Košická župa podala rozklad proti záverečnému stanovisku ministerstva životného prostredia k zámeru veterného parku na Zemplíne a žiada preverenie jeho vplyvov

„Rozklad je riadny opravný prostriedok, ktorým sa bude záverečné stanovisko ministerstva opätovne preskúmavať. KSK ho podal ako účastník konania v zákonnej lehote a napadol ním stanovisko v celom rozsahu. Žiada jeho zrušenie a vrátenie veci na nové prerokovanie. Ak sa nepodarí doplniť podklady potrebné na zákonný súhlas, kraj navrhuje zmeniť stanovisko na nesúhlasné,” uvádza KSK.

Predseda kraja Rastislav Trnka pripomenul, že už v minulosti avizovali, že na obhajobu ich spoločného postoja využijú všetky zákonné možnosti, a podaním rozkladu tento záväzok plnia. Zdôraznil, že nie sú proti obnoviteľným zdrojom energie. „Pri projekte takéhoto rozsahu však musíme poznať odpovede skôr, ako dostane súhlas. Potrebujeme vedieť, aký bude jeho skutočný vplyv na zdravie ľudí, vodu, pôdu, prírodu, dopravu aj život v obciach. Ide o rozhodnutie, ktoré ovplyvní Zemplín na celé desaťročia, preto pri ňom nemôže chýbať hlas ľudí, ktorí tu žijú,“ vraví.

Košická župa uvádza, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie ako taký nenamieta, no podľa nej pri rozhodovaní o tomto konkrétnom projekte neboli dostatočne vyhodnotené viaceré podstatné otázky. „Záverečné stanovisko podľa rozkladu presúva časť potrebných prieskumov a posúdení až do ďalších stupňov prípravy. Ide napríklad o dopravné trasy, nové hlukové posúdenie, geologický a hydrogeologický prieskum, záplavový model, dendrologický prieskum či presné vzdialenosti elektrární od obytných území,” uvádza KSK, podľa ktorého nejde len o technické detaily, ale výsledky týchto posúdení môžu ovplyvniť počet, umiestnenie, výšku aj spôsob prevádzky jednotlivých veterných elektrární. Preto požaduje zodpovedanie rozhodujúcich otázok ešte pred vydaním súhlasu a nie až počas ďalšieho povoľovania. „Nejasnosti sa týkajú aj samotnej výšky elektrární. Jednotlivé časti stanoviska pracujú s celkovou výškou od 220 metrov až do 266,5 metra. Podľa kraja preto nie je jednoznačné, aký variant bol v skutočnosti odborne posúdený a odsúhlasený. Výška elektrární pritom ovplyvňuje hluk, tienenie, vzhľad krajiny, bezpečnosť aj riziká pre vtáctvo,” uvádza samospráva.

Poukazuje aj na súlad projektu s územnými plánmi kraja a dotknutých obcí. „KSK v rozklade netvrdí, že chýbajúca plocha výslovne určená pre veterné elektrárne automaticky znamená nesúlad. Žiada však jasne preukázať, či konkrétne umiestnenie 43 elektrární, prístupových ciest, rozvodní a káblových trás rešpektuje pravidlá a limity, ktoré pre toto územie platia,” uvádza KSK s tým, že podľa rozkladu táto otázka nebola uzavretá a bola presunutá do ďalšieho konania. Kraj ale zdôrazňuje, že územný plán nie je len administratívny dokument, ale určuje, kde sa môžu obce rozvíjať, kadiaľ povedú cesty, ktoré časti krajiny treba chrániť a kde sa počíta s novým bývaním. Aj preto župa požaduje preverenie vzdialenosti veterných elektrární od existujúcich a plánovaných obytných plôch. V prípade niektorých rozvojových plôch, napríklad v obciach Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom či Lesné boli v podkladoch identifikované vzdialenosti menšie ako tisíc metrov. V rozklade kraj upozornil aj na to, že nebol presne vyčíslený trvalý a dočasný záber poľnohospodárskej pôdy, napríklad základmi elektrární, montážnymi plochami, novými cestami či rozvodňami a káblovými trasami, ani nie je známe aká kvalitná pôda bude dotknutá.

