Bratislava 17. marca (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel,Ivan Kopčáni,Ľudovít Vaniher)

Zuzana Čaputová presvedčivo zvíťazila v prvom kole prezidentských volieb na Slovensku a ak sa situácia bude vyvíjať podobne, môže sa reálne stať po druhom kole prezidentkou Slovenska. Jej jasné víťazstvo v 1. kole dokazuje, že minimálne pred parlamentnými voľbami 2019 bude mať SMER nad čím rozmýšľať a rovnako majú nad čím rozmýšľať aj kandidáti, ktorí sa hodnotia ako národní a konzervatívni

Dôležitým faktom je však to, že Čaputová zvíťazila s vysokým náskokom, podľa predbežných výsledkov s takmer 40,6 % hlasmi, na druhom mieste sa síce umiestnil euroúradník Šefčovič 18,7%, vo vzájomnom dueli sa však odstavili z druhého kola Harabin s približne 14,4% a Kotleba s 10,4% hlasov. Takže, ak to zhrnieme, časť konzervatívnych a národne orientovaných voličov, ktorí vnímajú Čaputovú ako liberálne zlo, utrpela v prvom kole prezidentských volieb jasnú porážku.

Čaputová sa poďakovala voličom za hlasy, ktoré dostala v 1.kole a zablahoželala Šefčovičovi k postupu do druhého kola. Vyjadrila radosť nad skutočnosťou, že v ďalšom kole nebude „predstaviteľ extrémizmu“ a znova podčiarkla, že volebné výsledky hovoria o vôli občanov po zmene, spravodlivosti a práve.

Smerom k predstaviteľom katolíckej cirkvi vyslala takisto jasný signál. Nemieni oslovovať cirkevných hodnostárov, ktorí vnímajú Čaputovú kriticky, ak by však oni prejavili záujem o stretnutie, tak sa s nimi stretne (podporu jej tradične vyjadruje emeritný arcibiskup Bezák, ktorý sa netají svojimi liberálnymi názormi). Smerom ku konzervatívnym voličom Čaputová nechystá žiadnu novú a špeciálnu stratégiu.

Pripomíname, že katolícky arcibiskup Orosch niekoľko dní pred prezidentskými voľbami počas nedeľnej kázne v trnavskej katedrále na margo prezidentských volieb uviedol, že prezident by mal byť svetlom pre všetkých nielen intelektuálnym, ale aj mravným životom. Orosch vystúpil proti liberálnym hodnotám, aj proti členom katolíckej cirkvi, ktorí liberálne hodnoty podporujú a vyjadril podporu tradičnej rodine, ktorej základom je jeden otec a jedna matka.

Arcibiskup Orosch vo svojom prejave narážal najmä na svojho predchodcu Bezáka, ten sa netají svojou podporu Čaputovej, ktorá v predvolebných debatách nevylučovala ani možnosť adopcie detí homosexuálnymi partnermi. (V online debate s čitateľmi portálu Pravda Čaputová doslovne uviedla: „Ja som predovšetkým za to, aby deti vyrastali so svojimi biologickými rodičmi, teda so svojou matkou a svojím otcom, pretože považujem za dôležité, aby dieťa vyrastalo s mužským a ženským vzorom. V prípade, ak by dieťa malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, preferujem radšej možnosť, aby ho vychovávali dve milujúce bytosti, hoci aj rovnakého pohlavia.“).

