Bývalý policajný funkcionár Rehák žiadal na súde ako svedkov aj Kollára a Pčolinského. Jeho prípad súvisí aj s obžalobou voči Dušanovi Kováčikovi

Bratislava 20. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

V Banskej Bystrici, na pracovisku Špecializovaného trestného súdu, sa začal súdny proces s bývalým riaditeľom Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru Jozefom Rehákom. Ten bol zadržaný v decembri 2020 v rámci kauzy Judáš, neskôr bol z väzby prepustený

Väzobné stíhanie pre kauzu Judáš

Medzi obvinenými v kauze Judáš bol aj bývalý policajný prezident Milan Lučanský, ktorý zomrel za nevyjasnených okolností v decembri 2020 počas výkonu väzby.

V rámci tejto akcie boli obvinení bývalí predstavitelia Slovenskej informačnej služby (SIS), bývalí funkcionári Policajného zboru a finančnej správy. Obvinenia sa týkali korupcie, jedna osoba bola obvinená aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny – touto osobou bol práve Jozef Rehák.

Skupinu ôsmich obvinených – vrátane Reháka – vzal do väzby sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) 5.- 6. decembra 2020. V januári 2021 toto rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd.

Nekonanie prokurátora Kysela pri väzbe

14. apríla 2021 bol však Rehák prepustený na slobodu, o čom rozhodol senát Najvyššieho súdu v zložení predseda Martin Bargel a sudcovia Patrik Príbelský a Dana Wänkeová. Senát reagoval na nekonanie dozorového prokurátora v Rehákovej veci, ktorým bol Peter Kysel z Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Kysel o Rehákovej žiadosti o prepustenie z väzby nekonal dva mesiace. Senát sa teda stotožnil s názorom, že Kyselovo pochybenie je závažnejšie než hrozba, že by Rehák mohol na slobode ovplyvňovať svedkov.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa toto pochybenie svojho podriadeného rozhodol riešiť len pohovorom. Uznal však, že to, že Kysel nekonal bezodkladne, bolo v rozpore so základnou povinnosťou prokurátora vykonávať svoje služobné povinnosti bez prieťahov.

O Kyselovo pochybenie sa zaujímal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa rozhodol na prokurátora podať návrh na disciplinárne stíhanie. Žilinka sa nestotožnil s názorom Lipšica, že tu išlo o také nedostatky pri plnení služobných povinností, ktoré by bolo možné vyriešiť len pohovorom.

„Vyvodzovanie zodpovednosti prokurátorov za porušenie povinností a uplatňovanie práva dovnútra prokuratúry považujem za nevyhnutný predpoklad budovania prokuratúry ako dôveryhodného orgánu,“ vyjadril sa vtedy Žilinka.

Branie úplatkov a vynášanie informácií

Jozef Rehák bol v kauze Judáš obvinený z toho, že mal brať úplatky za krytie trestnej činnosti Františka Böhma. Böhm mal od Reháka dostávať informácie o tom, či je on alebo jemu blízka osoba pri podnikaní v  nejakom zábere bezpečnostných zložiek. Böhm bol tiež medzi obvinenými v kauze Judáš. Vo februári 2021 spáchal samovraždu.

Úplatky, ktoré mal Rehák prijať, mali byť podľa obžaloby vo výške 16-tisíc, respektíve 17-tisíc eur.

Národná kriminálna agentúra mala už v roku 2015 podozrenia, že Rehák vynáša informácie zločineckej skupine sýkorovcov. Mal im pomáhať minimálne v rokoch 2000 až 2011, a to aj priamo šéfovi skupiny Róbertovi Lališovi známemu ako Kýbel. Z pôsobenia v zločineckej skupine sýkorovcov je Rehák obžalovaný aj v aktuálnom súdnom procese.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol v septembri 2021 Úradom špeciálnej prokuratúry obžalovaný z toho, že „upratal“ pôvodné obvinenie NAKA voči Rehákovi z roku 2015. Kováčik za to mal dostať úplatok 50-tisíc eur od Petra Košča, známeho pod prezývkou Pán X.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban túto obžalobu neskôr odmietol a vrátil ju do prípravného konania. Dôvodom bolo, že prokurátor podal obžalobu skôr, než by v prípade rozhodol generálny prokurátor podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

Najvyšší súd však v decembri 2021 rozhodol, že Úrad špeciálnej prokuratúry tu nepochybil a tak sa sudca Truban bude musieť obžalobou voči Kováčikovi a Koščovi predsa len zaoberať.

