Belousovová: Veľmi dôležité je, aby si vlastne ľudia uvedomili, že nevyhral ani tak Pellegrini…

Bratislava 10. apríla 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)

Anna Belousovová, ktorá sa uchádza o hlasy voličov do EP na kandidátke Republiky, zverejnila hodnotenie prezidentských volieb. Jej príspevok vám prinášame v plnom znení 

Dobrý deň milí priatelia, je pár hodín po tom, čo zavreli volebné miestnosti, tak mi dovoľte, aby som sa spoločne s vami zamyslela nad priebehom aj výsledkami, pre Slovensko historických volieb, volieb prezidenta. Určite už všetci viete, aj keď si myslím, že  v tomto čase neboli ešte oficiálne výsledky, že podľa tých na 99,9 %, je prezidentom pán Peter Pellegrini, získal viac ako 53 % hlasov, jeho protikandidát pán Korčok získal okolo 46 %. Ten rozdiel aj v absolútnych hodnotách bol veľmi veľký, výrazný, čo má svoju vypovedajúcu hodnotu, je to okolo 200 tisíc hlasov, a samozrejme aj ten záväzok tých 1,4 milióna  voličov, ktoré volili pána Pellegriniho, je tiež veľký záväzok

Veľmi zaujímavé je, že v týchto voľbách, v druhom kole, sa zverejňovali prieskumy, hlavne jeden, na ktorý sa kandidát pán Korčok a jeho volebný tím veľmi spoliehali, tým myslím Agentúra Nova, ktorú založil bývalý politik pán Klus z SAS, kde bol ten pomer hlasov úplne opačný. V prieskume tejto agentúry mal 54 aj niečo % Korčok a Pellegrini mal len 45 %. Takže to, čo som predtým hovorila, je úplne naopak, čiže ten rozdiel bol zasa opačný.

Myslím si, že „korčokovci“ tak trochu zaspali na vavrínoch a bolo to vidieť aj na vstupnom príhovore, ktorý povedal kandidát Korčok, keď sa mu oznámili zdrvujúce výsledky, teda zdrvujúca prehra. K tým voľbám budeme rozprávať ešte asi dlho, ja len začnem veľmi stručne, že tá chuť víťazstva „korčokovcov“ pramenila asi z toho, že oni sa asi príliš spoliehali na politické, reklamné technológie, a podcenili jeden významný faktor, ktorý sa „chvalabohu“ v týchto voľbách prejavil na Slovensku nebývalou mierou. Už o tom začínajú informovať aj nejakí zahraniční komentátori. Tým faktorom je národ a jeho zdravý rozum a pud sebazáchovy. A naozaj sa potvrdilo, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. Myslím, že to sú Štúrove slová. A som veľmi rada, že v týchto voľbách nevyhrala tá prepálená a zo všetkých strán podporovaná kampaň, k tomu budeme ešte hovoriť, že naozaj aj Sorosovi klepli zuby naprázdno, a že Slovensko má prezidenta, ktorého si naozaj zvolili ľudia. Veľmi často, tak akože v zlom, to hovorili z toho opozičného tábora, teda všetko podporovatelia Korčoka, že vlastne voľby sú referendom o vláde, alebo že z neho robili dokonca prezidenta vojny, on sa na to dokonca urážal. K tomu tiež ešte bude reč. Skutočne to bolo tak, že Slováci pochopili podstatu týchto volieb, aj toho, čo ja som skromne povedané, hovorila dosť často, že vlastne Korčok ako prezident je nástroj na vyvolanie predčasných volieb na to, aby sa zmenila pozícia vlády, aby sa tu zmenila vláda. A naozaj tie voľby boli referendom. Boli referendom o tom, či bude vojna, či sa Slovensko zapojí, slovami klasika by som povedala, že to bola vojna a mier. Pod týmto sa niesla celá volebná kampaň, a o tom oni ale skutočne boli. Boli o tom, či si skutočne Slovensko vyberie, že sa zapojí do vojny na Ukrajine, alebo odmietne takúto pozíciu. A ja môžem povedať veľmi úprimne, že ten prvý pocit, ktorý som ja mala, keď sa prečítali už výsledky, už to bolo 88 %, tak to bolo jasné. Naozaj sa ma zmocnila, to hovorím bez nejakých patetických snáh, že sa ma zmocnila hrdosť na Slovensko a na Slovákov, že sme to jednoducho dokázali, že sme dokázali pochopiť, o čo v týchto voľbách ide,  a že nevyhrala tá prepálená kampaň. Skutočne si pozrite, že sme, dá sa povedať, porazili v tomto, malý slovenský národ v strede Európy, ktorý mnohí podceňujú, tak sme boli tým pomyselným Dávidom, ktorý porazil Goliáša, lebo, čo si budeme hovoriť, na strane Korčoka boli vlastne, dá sa povedať, všetci zo zahraničia. Mal po ruke médiá, ktoré mu robili volebnú kampaň, dovážali tu mladých ľudí, o ktorých si mysleli, že budú všetci voliť Korčoka. Ja si myslím, že aj tých čo doviezli, mnohí z nich nevolili Korčoka. „Chvalabohu“, pretože mladí voliči si nedajú tak vymývať mozog liberálmi, slniečkármi, ako by si oni priali.