Čaputová odvetila na Oroschov výpad klasickým úhybným a úspešným manévrom. „Vnímam to ako posolstvo, ktoré  ktoré nespája, ale rozdeľuje. Nechcem k tomu prispievať, a preto chcem skôr prehovoriť k ľuďom, aby sa nenechali rozdeľovať. Arogancii moci sa doposiaľ darilo len preto, že slušní ľudia boli rozdrobení. Preto chcem týchto ľudí poprosiť, aby sme zostávali jednotní a nenechali sa rozdeľovať konfliktom. Stojíme pred výzvou nespravodlivosti a na to je potrebný spoločenský konsenzus presahujúci názorové rozdiely. Myslím, že volanie po súcite, ľudskosti a spravodlivosti je niečím, čo nás spája. Chcem osloviť všetkých – Slovákov, Maďarov, Rusínov, Rómov, liberálov, konzervatívcov, veriacich aj neveriacich.“

Slovensko od roku 1989 vykonalo dlhú cestu, uskutočnila sa generačná výmena a aj keď sa na Slovensku pomerne stále veľa ľudí hlási ku katolicizmu, ukazuje sa, že pribúda občanov Slovenska, ktorí sa ku katolíckej cirkvi stavajú indiferentne alebo kriticky.

To, že katolícka cirkev vo viacerých otázkach nemôže hľadať konsenzus (ochrana rodiny, ochrana nenarodených detí, rozvod, antikoncepcia), je v sekularizovanej spoločnosti vnímané ako negatívum. Drvivá väčšina „matrikových katolíkov“, ktorí vnímajú svoju vieru ako súčasť milého a neškodného folklóru sa teda skôr cíti byť súčasťou Čaputovou deklarovanej spoločnosti slušných ľudí a odmieta Oroschom prezentované hodnoty. Tento typ katolíkov má dokonca podstatne bližšie k Bezákovi či Krajniakovi, ako k Oroschovi.

Čaputovej slová padli teda na úrodnú pôdu a naozaj sa jej podarilo osloviť aj keď nie všetkých, tak mnohých – Slovákov, Maďarov, Rusínov, Rómov, liberálov, konzervatívcov, veriacich aj neveriacich.“. Dôkazom tohto tvrdenia sú výsledky 1. kola prezidentských volieb. Čaputová samozrejme poďakovala svojim voličom nielen v slovenčine, ale aj v maďarčine, rusínčine či rómčine, čo určite väčšina jej voličov vníma ako pekné gesto.

Veľkú radosť z víťazstva Zuzany Čaputovej vyjadril súčasný prezident Kiska. Podľa Kisku víťazstvo Čaputovej v prvom kole ukázalo, že „Slovensko si želá slušnú a spravodlivú krajinu a Čaputová je osoba, ktorá dokáže vytiahnuť Slovensko z krízy, v ktorej sa Slovensko nachádza“. O Čaputovej mnohí jej kritici hovoria ako o „Kiskovi v sukni“, Kisku a Čaputovú spája mnoho spoločných faktorov a záujmov v domácej i zahraničnej politike, najmä smerom k USA.

Určité sklamanie z výsledkov volieb vyjadril prezidentský kandidát Bugár, ktorý možno neočakával až tak jasný výsledok Čaputovej. Podľa Bugára „dôležitú úlohu mohlo zohrať aj to, že moji voliči nechceli, aby extrémistický kandidát prešiel do  druhého kola. Naši voliči asi v  druhom kole najpravdepodob­nejšie podporia pani Čaputovú, ale chceme sa s ňou stretnúť a rokovať. Vyzerá to, že podpora Šefčoviča našimi voličmi v hre nie je.“

Bugár vyslal smerom k Čaputovej jasný signál, že bude pokračovať v tom, v čom sa ozajstne vyzná. Vo vedení submisívnych politických rozhovorov, ktoré majú priniesť jemu i strane Most-Híd určité politické výhody a zisky. Bugár nemá dobrú pozíciu, pretože ani maďarskí voliči neboli príliš Bugárom nadšení a napríklad v Komárne získala Čaputová pribižne 50% hlasov a Bugár ako jediný kandidát maďarskej národnosti asi len 22% hlasov. To sa dá vnímať ako dôkaz, že už aj Bugárova hviezda pomaly zapadá. V slovenskej vrcholnej politike sa však ako jeden z mála udržal už úctyhodných 30 rokov, čo je jednoznačne úspech.

