Neprekvapuje, že odborná verejnosť sa zväčša prikláňa k tvrdeniu Číny, z ktorého vyplýva, že Peking nemal potrebu uchýliť sa k takým zastaraným a ťažko kontrolovateľným prostriedkom, ako je balón naplnený plynom vznesený do výšky 60000 metrov nad zemou a poháňaný vetrom, aby vykonával dohľad nad americkými supertajnými zariadeniami na výrobu jadrových zbraní, keď má rovnako sofistikované prostriedky, ako by mali Američania na špehovanie iných krajín prostredníctvom satelitov. To sa zdá byť dôveryhodné zdôvodnenie, nie?

Veľkou otázkou je, či táto balónová aféra nemôže byť dielom Vayu, hinduistického boha vetrov, o ktorom sa v indickej mytológii verí, že občas pôsobí aj ako božský posol bohov?

Vážne, Peking trvá na tom, že testovací meteorologický balón čínskej spoločnosti “s obmedzenou schopnosťou samočinného riadenia” sa niekedy začiatkom minulého týždňa odchýlil od plánovaného kurzu a vietor ho zavial cez Severnú Ameriku.

Z dostupných informácií vyplýva, že Pentagón celý čas sledoval tento balón a v skutočnosti bol o tom informovaný aj prezident Biden, ktorý okamžite nariadil jeho zostrelenie, ale nevysvetliteľne sa niekoľko dní nič nedialo, až kým v sobotu, keď sa balón vznášal pri východnom pobreží USA a smeroval k obrovskému Atlantickému oceánu, ho za veľkej mediálnej publicity zostrelili.

Deň predtým, v piatok, však Biely dom náhle oznámil odloženie významnej dvojdňovej návštevy ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v Pekingu (počas ktorej sa mal stretnúť s prezidentom Si Ťin-pchingom).

Biden podnikol tieto extrémne kroky napriek tomu, že Čína sa odvolávala na to, že ide o “úplne neočakávanú situáciu spôsobenú vyššou mocou a fakty sú veľmi jasné” a Peking v skutočnosti dokonca vyjadril “ľútosť” (čo sa rovná amende honorable, ako by povedali Francúzi.)

Okrem toho sa v piatok dokonca uskutočnil rozhovor medzi Blinkenom a Wangom I, riaditeľom Úradu komisie pre zahraničné veci Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Peking v čítanom dokumente uviedol, že obaja najvyšší predstavitelia “navzájom komunikovali o tom, ako pokojne a profesionálne riešiť náhodnú udalosť”.

Prvé tlačové správy čínskeho ministerstva zahraničných vecí (tu a tu) sa niesli v očividne zmierlivom duchu. Blinken sa však rozhodol pre veľkohubé vystúpenie a zaujal tvrdý postoj, keď ho označil za “nezodpovedný čin a jasné porušenie suverenity USA a medzinárodného práva, ktoré podkopalo účel” jeho nadchádzajúcej cesty do Pekingu.

Podľa správy tlačovej agentúry Xinhua čínske ministerstvo zahraničných vecí odvtedy vyjadrilo “silnú nespokojnosť a nesúhlas s použitím sily zo strany USA na útok na čínsku civilnú bezpilotnú vzducholoď” a upozornilo, že “čínska strana jasne požiadala americkú stranu, aby záležitosť riadne riešila pokojným, profesionálnym a zdržanlivým spôsobom”.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí dodalo: “Za týchto okolností je použitie sily zo strany USA jednoznačne prehnanou reakciou a vážnym porušením medzinárodných zvyklostí. Čína bude rozhodne chrániť legitímne práva a záujmy dotknutej spoločnosti a vyhradzuje si právo na ďalšie reakcie, ak to bude potrebné.” 

