Brusel prechádza na vojnový režim a vytvára “Bezpečnostné kolégium“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tvrdí, že zvýšenie výdavkov Európskej únie na obranu o 800 miliárd eur prostredníctvom programu ReArm Europe, ktorý predstavila minulý týždeň, nemusí samo o sebe stačiť na zvládnutie súčasných geopolitických výziev.

Namiesto toho musí Brusel zvýšiť úroveň všeobecnej “pripravenosti“ na vojnu. Uviedla to von der Leyenová v prejave v nedeľu 9. marca pri príležitosti prvých 100 dní svojho druhého funkčného obdobia na poste šéfky EK.

Z tohto dôvodu Európska komisia vytvorí nový formát zasadnutí s názvom “Bezpečnostné kolégium“ (Security College), ktoré, ako avizovala, by malo zasadať “často“ – aj keď bez pevne stanoveného harmonogramu.

Kolégium má poskytovať jednotlivým komisárom EÚ podrobné a pravidelné bezpečnostné informácie vrátane najnovších komplexných spravodajských správ o rôznych hrozbách, od kybernetických až po hybridné útoky.

„Musíme sa prepnúť do stavu pripravenosti,“ vyhlásila von der Leyenová a keď vysvetľovala nový model.

„Iba ak budeme mať jasné a hlboké znalosti o hrozbách vrátane hybridných hrozieb, môžeme účinne prispieť ku kolektívnej bezpečnosti,“ uviedla.

The European Conservative pripomenul, že EÚ už pred viac ako desiatimi rokmi vytvorila vlastnú obmedzenú “civilnú spravodajskú“ sieť. V rámci Európskej siete pre vonkajšiu činnosť (External Action Service -EEAS) vytvorila vlastnú sieť s názvom Spravodajské a situačné centrum EÚ (EU Intelligence and Situation Center – EU INTCEN). Centrum je zodpovedné za poskytovanie všeobecných spravodajských analýz vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci, ktorou je Kaja Kallasová.

Brusel posilňuje svoju činnosť

Táto nová štruktúra – ktorá zahŕňa celé “Bezpečnostné kolégium“ počas pravidelných zasadnutí – však naznačuje, že Brusel plánuje posilniť svoju činnosť : buď rozšíri vlastnú internú službu zhromažďovania a analýzy spravodajských informácií, alebo zapojí ďalšie profesionálnejšie externé zdroje.

Navyše, časté stretnutia “kolégia“, na ktorých sa bude diskutovať o nových spravodajských informáciách, majú zmysel len vtedy, ak je EÚ pripravená aj na základe týchto informácií konať.

Inými slovami, ide o ďalší krok k centralizovanejšej a hlbšej európskej integrácii v oblasti obrany, ktorá má byť výlučne v kompetencii jednotlivých štátov.

Presne toto presadzuje aj Európsky parlament (EP), prinajmenšom skupina frakcií prezývaná “koalícia Ursula“, ktorá tvorí väčšinu v Bruseli – centristická frakcia EPP, socialistická S&D a liberálna Renew Europe.

Zapája sa Európsky parlament

Koncom tohto týždňa bude Parlament hlasovať o uznesení (a pravdepodobne ho aj prijme), v ktorom vyzve “na vytvorenie plne schopného Európskeho piliera NATO, ktorý by bol schopný konať samostatne, kedykoľvek to bude potrebné“.

Tento autonómny Európsky “pilier“ NATO (European Pillar of NATO) by nebol najhorším nápadom, ak by nebol výslovne myslený ako prvý krok k vytvoreniu armády EÚ kontrolovanej Bruselom.

Vo svojom uznesení hlavné politické frakcie “odsudzujú“ neochotu členských štátov súhlasiť s ambicióznou európskou vojenskou spoluprácou a navrhujú, aby ako prvý krok k integrácii vytvorili “aspoň“ leteckú flotilu EÚ pre “reakciu na krízové situácie“, ktorá by mala pozostávať z vojenských dopravných lietadiel.

V skutočnosti by to nebol prvý krok, keďže EÚ už roky v rámci reformy Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky ( Common Security and Defence Policy – CSDP) vytvára jednotku rýchlej reakcie s obmedzeným počtom 5 000 osôb, ktorá sa nazýva Bojová skupina Európskej únie (European Union Battlegroup – EUBG). Jej veliteľské centrum má byť plne funkčné koncom tohto roka.

Okrem spoločnej pôžičky vo výške 150 miliárd eur, ktorú si chce Komisia vziať na účely obrany, EP koncom týždňa zároveň vyzve na preskúmanie možnosti, aby členské štáty využili systém európskych obranných dlhopisov “na financovanie rozsiahlych vojenských investícií“ – čo by znamenalo, že EÚ by sa ďalej zadlžovala a na požiadanie by peniaze previedla jednotlivým členským štátom -, ako napríklad na prerozdelenie zostávajúcich finančných prostriedkov na pomoc po pandémii do oblasti obrany.

ECB na vážkach

Vojnové šialenstvo však zasiahlo aj Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá podľa všetkého začala pochybovať o svojom odmietavom postoji k zabaveniu zmrazených rezervných aktív Ruska v hodnote 200 miliárd eur, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v Belgicku.
EÚ už zisky z nich vygenerované od roku 2022 používa na zaplatenie úrokov z pôžičky, ktorú vo výške 50 miliárd eur poskytla Ukrajine skupina G7.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová však zatiaľ odoláva výzvam, aby sa siahalo na ich celkovú sumu (200 miliárd), aby sa nepoškodila globálna dôveryhodnosť eura ako rezervnej meny.

Lagardeová však teraz musí čeliť rastúcemu tlaku aj zvnútra. Minulý týždeň sa guvernér lotyšskej centrálnej banky Mārtiņš Kazāks stal prvým členom Rady guvernérov ECB, ktorý podporil priamu konfiškáciu ruských aktív a označil ju za “reálnu možnosť“, ako pomôcť Ukrajine pokračovať v boji.

Prečítajte si tiež:

• Na čí plán sa to asi tak podobá? Zelenskyj stručne predstavil nový mierový plán
• Británia nechce mier na Ukrajine, a má na to svoje, zatiaľ tajné, dôvody