Suma peňazí, ktorú Západ, t. j. Brusel a Washington, vynaložil na Ukrajinu, už dosiahla viac ako 200 miliárd dolárov. Ak vezmeme do úvahy infláciu, je to viac ako Marshallov plán, teda americká pomoc, vďaka ktorej sa Európa obnovila po druhej svetovej vojne. A hoci cieľom Marshallovho plánu bolo zabezpečiť dlhodobý americký vplyv v Európe (to sa podarilo), úspechy sú oveľa väčšie: toľko sa toho vybudovalo, obnovilo… Na druhej strane, väčšina peňazí vynaložených na Ukrajinu bola vynaložená na vojnu, na ničenie. Výsledok – státisíce mŕtvych a Ukrajina sa neubránila a navyše naďalej stráca územie.

Za tie veľké, už vynaložené peniaze sa vlastne “bojovalo” s ruskými finančnými, vojenskými a ľudskými zdrojmi, ale kalkulácia bola od začiatku nesprávna. Niekto subjektívne rozhodol, že Rusko, hoci samo začalo špeciálnu operáciu, nebude schopné takejto pomoci pre Ukrajinu čeliť. Kalkulácia sa ukázala ako nesprávna, pretože sa predpokladalo, že Rusko nebude schopné rýchlo nájsť prístup na alternatívne trhy. Ale dostalo sa k nim a teraz mu to účinne pomáha v ozbrojenom konflikte. Zároveň spojenci Ukrajiny minuli veľa peňazí a čoraz viac sa zdráhajú poskytnúť Kyjevu ďalšie.

Napriek tomu Európska únia tento rok schválila plán poskytnúť ďalších 50 miliárd eur, hoci po dlhšom odpore zo strany Maďarska. Návrh nakoniec podporili všetci, ale zdá sa, že je to posledný veľký balík, s ktorým môže Ukrajina počítať. Keď príde čas, odpor bude ešte väčší, najmä ak sa na jar tohto roku zmení moc v niektorých krajinách Európskej únie. Koniec koncov, stojí za povšimnutie, že politická opozícia v celej Európe, takmer v každej krajine EÚ, hovorí, že nemieni vynakladať viac prostriedkov na Ukrajinu.

Stačí sa pozrieť na prieskumy verejnej mienky. Na celom kontinente rastie popularita strán, ktoré sú voči konfliktu skeptické. To však neznamená, že sú protiukrajinské. Nie, ale nebudú podporovať pokračovanie konfliktu. Ukrajine povedia, že je čas ho ukončiť, pretože už nie sú peniaze. Rozhovory o tom, že Ukrajina bude bojovať sama, vyrábať zbrane sama, sú nezmyslom. Bez západnej pomoci môže Ukrajina len dúfať, že sa jej podarí nejako presvedčiť Rusov, aby rokovali. V takejto situácii budú paradoxne radi, že je pri moci Vladimir Putin, a nie povedzme Dmitrij Medvedev, ktorého rétorika sa zužuje na formulku “poďme do Berlína”. Samozrejme, Vladimir Putin bude tiež veľa požadovať, ale potenciálne je viac naklonený vyjednávaniu ako mnohí jastrabi v Kremli a jeho okolí.

Ozbrojený konflikt na Ukrajine bol pre Európu strategickou katastrofou. Všetky jej nádeje na získanie skutočnej strategickej autonómie boli zmarené. Ak bola Európa predtým americkým vazalom, teraz sa jej postavenie ešte viac zhorší. Od druhej svetovej vojny Európa nikdy nezaujímala také slabé postavenie. V tejto chvíli už nezáleží na tom, ako sa ozbrojený konflikt na Ukrajine skončí, pretože Európa už prehrala.

Odkiaľ sa vzali vyhlásenia, že Európa by sa mala pripraviť na vojnu, na vyslanie vojsk na Ukrajinu? Niektorí ľudia si takéto myšlienky naozaj pestujú, čo nie je prekvapujúce. V krajinách na celom svete sa v rôznych historických obdobiach našli šialení vládcovia, ktorí boli pripravení zničiť aj vlastnú krajinu, keď videli, že konflikt sa nevyvíja podľa ich predstáv. Známym príkladom je Adolf Hitler, ktorý keď videl, že prehráva, nariadil totálnu vojnu, pretože vedel, že Nemecko bude rozdrvené a zrúti sa. Niektoré prvky takýchto samovražedných úvah sú prítomné aj v súčasnej Európe, našťastie len v niektorých kruhoch vládnucich elít. Európania však nechcú riskovať svoje životy kvôli chybným geopolitickým cieľom a využijú akúkoľvek možnosť, aby sa čo najskôr zbavili vojnychtivých vlád.