Celkovo, ak si požičiame biblickú metaforu, “oblak malý ako ľudská ruka vystupujúci z mora” sa ukázal byť potokom na ceste. Práve v tom spočíva skutočné nebezpečenstvo. Bidenova administratíva už “nadmerne militarizuje” vzťahy medzi USA a Čínou, ako na to nedávno premyslene poukázal Harlan Ullman, známy autor a hlavný poradca Atlantickej rady. (Premilitarizujú USA svoju stratégiu voči Číne?)

Bidenova administratíva odhaduje, že získala cenný tromf tým, že postavila Čínu na nesprávnu nohu a zvýšila napätie. V jazyku hazardných hier sa Biden považoval za “výhodného hráča”, ktorý si môže vybrať, či neurobí nič, alebo zahrá žetón a utečie.

Aféra s nafúknutým balónom nie je bez potenciálu vyvolať konfrontáciu s Čínou, ale Biden ju možno radšej využije na zastrašenie Pekingu a vytvorenie kulís pre blížiace sa vylodenie NATO v ázijsko-tichomorskom regióne.

Počas vôbec prvého ázijského turné generálneho tajomníka aliancie Jens Stoltenberg v utorok z Tokia ostro kritizoval Čínu za to, že “zastrašuje svojich susedov a ohrozuje Taiwan”, a varoval, že “transatlantická a indo-tichomorská bezpečnosť sú hlboko prepojené”.

Rovnako jednoducho nemôže byť náhoda, že z ničoho nič denník Wall Street Journal v nedeľňajšej exkluzívnej správe, ktorá zdanlivo nesúvisí s kauzou balónov, tvrdil, že Čína “poskytuje technológie, ktoré moskovská armáda potrebuje na vedenie vojny Kremľa na Ukrajine napriek medzinárodnému kordónu sankcií a kontrol vývozu”.

V správe sa tvrdí, že dostupné “colné údaje ukazujú, že čínske štátne obranné spoločnosti dodávajú navigačné zariadenia, rušiace technológie a súčasti stíhačiek ruským obranným spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú sankcie”.

Denník svoju správu založil výlučne na colných údajoch, ktoré poskytla C4ADS, “nezisková organizácia so sídlom vo Washingtone, ktorá sa špecializuje na identifikáciu hrozieb pre národnú bezpečnosť”, čo je, samozrejme, možné odlíšiť ako sprostredkovateľa amerických spravodajských služieb.

Súperi a partneri

Jednoducho povedané, Pekingu hrozí zo všetkých strán, že Biden bude mať teraz jadrovú možnosť zmobilizovať celý “kolektívny Západ” a začať hromadiť sankcie proti Číne, aj keď Si Ťin-pching zachová strategickú zdržanlivosť a nenapadne Taiwan.

Dnešný redakčný článok v oficiálnom denníku China Daily o Stoltenbergovej ázijskej ceste si všíma, že jeho téza o transatlantickej a indo-pacifickej bezpečnosti ako siamských dvojčatách a tvrdenie, že Rusko a Čína tvoria os zla, ktorá ohrozuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách, “je niečo, čo sa stratégovia vo Washingtone usilovne snažia presadiť na celom svete”.

Aby toho nebolo málo, Stoltenbergova návšteva, aféra s balónom a následné mediálne nabaľovanie a predovšetkým Blinkenova cesta do Číny (kde sa mal údajne stretnúť s prezidentom Si Ťin-pchingom v rámci toho, čo Bidenova administratíva propagovala ako snahu o vybudovanie “podlahy pre vzťahy”) – to všetko sa zároveň prelína s dôležitým kolom konzultácií, ktoré v piatok v Moskve absolvoval Ma Čao-su, ktorý bol nedávno povýšený do riadnej ministerskej funkcie, aby dohliadal na každodenné záležitosti čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

