Americký prezident Joe Biden sa snaží presvedčiť predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby nahradila Jensa Stoltenberga na poste generálneho tajomníka NATO, informoval v utorok denník The Telegraph.

Britské noviny citovali niekoľko zdrojov z prostredia obrannej aliancie, ktoré naznačili, že von der Leyenová je Bidenovou preferovanou kandidátkou na túto funkciu, keď Stoltenberg na budúci rok odstúpi.

Stoltenberg v utorok oznámil, že jeho pôsobenie na čele organizácie sa predĺži o ďalší rok do októbra 2024. Na Twitteri napísal, že je “poctený”, že môže pokračovať vo funkcii, a dodal, že “v nebezpečnejšom svete je naša Aliancia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým”.

Bývalý nórsky premiér mal odstúpiť koncom tohto roka po deviatich rokoch na čele organizácie. Lídri NATO sa však nedokázali dohodnúť na nástupcovi a prezident Biden ho údajne osobne požiadal o predĺženie funkčného obdobia, keď sa minulý mesiac stretli v Bielom dome, pričom sa odvolával na potrebu stability v dôsledku prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine.

Očakávalo sa, že lídri NATO budú budúci týždeň na samite aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius diskutovať o možných náhradníkoch, ale vysokopostavených kandidátov, ako napríklad dlhoročného britského ministra obrany Bena Wallacea, Biely dom a francúzsky prezident Emmanuel Macron fakticky vetovali, čím vydláždili cestu pre Stoltenbergovo predĺženie ako krátkodobé opatrenie.

Keďže Biden nemá prirodzeného nástupcu, chce údajne, aby sa vedenia ujala von der Leyenová, pričom jeden zo zdrojov uviedol pre britské noviny, že medzi nimi v posledných rokoch vzniklo “silné puto” a zdieľajú podobné ideologické názory na vojnu na Ukrajine, hrozbu Číny a dôsledky zmeny klímy.

Mohlo by ísť o jeden z posledných Bidenových krokov vo funkcii prezidenta USA pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia nasledujúci mesiac v novembri 2024, a jeho nominácia bude mať medzi európskymi lídrami značnú váhu.

Von der Leyenovej túžba “spoliehať sa na Washington v oblasti spravodajstva” z nej robí jasnú voľbu na zachovanie vplyvu USA na smerovanie aliancie, dodal ďalší zdroj.

Šéfka Európskej komisie má však v oblasti obrany pohnutú minulosť, ktorá sa datuje do obdobia, keď viedla nemecké ministerstvo obrany.

Von der Leyenová, ktorá na ministerstve pôsobila päť a pol roka do júla 2019, bola predmetom medializovaného vyšetrovania obvinení, že rezort obchádzal protokol, keď prideľoval lukratívne zákazky firmám s osobnými väzbami na zamestnancov ministerstva.

Von der Leyenová odmietla akúkoľvek osobnú zodpovednosť, ale počas vypočúvania nemeckých zákonodarcov v súvislosti s obvineniami ešte v roku 2020 priznala, že došlo k chybám. Trvala však na tom, že tieto rozhodnutia boli prijaté pod ministerskou úrovňou, a teda mimo jej vplyvu.

Vyšetrovací parlamentný výbor nikdy nedostal dôkazy, ktoré by potvrdili jej nevedomosť o tejto záležitosti po tom, ako bol jej ministerský mobilný telefón po skončení jej pôsobenia vo funkcii ministerky obrany vymazaný. To viedlo k tomu, že Tobias Lindner, poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených, ktorý sedí vo výbore, podal trestné oznámenie pre podozrenie zo zničenia dôkazov a označil to za “hmatateľný škandál”.

Stav, v akom sa Bundeswehr ocitol po pôsobení von der Leyenovej vo funkcii, viedol priateľov aj nepriateľov ku kritike jej pôsobenia vo funkcii. Martin Schulz, člen vtedajšej opozičnej SPD a bývalý predseda Európskeho parlamentu, vtedy vyhlásil, že byť “našou najslabšou ministerkou” “zrejme stačí na to, aby sa stala predsedníčkou Komisie”.

Rupert Scholz, bývalý minister obrany a kolega von der Leyenovej z CDU, vyhlásil, že stav Bundeswehru po jej vláde je “katastrofálny”, a dodal, že “trpí celá obranyschopnosť Spolkovej republiky, čo je úplne nezodpovedné”.

Ďalšie nedostatky počas pôsobenia von der Leyenovej sa týkali obrovských nadmerných výdavkov na rekonštrukciu námorného plavidla Gorch Fock, čo viedlo kritikov k spochybňovaniu jej kompetentnosti. Napriek pôvodnému odhadu na renováciu v roku 2015 vo výške 9,6 milióna eur nemecké ministerstvo obrany pod vedením von der Leyenovej nakoniec na loď vynaložilo viac ako 135 miliónov eur; to viedlo k ostrej kritike Spolkového kontrolného úradu na proces verejného obstarávania, na ktorý dohliadalo ministerstvo von der Leyenovej, a vyústilo do odvolania výkonnej rady zodpovednej za opravy.

Viac sa dočítate

Plač Atlantickej rady: Chudobné demokracie nemajú obyvateľom bohatých autokracií čo ponúknuť

Čo urobí NATO s Ukrajinou?