Doterajší priebeh pojednávania

Obhajoba na začiatku aktuálneho pojednávania s Jozefom Rehákom namietla prítomného prokurátora ÚŠP Kysela pre zaujatosť. Zároveň ho navrhla vypočuť ako svedka. Obhajoba namietala aj účasť novinárky Júlie Mikolášikovej, ktorá s Rehákom robila pred podaním obžaloby rozhovor. Takisto aj ju navrhovala vypočuť ako svedka. Sudca Ján Giertli oba výsluchy dotyčných osôb ako dôkazy na súde odmietol.

Tak prokurátor, ako aj obhajoba odmietli uzavrieť dohodu o vine a treste. Rehák tvrdí, že ho usvedčujú iba tzv. kajúcnici, teda spolupracujúci obvinení zo skupiny sýkorovcov, ktorí požívajú rôzne výhody.

Jozef Rehák ďalej na hlavnom pojednávaní žiadal, aby súd ako dôkaz zabezpečil utajovanú správu SIS o manipulovaní niektorých vyšetrovaní. Chcel, aby na súde vypovedali predseda Národnej rady SR Boris Kollár a jeho stranícky kolega Peter Pčolinský. Rehák chcel preukázať, že s dôkazmi v kauze Judáš sa manipulovalo, sudca Giertli však len konštatoval, že nie je kompetentný tieto veci preverovať.

Ako svedok vypovedal na pojednávaní niekdajší šéf sýkorovcov Róbert Lališ zvaný Kýbel. Ten odmietol, že by Rehák jeho gangu vynášal informácie, aj to, že by mu za to platili. Pod jeho priezviskom ho vraj ani nepoznal, až advokát Marek Para ju vysvetlil, kto to je. Pôvodne mu bol predstavený ako Dodo.

Ďalší obvinení v kauze Judáš

V stručnosti sa ešte pozrieme na prípady ďalších osôb obvinených v kauze Judáš. Medzi ne patrí aj bývalý námestník SIS Boris Beňa, ktorý bol obvinený z prijímania úplatku a ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Beňa dostal v máji 2021 trojročný podmienečný trest.

V rámci akcie Judáš boli zadržaní aj bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Gašparovič a bratislavský expolicajt Ladislav Vičan. Obaja boli Špecializovaným trestným súdom v októbri 2021 uznaní za vinných z prijímania úplatku. Gašparoviča odsúdil ŠTS na 11-ročný nepodmienečný trest a Vičana na 10-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obaja sa proti verdiktu odvolali.

Bývalý viceprezident finančnej správy Daniel Čech, obvinený z prijímania úplatku a taktiež zadržaný v akcii Judáš, uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, pričom bol odsúdený na trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky.

Pochybný pokus o očistu pod taktovkou vlády

To, že Rehák sa v rámci svojej obhajoby odvoláva aj na správu SIS, je vcelku pochopiteľné. Jeho právny zástupca iste starostlivo sleduje aj to, čo sa deje v rámci iných prípadov s politickým zafarbením a musí mu byť jasné, že celkovo takzvaný pokus súčasnej vlády o „očistu“ od osôb spojených s korupciou je mimoriadne pochybný, čo sa už viackrát preukázalo.

Spomenuli sme, že jedno závažné pochybenie sa týkalo aj samotného Rehákovho prípadu – a tým bolo zlyhanie prokurátora Kysela zo špeciálnej prokuratúry o Rehákovej žiadosti o prepustenie z väzby.

Súdny proces s Jozefom Rehákom je len jedným z mnohých medializovaných korupčných procesov za vládnutia súčasnej koalície. Tá má najväčší záujem na tom, aby čo najviac súdov dopadlo v neprospech obžalovaných – a teda v jej prospech a v záujme získania politických bodov z daných prípadov.

Je zrejmé, že Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra pracujú vo všeobecnosti v prospech súčasnej vládnej garnitúry. A že právo na spravodlivý proces je ohrozené u viacerých obžalovaných. Môžeme predpokladať, že by sa to mohlo týkať aj Jozefa Reháka – obzvlášť pokiaľ je tu spojitosť s prípadom Dušana Kováčika, ktorý už bol odsúdený v mimoriadne problematickom  procese.

Ladislav Kováčik