V čítanej správe ministerstva zahraničných vecí v Moskve (v ruštine) o Maových konzultáciách v Moskve sa uvádza, že obe strany “starostlivo zvážili” svoju bilaterálnu spoluprácu v oblasti OSN – Ma je bývalým vyslancom OSN – a ďalej sa uvádza, že on a jeho ruský náprotivok námestník ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin “venovali osobitnú pozornosť pretrvávajúcim pokusom predstaviteľov niektorých krajín podkopať autoritu OSN využívaním jej platformy na vyvíjanie tlaku na suverénne štáty, ako aj vytváraniu alternatívnych a inkluzívnych mechanizmov mimo rámca organizácie v súlade s koncepciou “svetového poriadku založeného na pravidlách”. ”

Na ďalšom stretnutí veľvyslanca Ma s ruským ministrom zahraničných vecí Andrejom Rudenkom sa “vysoko hodnotili” čínsko-ruské vzťahy, potvrdil sa “vzájomný záväzok k ich postupnému rozvoju” a diskutovalo sa o “perspektívach rozšírenia bilaterálnych väzieb v roku 2023”. (tu)

Ma Čao-sua prijal aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Pozoruhodné je, že v tlačovej správe ruského ministerstva zahraničných vecí sa zdôrazňuje, že “konštatovali odmietnutie konfrontačnej politiky, ako aj pokusov jednotlivých krajín zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov alebo obmedzovať ich rozvoj uvalením sankcií a inými nelegitímnymi metódami. Predstavitelia opätovne potvrdili svoj zámer spoľahlivo brániť suverenitu, bezpečnosť a rozvojové záujmy oboch krajín a spoločne budovať spravodlivejší a demokratickejší multipolárny svetový poriadok.”

Bidenova administratíva si zjavne uvedomila, že jeden z hlavných cieľov Blinkenovej cesty do Pekingu – t. j. oslabenie čínsko-ruskej osi – sa nepodarí dosiahnuť. Vytrvalé úsilie USA premeniť ukrajinský konflikt na nástroj sabotáže čínsko-ruských vzťahov spektakulárne zlyhalo. Hospodárske a vojenské väzby medzi Pekingom a Moskvou sa len posilňujú. Očakávaná jarná návšteva prezidenta Si Ťin-pchinga v Rusku predznamenáva stabilný vzostup v partnerstve “bez hraníc”.

Lavrov vystihol živelnosť rusko-čínskeho partnerstva, keď v piatkovom televíznom rozhovore povedal, že “hoci nevytvárame vojenskú alianciu, naše vzťahy sú kvalitnejšie ako vojenské aliancie v ich klasickom zmysle a nemajú žiadne hranice ani obmedzenia. A neexistujú ani žiadne tabuizované témy. Sú skutočne najlepšie v histórii tak Sovietskeho zväzu, ako aj Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie.”

V skutočnosti Rusko a Čína optimálne konajú v súlade so svojimi národnými záujmami. Rusko teda vníma USA ako “nepriateľa”, ktorý sa (hlúpo) usiluje o jeho zničenie a rozbitie, zatiaľ čo USA sú pre Čínu len súperom a potenciálnym protivníkom. Moskovský znalec Dmitrij Trenin nedávno vystihol jemné nuansy, keď napísal,

“Na vytvorenie vojenského spojenectva medzi Moskvou a Pekingom to nestačí. Čína si prirodzene cení svoje ekonomické záujmy na amerických a európskych trhoch a Peking môže zmeniť názor v prospech vojenského spojenectva len vtedy, ak sa Washington stane jeho nepriateľom. Len kvôli Rusku Čína nie je ochotná urobiť tento krok.”

Aféru s balónom možno považovať za rozhodujúci moment. Odhaľuje, že zatiaľ čo Čína pristupovala k Blinkenovej návšteve v dobrej viere s cieľom nájsť konštruktívne cesty vpred, Washington sa na vec nepozeral rovnako. Napriek tomu si ani Peking nerobil ilúzie. Piatkový videoklip CGTN mal názov Blinkenova návšteva v Číne: Úprimný rozhovor alebo politická taktika.