Boli tam štyria a sorošovská zábava o ničom

Záver minulého roka slovenský mediálny priestor mala v rámci koncoročného podcastu Denníka N ambíciu „obohatiť“ približne hodinová debata Moniky Tódovej a jej hostí, ktorými boli štandardne spisovateľ a novinár Šimečka senior, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a riaditeľ Online Denníka N Konštantín Čikovský

Mag. phil. Matej Kasanický

07. 01. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke zľava Martin Milan Šimečka, Monika Tódová, Matúš Kostolný a Konštantín Čikovský / Foto: Screenshot Youtube/ Denník N

▶ ❚❚ ↻

Monika Tódová hneď v úvode debaty položila svojim hosťom zdanlivo nevinnú no v zásade veľmi sugestívnu otázku: „Aký ste mali rok?“ Pravdepodobne kalkulovala s tým, že jej hostia hneď začnú kolektívne vyplakávať nad tým, aký bol rok 2024 zlý. A v podstate sa nemýlila.

Ako prvý dostal priestor na reakciu a odpoveď Šimečka senior. Tento komentátor Denníka N sa nechal počuť, že on má situáciu, v ktorej už mu nič nechýba, celkovo ho to baví a súčasne sa mu darí nepodliehať strachu.

Okrem toho, že v jeho odpovedi figuroval pojem „strach“ tak táto jeho odpoveď objektívne ani veľmi neprekvapila. V kontexte toho, ako Šimečkovci v predchádzajúcom období získali a pripísali si viac ako milión eur cez dotácie na pofidérne aktivity a projekty nimi kontrolovaných mimovládnych organizácií, je to celkom pochopiteľné.

Šimečkov morálny kompas

Vďaka štedrým dotačným schémam slovenskí daňoví poplatníci prispeli klanu Simečkovcov na ich aktivity a sčasti zasponzorovali pomerne príjemný život v podmienkach materiálneho blahobytu (informácie o tom, koľko si členovia rodiny Šimečkovcov vyplatili z týchto peňazí ako odmeny alebo mzdy nie sú verejne dostupné).

Zatiaľ čo väčšina ich sympatizantov žila celý rok v relatívnej biede, chodila mrznúť na námestia, protestovať, vykrikovať a počúvať nepodstatné prejavy opozičných politikov a politicky angažovaných umelcov čítaných z papiera, oni „bohovia“ slovenského progresivizmu a liberalizmu si v teple kaviarne spokojne rojčili svoj sen o zelených zajtrajškoch, kolektívne sa obávali o slovenskú demokraciu, právny štát a venovali sa bedákaniu nad tým, že Čaputová neprejavila záujem znovu kandidovať v prezidentských voľbách. Triasli sa, aby po prehraných parlamentných voľbách mali svojho človeka aspoň v Grasalkovičovom paláci. Žiaľ ani tento ich sen sa nenaplnil a boli nútení vypiť kalich horkosti v podobe nevyhnutnosti akceptovať objektívnu realitu a fakt, že Čaputová sa z úradu ako aj politického života Slovenska raz a navždy vytratí a najbližších 5 rokov tam bude úradovať Peter Pellegrini.

Korčok prehovoril po prehre. Nešetril kritikou. "Toto Vám nezabudnem!"

Matúš Kostolný na otázku o tom, aký mal rok reagoval slovami, že súkromne aj pracovne dobrý. Pochválil sa, že ich tím sa rozrástol o ďalších 5 až 10 nových spolupracovníkov a to čo sa deje v krajine sleduje z pozície svedka – štatistu. Nechal sa počuť, že z toho čo sa na Slovensku deje šťastný nie je. Čo už.

Konštantín Čikovský to hneď v úvode debaty poňal tak štandardne, liberálne a progresivsisticky a teda hlavne dojmologicky. Vyjadril sa v tom zmysle, že nadobudol dojem, že svet sa mení, stáva sa oveľa dramatickejší a menej predvídateľný. Neodpustil si poznámku o tom, že je údajne čas rozmýšľať o tom, čo by sme robili keby bola vojna. Pochválil sa, že sa zamýšľal nad tým ako by vedel byť v novom svete užitočný. Síce na to neprišiel, ale tvrdí, že sa bojí oveľa menej. Ďalší čo operuje s pojmom „strach“ a podsúva ľudom obavy z vojny, rozumej z toho, že Rusko prelomí ukrajinskú obranu pohltí celú Ukrajinu, prekročí hranice so Slovenskom a ruské tanky sa budú valiť cez Bratislavu, Viedeň, do Berlína a Paríža a v tom lepšom prípade skončia niekde vo francúzskej Normandii. Pre triezvo uvažujúceho človeka úplne absurdná predstava, ale vo frustrovanej a zamindrákovanej progresívnej hlavičke niečo, čo pripomína realitu, ktorá je príliš skutočná.

V ďalšej časti diskusie spoločne pár minút zúfali nad tým, že po prakticky prehratých parlamentných voľbách, kedy pre väčšinu voličov to. čo vedelo PS, SAS a KDH ponúknuť, nebolo dostatočne atraktívne, ani voľby prezidenta SR nedopadli tak, ako si to predstavovali. Korčok sa prezidentom nestal. Zhodli sa v tom, že časť spoločnosti dúfala vo víťazstvo progresívneho Korčoka. Jeho volebná porážka prehĺbila osobnú frustráciu a pocit ničotnosti takmer každého sympatizanta progresivistických a liberálnych prúdov spoločnosti.

Spôsobom sebe vlastným situáciu označili za dramatickú, lebo tábor vládnej koalície je silnejší. Skonštatovali, že Pellegrini to v kampani postavil na strachu z vojny.

Politologička: Pellegrinimu k víťazstvu pomohol naratív strachu z vojny

To, že Peter Pellegrini vo voľbách bol úspešnejší ako kandidát progresivistickej časti slovenskej spoločnosti Kostolný zobral na vedomie rovnako, ako som ja zobral na vedomie fakt, že Čaputová sa o znovuzvolenie uchádzať nebude.

Korunu týmto svojim intelektuálnym orgiám nasadili v momente keď sa zatvárili, že po Čaputovej by to mal údajne ťažké každý. Podľa ich názoru bola výnimočná už len tým, že to bola žena a prvá prezidentka SR v histórii. S konštrukciou o jej výnimočnosti sa dá súhlasiť len do momentu kedy si uvedomíme, že za celý čas v úrade nepovedala nič, čo by stálo za to, aby si to ľudia pamätali. Štýl, ktorým vykonávala funkciu hlavy štátu vyvolával znechutenie a upevňoval v mnohých ľuďoch presvedčenie, že Slovensko si zaslúži prezidenta, ktorého si ľudia budú môcť vážiť a rešpektovať.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Situácia na Blízkom východe sa síce po útoku Izraela na Irán výrazne zhoršila, no ešte horšie by podľa českého premiéra Petra Fialu bolo, ak by sa Irán dostal k jadrovej zbrani. Dodal, že by to bolo extrémne riziko pre celý svet a v tomto kontexte je podľa neho nutné vnímať izraelský postup. Povedal to na debate s voličmi v Hradci Králové.