Ja som sa rozprávala s mnohými mladými ľuďmi, ale oni išli voliť práve v druhom kole, a v prvom neboli. Išli voliť preto, lebo povedali, že idem voliť preto, lebo nemôže vyhrať Korčok, že to nedopustíme. Potom Korčoka podporovali aj osobnosti, aj tie to už „prepískli“, lebo tá posledná demonštrácia a tie čítačky hercov, tzv. hereckých osobností, no tak to boli naozaj slabé herecké výkony a bolo to skutočne „na hanbu“. Na svojej strane mal Korčok aj jednotnú opozíciu. Myslím si, že mu to tiež uškodilo, pretože mal na svojej strane aj Matoviča „psychopatoviča“, ktorý to už naozaj „prepískol“ a tie jeho nechutné urážky a tie „videjká“, ktoré s rozsvietenými očkami natáčal a púšťal tie špinavosti do sveta, kde špinavým spôsobom urážal Pellegriniho, čo som presvedčená, že to robil so súhlasom volebného štábu Korčoka. Že robil on tú špinavú robotu za nich, takže to mu tiež nepomohlo. Na svojej strane mal Korčok nakoniec prezidentku, tá doslova vzdychala za kandidáta Korčoka, aj tak mu to nepomohlo, no a na svojej strane mal ešte nejednotnosť národného spektra. Tá sa prejavila v prvom kole. A myslím si, že preto je to historické víťazstvo.  A určite, keď sa raz deti budú učiť dejepis, tak aj táto voľba prezidenta tam bude ako zásadný jeden prvok, ktorý naozaj môže zásadným spôsobom, nechcem teraz akože „nafukovať svaly Slovákom“, ale zmeniť trošku aj tú históriu vzťahov v Európe a vlastne to, kde sa bude Európa uberať. A vlastne to, že ten pud sebazáchovy zafungoval, že to bolo dobré, tak že ľudia sa vlastne nedali oklamať tými maskami, ktoré mali Korčok a jeho ľudia nasadené vo volebnej kampani, to sa prejavilo vtedy, keď boli oznámené výsledky volieb a keď vtedy tie pomyselné masky spadli. A keď si len porovnáte, aká bola prvá reakcia na oznámenie výsledkov volieb, tak ja som bola až šokovaná, aké charakterové dno ukázal tento človek, a naozaj, Pán Boh nás ochránil, že nie je prezidentom, lebo jeho slová, ktoré často opakoval, boli: „To im nezabudnem!“, čiže už „brúsil šable“ na pomstu. Urážal sa na to, že ho nazývali kandidátom vojny alebo prezidentom vojny. Ale nech sa ten človek uráža sám na seba, pretože on má za sebou takú profesionálnu históriu, už len stačí spomenúť, že bol vlastne tým, ktorý vyrokoval, aby Slovensko otvorilo bombardérom NATO vzdušný priestor na to, aby mohli tie lietadlá niesť smrť Srbom. Veď on má tiež krvavé ruky, pretože spôsobil, že sa mohli bombardovať civilní ľudia, objekty. Dokonca bombardovali vtedy pôrodnicu. A on sa ide ešte urážať na to, že mu niekto povie pravdu do očí.

