Rozmanita: O úspechu dieťaťa stále vo veľkej miere rozhoduje jeho zázemie

Ak má škola znižovať rozdiely medzi deťmi, musí vedieť pracovať s triedou, v ktorej sa stretávajú žiaci s rozdielnymi skúsenosťami, tempom učenia, schopnosťami aj mierou podpory mimo školy. Učiteľ potrebuje vedieť prispôsobovať spôsob vysvetľovania, zadania či mieru podpory tak, aby sa mohli posúvať všetky deti. Podľa prieskumu medzi pedagógmi TALIS 2024 takmer traja zo štyroch učiteľov v krajinách OECD učia v akademicky rôznorodých triedach. Riaditelia škôl zároveň v porovnaní s rokom 2018 uvádzajú viac žiakov so špeciálnymi potrebami, detí s iným materinským jazykom, utečeneckou či migračnou skúsenosťou.

„Rôznorodosť tried sama osebe nie je problémom, na ktorý treba hľadať riešenie. Výzvou pre školy je vytvoriť podmienky, v ktorých sa môžu učiť a napredovať deti s rozdielnymi potrebami a zázemím. Na to potrebujú dostatok učiteľov, odborného personálu aj podpory,“ uviedla riaditeľka organizácie Rozmanita Anna Symington-Maar. Školy narážajú na personálne a odborné kapacity. Podľa PISA navštevovalo 34 percent žiakov školy, ktorých riaditelia uviedli, že vyučovanie aspoň do určitej miery obmedzuje nedostatok učiteľov. Pri podpornom personáli išlo o 47 percent.

Najväčšou výzvou spomedzi troch základných oblastí, ktoré sa v testovaní PISA merajú, zostáva čítanie. Žiaci dosiahli 448 bodov oproti priemeru OECD 461 bodov a 34,4 percenta z nich sa nachádza v rizikovej skupine, teda pod základnou úrovňou čitateľskej gramotnosti. „Je dôležité vidieť aj pozitívny posun a nepodľahnúť predstave, že sa v slovenskom školstve nič nedarí. Zároveň by však bola chyba zostať iba pri priemernom skóre krajiny. Ak viac ako tretina 15-ročných nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti a výsledok dieťaťa stále veľmi výrazne súvisí s tým, do akej rodiny sa narodilo alebo či má dyslexiu, máme pred sebou zásadnú výzvu. Kvalitné vzdelávanie musí byť schopné posúvať každé dieťa bez rozdielu,“ povedala Symington-Maar.

Sociálne zázemie patrí medzi najvýraznejšie problémy, ktoré výsledky PISA 2025 na Slovensku odhaľujú. V prírodovednej gramotnosti dosiahli žiaci z najviac socio-ekonomicky zvýhodnenej štvrtiny populácie v priemere o 114 bodov viac ako žiaci z najviac znevýhodnenej štvrtiny. Priemerný rozdiel v OECD predstavuje 85 bodov. Za posledných desať rokov sa navyše tento rozdiel na Slovensku nezmenšil. Kým výsledky zvýhodnených žiakov sa medzi rokmi 2015 a 2025 zlepšili, výsledky znevýhodnených zostali stabilné.

Výsledky PISA preto podľa Rozmanity nemožno zlepšiť jedným opatrením ani pridaním hodín čítania, matematiky či prírodných vied. Kľúčová je podľa organizácie aj systematická podpora celých škôl a nielen jednotlivých aktívnych učiteľov.