Mikloško, ďalší matuzalem slovenskej politickej scény, (na rozdiel od Bugára s totálne marginálnymi preferenciami a bez väčšieho politického významu) uviedol, že prezidentské voľby boli jeho posledným politickým vypätím, po prezidentských voľbách sa chystá mnoho vecí vo svojom živote prehodnotiť. Na záver svojej politickej kariéry však nezabudol na adresu Šefčoviča uviesť, že ide o Ficovho človeka a Ficovu éru treba ukončiť, pretože „Pán Šefčovič je schopný povedať v zásadných veciach behom dvoch mesiacov dve úplne odlišné veci. Jednu ako hovorca ľavice v Európe a druhú na konferencii biskupov Slovenska. To je pre mňa neprijateľné. Pokiaľ ide o pani Čaputovú, nechám na voličov, nech sa rozhodnú podľa svojho svedomia.“

Duel medzi Harabinom a Kotlebom sa skončil pre oboch prezidentských kandidátov tak, ako sa skončiť musel. Prehrali v prvom rade ich voliči, ktorí nechceli aby sa v prezidentskom paláci usadil liberálny „Kiska v sukniach“ a teraz im neostáva nič iné len v druhom kole so škrípaním zubov podporiť Šefčoviča, alebo sa druhého kola prezidentských volieb vôbec nezúčastniť.  Harabin sa už na tlačovom brífingu vyjadril, že voľby sú zmanipulované, právo sa musí uplatniť a reagovať bude „podľa práva“. Podľa Harabina práve Kotleba posunul Šefčoviča do druhého kola a podporil tak , zánik rodiny, islamizáciu a rozširovanie vojenských základní na území Slovenska

Kotleba si robí svoju vlastnú politiku a sústreďuje sa už na parlamentné voľby 2020. Dosiahol pomerne cenný politický úspech, od mimoparlamentného extrémistu sa prebojoval cez banskobystrického župana k stoličke slovenského poslanca a teraz siahal aj po prezidentskom mandáte a nevyzerá to tak, že by sa jeho rast zastavil. Do budúcna získa ešte nejakých znechutených voličov, pravdepodobne sa už však blíži ku svojmu politickému stropu.

Šefčovič si stále verí a tvrdí, že v druhom kole sa začne odznova. Šefčovič sa vyjadril, že chce budovať skutočne silné Slovensko a práve dnes sa rozhoduje o tom, aká krajina Slovensko bude, aké hodnoty bude vyznávať a ako bude vyzerať o 5 a 10 rokov. Šefčovič uviedol, že nechce bojovať proti zlu ako protistrana a ani nechce nálepkovať ľudí na dobrých či zlých, slušných a neslušných, chce byť prezidentom pre všetkých (zaujímavé bude kde sa zastaví pokles preferencií SMERU po voľbách 2020).

Problémom pre Šefčoviča v druhom kole však môže byť paradoxne jeho kariéra európskeho komisára a najmä to, že Šefčovič kandidoval s podporou SMERU.  Ak sa SMER nezmobilizuje, parlamentné voľby 2020  môžu byť pre stranu fiaskom. A pre SMER by bolo ozajstne katastrofou, keby Šefčovič ostal posledným SMERÁKOM na slovenskej politickej scéne, tak ako v minulosti ostal Gašparovič posledným HZDSÁKOM. (je to čiastočne nadnesené tvrdenie)

Čaputová tak môže byť aj pred druhým kolom volieb naplnená viac ako opatrným optimizmom. Po prvom kole sú jej prívrženci samozrejme rozradostení a plní pozitívnej energie, voliči ktorí sa voči Čaputovej vyhranili a ktorí nevolili Šefčoviča (ak pôjdu voliť) budú voliť so škrípaním zubov a s negatívnymi emóciami, pretože pôjdu voliť zmierení s tým, že volia menšie zlo.

Branislav Krasnovský