Útoky politikov na prokuratúru sú tragédiou. Podľa Štefančíka chcú mať istotu, že ich nikto v noci nevytiahne v trenírkach von z postele

Vysvetlil, že prokuratúra tu nie je na to, aby sa zapájala do politického boja, a je tragédiou pre každý právny štát, keď na ňu politici útočia. „A prečo to robia? Lebo nemajú čisté svedomie, a to je povedané tak diplomaticky, ako sa najlepšie dá. Žiadny politik nemá dôvod útočiť na zástupcu prokuratúry, ak nemá špinu za ušami,“ vyhlásil politológ a pripomenul, že Slovensko už v minulosti bolo svedkom situácie, keď dokonca sám prezident zasiahol do výberu šéfa prokuratúry, pričom dôvody podľa neho mohli byť čisto politické.

Strana Smer-SD verejne vyzvala Žilinku, aby odstúpil z pozície generálneho prokurátora. Ten im však odkázal, že tlakom nepodľahne a vo svojej funkcii zostane do konca funkčného obdobia. Žilinka, pokiaľ mu ide o princípy právneho štátu, by mal na svojej pozícii vydržať aj podľa politológa. „Útoky na jeho integritu sú absolútne neprijateľné. Ostáva len dúfať, že ho predstavitelia vládnej koalície nevydierajú, nedajbože sa mu nevyhrážajú,“ doplnil Štefančík. Zároveň sa vyjadril aj k často diskutovanému obratu Maroša Žilinku, ktorý v minulosti uplatňoval paragraf 363 v prospech predstaviteľov Smeru-SD. Teraz však premiér Robert Fico (Smer-SD) obviňuje Žilinku z toho, že koná v prospech opozície a že vývoj na prokuratúre je ovplyvnený práve tým, že je nominantom opozície. Generálneho prokurátora z toho koaliční politici vinia aj napriek tomu, že s jeho nástupom do funkcie súhlasilo 132 poslancov zo 147 prítomných. To, prečo badať u Žilinku zmenu prístupu, zostáva podľa Štefančíka pred verejnosťou tajomstvom. „Pochybujem o politických ambíciách generálneho prokurátora, rovnako si nemyslím, že by za tým mohlo byť neschválenie doživotnej renty. Netreba zabúdať, že Maroš Žilinka mal byť kedysi terčom aj pre zločinca Mariana Kočnera, takže v sebe musí mať nejaký ten zmysel pre spravodlivosť. Ale nedovolím si odhadnúť, čo je za jeho obratom,“ doplnil politológ.

Na čo v súvislosti s výzvami na odstúpenie Žilinku netreba zabúdať je podľa Štefančíka fakt, že sa blížia parlamentné voľby. „Ak Žilinku nevymenia, jeho mandát vyprší až po parlamentných voľbách v roku 2027. A to už bude zloženie parlamentu iné. Ak členovia vládnych strán nebudú mať v úrade generálnej prokuratúry svojho človeka, môže im byť v novom volebnom období mimoriadne horúco. A následne zasa chladno. Povedal by som, že začínajú prepadať panike, sú v strese, preto robia neuvážené vyjadrenia,“ povedal politológ.

Fico povedal, že ak Žilinka zostane vo funkcii generálneho prokurátora, tak vytvoria podmienky na prípravu a schválenie reformy rezortu prokuratúry. Štefančík v tomto zmysle upozornil, že celé toto volebné obdobie je tu vláda len pre niekoľkých vyvolených, ktorí majú problémy so zákonom. „Na krk im dýcha prokuratúra alebo súdy. Ich hlavnou činnosťou je pretvoriť legislatívu tak, aby mohli aj v budúcom volebnom období chodiť večer spávať s vedomím, že ich nikto v noci nevytiahne v trenírkach von z postele,“ myslí si politológ. Pri súčasnom rozložení síl v parlamente a pomerne nestabilnom správaní koaličných poslancov však pochybuje o tom, že by sa koalícii podarilo schváliť zmeny v prokuratúre. „Napokon, značná časť vládnych poslancov si musí byť vedomá toho, že tieto zmeny sa majú udiať len preto, aby sa pomohlo niektorým jednotlivcom. A niektorým sa pri predstave, že tomu budú napomáhať, môže zdvihnúť žalúdok a nakoniec to odmietnu. Netreba zabúdať, že poslancami nebudú večne,“ uzavrel Štefančík.