„Otvorenou otázkou zostáva aj doprava. Preprava veľkých častí veterných elektrární si vyžiada nadrozmernú a mimoriadne ťažkú dopravu. Kraj žiada poznať konkrétne trasy, únosnosť ciest a mostov, potrebné úpravy, obchádzky aj spôsob riešenia prípadných škôd. Tieto vplyvy sa bezprostredne dotýkajú ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií, bezpečnosti obyvateľov aj verejnej dopravy,” uvádza KSK. Okrem toho požaduje podrobnejšie preveriť aj možné vplyvy na povrchové a podzemné vody, a to aj vzhľadom na historickú environmentálnu záťaž v okolí Chemka Strážske. V rozklade upozornil aj na prekryv časti zámeru s chráneným ložiskovým územím Zbudza, tiež na archeologický potenciál dotknutého územia a absenciu spoločného vyhodnotenia vplyvov ďalších pripravovaných veterných parkov v regióne. „Kraj žiada preveriť aj novšie odborné zistenie o hniezdisku orla krikľavého. Jeho trojkilometrové ochranné pásmo podľa podkladov zasahuje do územia, v ktorom sa navrhuje umiestnenie veterných elektrární,” uviedla košická župa s tým, že požaduje porovnanie tohto údaju s polohou každej plánovanej elektrárne, a následné prehodnotenie navrhovaných opatrení na ochranu prírody.

„Rozvoj veternej energetiky môže byť súčasťou našej budúcnosti. Nemôže však znamenať, že najprv vydáme súhlas a až potom budeme zisťovať presné dopady projektu. Ak majú tieto stavby stáť v území 30 rokov, musíme už dnes vedieť, čo prinesú ľuďom a čo po nich v regióne zostane. Kraj musí konať ako zodpovedný hospodár, ktorý nerozhoduje iba pre dnešok, ale myslí aj na to, v akom stave odovzdá územie ďalším generáciám,“ dodal Trnka. KSK rozkladom žiada, aby sa ministerstvo konkrétne vysporiadalo s každou vznesenou námietkou, doplnilo chýbajúce podklady a odstránilo rozpory v záverečnom stanovisku. Samospráva je toho názoru, že až po presnom určení parametrov projektu a dôslednom posúdení jeho vplyvov možno prijať odborne podložené a zákonné rozhodnutie, zrozumiteľné aj pre verejnosť.

„Košický samosprávny kraj bude aj naďalej využívať svoje zákonné kompetencie na ochranu záujmov územia a jeho obyvateľov. Nejde o odmietanie obnoviteľných zdrojov energie ani o bránenie rozvoju. Ide o to, aby o projekte s dlhodobým vplyvom na úrodnú pôdu, vodu, prírodu a život v obciach bolo rozhodnuté až po zodpovedaní všetkých podstatných otázok. Ľudia na Zemplíne majú právo vedieť, čo sa v ich území plánuje, aké to bude mať dôsledky a čo tu po dnešných rozhodnutiach zostane ďalším generáciám,” dodáva KSK.

Na potrebu jasne a presvedčivo vysvetliť výber Zemplína pre výstavbu veterného parku upozornila v závere augusta aj energetická ombudsmanka Monika Jankovičová, ktorá pripomenula, že z pôvodne ôsmich navrhovaných lokalít zostala jediná Pilotná zóna Východ na Zemplíne. „Ak boli všetky lokality vyhodnocované podľa rovnakých odborných kritérií, potom musí byť verejnosti jasné, prečo je vhodný Zemplín, zatiaľ čo ostatných sedem lokalít nie. Ak naopak odborné a environmentálne dôvody hovoria proti výstavbe veterných elektrární v siedmich lokalitách, je namieste položiť si otázku, prečo má byť výnimkou práve Zemplín,“ uviedla energetická ombudsmanka. Rovnako poukázala, že Zemplín je regiónom s prírodnými hodnotami, biodiverzitou a potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu.