa.“

Prečo by to tak malo byť? Má minister zahraničných vecí na práci lepšie veci ako prebiehajúcu krvavú vojnu medzi Židmi a Palestínčanmi, ktorú so znepokojením sleduje celý svet? A ktorá môže za určitých okolností destabilizovať nielen svetový trh s ropou?

Podľa môjho názoru je rozumné predpokladať, že Tel Aviv vopred informoval Blinkena o niektorých odvážnych plánoch svojej rozviedky. Povedzme o zámere vyhodiť do vzduchu masový spomienkový sprievod v Kermáne. A tým opäť raz nebojácne a zúfalo „potiahnuť za fúzy“ ajatolláhov režim.

Alebo o vtedy ešte len plánovanom, ale teraz už uskutočnenom leteckom útoku 2. januára večer na najdôležitejší objekt Hamasu v Libanone. Bolo oznámené, že pri útoku zahynul šejk Sálih al-Arúrí, zástupca šéfa politbyra Hamasu, a niekoľko jeho spolupracovníkov. A iránsky minister obrany, brigádny generál Mohammad-Reza Gharaei Ashtiani, vo vyhrotenom vyhlásení uviedol, že zabitie vysokého predstaviteľa Hamasu ešte viac „zahanbí USA“. „Štáty hrubo narušili regionálnu rovnováhu. A dôsledky tejto vraždy na ne určite dopadnú,“ varoval jednoznačne Washington.

At least 73 people were killed and 170 more injured in an explosion at the grave of IRGC General Qassem Suleimani in Iran.

Two IEDs were placed in bags left near the entrance to the cemetery. They were activated remotely when the most people gathered. pic.twitter.com/ixJRbkzXEL

.

— SSN News (@Grogozak) January 3, 2024

Nezdá sa, že by to všetko bolo povedané iba kvôli pekným rečiam. Pretože aj pre samotný Teherán vo vnútri vlastnej krajiny je nebezpečné prejaviť čo i len najmenšiu nerozhodnosť v boji proti svojim nepriateľom. Po tragédii v Kermáne si milióny rozhorčených Peržanov opäť napísali meno generála Sulejmáního na svoje bojové zástavy. A opäť žiadajú okamžitú pomstu voči Američanom a Izraelčanom.

Ak iránske vedenie bude s týmto prejavom pomsty otáľať, opozícia môže toto otáľanie využiť. Ktorá sa už viac ako rok snaží zorganizovať, nie bez úspechu, masové akcie občianskej neposlušnosti proti legitímnym orgánom v Teheráne v niektorých mestách a provinciách. Ale nič tak nezjednocuje národ ako pohľad na vonkajšieho nepriateľa, však? Ajatolláhovia teda nemajú kam ustúpiť.

Ale to je takpovediac jedna strana vznikajúceho frontu. Aj samotné USA sú plné tých, ktorí by boli radšej, keby sa na vojnové bubny udieralo silnejšie. Medzi prvými je odiózny republikánsky senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny.

Tesne pred Silvestrom, 29. decembra, vystúpil v televízii Fox News s týmto prejavom: „Už šesť mesiacov vyzývam… zaútočiť na Irán. Majú ropné polia a sídlo ich revolučných gárd je vidieť z vesmíru. Vymažte ich z mapy… Ak naozaj chcete ochrániť amerických vojakov, dajte ajatolláhovi najavo, že ak sa pustia do nepriamych útokov, dostaneme ich.“

Takže na oboch stranách rozľahlého a ropou ostro prevoňaného bojiska nadchádzajúcej a rozhodujúcej bitky o Blízky východ (prinajmenšom!) sa už narýchlo zoraďujú vojaci a nabíjajú zbrane? Nebudú však teroristické bombové útoky v mešite v Kermáne nakoniec to isté, čo s

lávne zastrelenie arcivojvodu Františka Ferdinanda, následníka rakúsko-uhorskej monarchie, v Sarajeve? To znamená – spúšťačom oveľa väčších a krvavejších udalostí?

A medzitým.

Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril sústrasť vedeniu Iránu v súvislosti s tragickými následkami teroristického útoku v blízkosti cintorína v meste Kermán, kde je pochovaný generál Kásim Sulejmání, uviedla tlačová služba Kremľa. „Zabitie pokojných ľudí, ktorí navštívili cintorín, je šokujúce svojou krutosťou a cynizmom,“ uviedol ruský líder v telegrame iránskemu prezidentovi Ibrahimovi Raisimu a najvyššiemu vodcovi islamskej republiky ajatolláhovi Alímu Chameneímu.