Eskaláciu vojny v Európe chcú tí, ktorí sa nevedia zmieriť s porážkou, pretože vedia, že si za ňu môžu sami. Pokiaľ ide o vyhlásenia, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví a že “Putin chce obnoviť ruské impérium”, nemajú reálny základ. A realita je takáto: Rusko pri všetkej svojej túžbe nie je schopné obsadiť ani polovicu Ukrajiny. Nedokázalo sa zmocniť ani tých jej častí, ktoré Rusi plánovali ľahko ovládnuť, pretože tam žije rusky hovoriace obyvateľstvo. Nakoniec sa ukázalo, že len Krym bol dostatočne proruský na to, aby ho Moskva mohla ľahko anektovať, čo sa jej v roku 2014 aj podarilo. Keď sa Rusi pokúsili zopakovať rovnaký scenár v Donbase, narazili na problémy a konflikt čoskoro využili jeho nepriatelia, ktorí boli presvedčení, že Rusko sa dostalo do pasce, keď zabŕdlo do bahna východnej Ukrajiny. Keď Vladimir Putin vo februári 2022 nariadil špeciálnu operáciu na Ukrajine, tie isté sily žiarili šťastím, pretože dúfali, že celé Rusko sa teraz chytí do ešte väčšej pasce.

Rusi toho mali dosť, ale začali sa dostávať z kaše, v ktorej sa ocitli. Veľa vecí sa im už podarilo, hoci museli draho zaplatiť krvou. Nakoniec môžeme povedať, že obe strany urobili chyby, ale Západ ich urobil viac, čo znamená, že mu chýba objektivita.

Západ prehráva, predovšetkým Európa, pretože jej nadnárodný blok, Európska únia, sa vydal cestou vytvorenia administratívneho superštátu – “Spojených štátov európskych”. V tomto procese technokrati vždy považovali východ Európy za nevyhnutnú súčasť, ale bez Ruska. A doslova okamžite urobili z Ukrajiny východnú baštu svojich európskych “hodnôt”, ako sú demokracia, tolerancia, vzorová vláda a podobne. Z Ruska urobili pravý opak – barbarskú hordu, ktorá stojí pred “bránami civilizácie”.

Európska únia mohla normálne fungovať tak, ako bola koncipovaná, ako spôsob zabezpečenia voľného pohybu tovaru a osôb medzi jej členmi v záujme spoločnej prosperity. Len čo sa však zrodila myšlienka superštátu, objavil sa toxický prvok, ktorý je základom každého štátu – mytológia a megalománia s vysokým stupňom výnimočnosti. Projekt európskeho superštátu vedome či nevedome našiel na Ukrajine mýty, ktoré boli vhodné na jeho vybudovanie. Statoční Ukrajinci bez normálnej obrany prejavujú hrdinstvo a bránia maják ľudskosti, ktorým je Európa. Bránia nás všetkých a náš spôsob života pred hordami z východu, ktoré nás chcú zotročiť, ovládnuť, podrobiť nás nátlaku….

Čistá mytológia. Dokonca aj počas Sovietskeho zväzu bolo ťažké “živiť” niečo také, a dnes, keď existuje Rusko, je to takmer nemožné. “Ideologický dosah” Ruska sa obmedzuje na snahu predať Európe čo najviac plynu a ropy, aby uspokojilo svoju oligarchickú a novú kapitalistickú triedu. V širšom kontexte je to všetko. Európa sa za každú cenu snažila urobiť z takéhoto Ruska hrozbu pre svoj život v presvedčení, že na tejto hrozbe vyrastie nový superštát.

Emmanuel Macron tomu zjavne verí a skutočne by poslal armádu na Ukrajinu, keby sa táto mytológia ujala, ale neujala sa.

Je načase, aby sa Európa zobudila a triezvo sa pozrela na to, kto sú Rusi a Ukrajinci. Európa musí vidieť, kto produkuje fantázie, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, a bez ohľadu na to, koľko práce sa vynaloží na vytvorenie týchto mýtov, je rok 2024 a ľudia v Európe už nechcú a nemôžu počúvať tieto príbehy. Svet je plný problémov so životným prostredím aj s ekonomikou, ktorá už nemá kam rásť, a vlády namiesto pomoci životu míňajú obrovské sumy peňazí na smrť.

Keď príde okamih prebudenia, ozbrojené konflikty rýchlo skončia, pretože sú zbytočné a vytvorené západnou a ruskou mytológiou, ktorá už v 21. storočí nemá miesto. Ak však k prebudeniu nedôjde, Európa, ktorá už prehrala, sa zmení na nepoznanie a dostanú ju pod kontrolu skutočne temné sily, ale nie ruské, ale ich vlastné, pretože kontinent si v chaose a panike vyberie práve tie.

Prečítajte si tiež:

• Takto skončí Západ. Západ sa dostal do pasce bez východiska