Keby som mala nejakými stručnými slovami pomenovať,  čo bolo vlastne signifikantné, určujúce pre jeho prejav po oznámení volebných výsledkov, pre Korčoka to bolo slovo pomsta, arogantnosť a pomsta. A teraz, keď som si ešte raz vypočula ten príhovor alebo tie slová Pellegriniho, tak to, čo ma veľmi potešilo, tá prvá reč po voľbe, presne budem citovať čo povedal: „Nech Pán Boh ochraňuje Slovenskú republiku“. Pre mňa, aj pre ľudí to znamená veľa, lebo ja som tieto slová nepočula ešte od žiadneho či už kandidáta, či prezidenta na Slovensku. Myslím si, že to slovo, ktoré charakterizuje Pellegriniho aj vo volebnej kampani a viac ako čokoľvek iné, je slovo pokora. On naozaj k celej kampani pristupoval s pokorou a myslím si, že ukázal v kampani aj také charakterové vlastnosti, ktoré sú mne osobne sympatické. Nechcem ho prechváliť, pretože naozaj toľko útokov, ktoré znášal zo strany nielen protikandidátov, celej opozície, ale ešte aj vlastného koaličného partnera, tie špinavosti  od Danka, no tak to chce naozaj tú pokoru, a aby sa človek nad to povzniesol. Dokonca mu ešte aj ďakoval. Myslím si, že to svedčí o jeho šľachetnosti, aj o tom, že pristupuje k tomu tak, ako má. Môžeme sa tešiť, že máme pri všetkom tom, čo sme prežili, takéhoto prezidenta.

Veľmi dôležité je, aby si vlastne ľudia uvedomili, že nevyhral ani tak Pellegrini, Slováci alebo občania Slovenska, nevyhral jeho volebný štáb, nevyhrali koaličné strany, mali by sme si uvedomiť, že sme vyhrali my, my všetci. Lebo každý jeden, ten, ktorý išiel do tej volebnej miestnosti, urobil veľké dielo. My sme pôsobili naozaj ako tí mravčekovia v mravenisku, tak zosúladene sme robili. A teda naozaj nevyhrali politické strany ani ich lídri, lebo keď si pamätáte pred prvým kolom, akí boli rozhádaní, a keby sa naozaj spoliehali, či už „harabínovci“ na Harabína, alebo ďalší, že by robili „urazené slečny“, tak by vyhral Korčok. Ale čo je veľmi dôležité a napĺňa ma nádejou, čo sa týka budúcnosti tohto národa, je, že voliči, občania Slovenska, Slováci sa ukázali múdrejší ako ich politickí vodcovia. Že si dokázali zhodnotiť a nedali si vymyť hlavy, že vedeli potlačiť, na rozdiel od mnohých politikov, svoje ego a tí takzvaní proslovenskí voliči tú oddanosť Slovensku naozaj dokázali.

Teraz sa často objavujú úvahy o tom, lebo niektorí už plačú, čítala som, že niektorí už kufre zasa balia, kiež by odišli, že už Slovensko, touto voľbou prezidenta, nepatrí na západ, už sme sa zaradili na východ. Tak ja by som im chcela oznámiť, trochu ako učiteľka zemepisu,

Slovensko nepatrí ani na západ, ani na východ, Slovensko je v strede Európy a tam patrí. A my by sme práve chceli ten stred Európy, to srdce Európy, ktoré sa tu nachádza na našom území, aby bolo mierové. A aby sme boli mostom medzi východom a západom. Ale ďalšia vec, na ktorú chcem ešte dôrazne upozorniť, že teraz máme všetci eufóriu, jeden boj sme vybojovali, vlastne sme vybojovali dva boje, pretože sa nám podarilo po rokoch vlády národnej pohromy zmeniť vládu, ktorá je proslovenská, dá sa povedať, napriek všetkému. Vybojovali sme, uchránili sme, uhájili pre Slovensko ďalší front, a to je, že máme prezidenta, ktorý bude, verím tomu, hájiť národno-štátne záujmy Slovenska, ale nezaspíme na vavríne, trochu si oddýchneme, a čaká nás ďalší rozhodujúci boj, a tým bojom je Európsky parlament.

Myslím si, že je načase, aby ľudia znovu ukázali, že budú rozumnejší ako politici, že jednoducho nebudú voliť len podľa politických strán, podľa nejakých straníckych „chlievikov“, že sa nedajú do nich zahnať, ale že budú voliť podľa toho, že tam chcú mať konkrétnych ľudí, ktorých poznajú, ktorí sú osvedčení, preverení, proste osobnosti. Lebo len tak sa nám podarí uhájiť aj ten ďalší front. Čiže, už máme za sebou boj o slovenskú vládu, máme za sebou boj o slovenského prezidenta, a nesmieme mať otvorenú tretiu stranu. Musíme mať v Európskom parlamente konkrétnych ľudí, ktorí budú hájiť slovenské záujmy. A ja vám garantujem, že tak ako sme vybojovali tieto dva fronty, vybojujeme aj tento posledný a myslím si, že spoločne to dokážeme. Vlastne to bol aj dôvod, prečo ja osobne kandidujem do Európskeho parlamentu, pretože si myslím, že teraz je ten historický čas, kedy môžeme ešte všetky tie nachystané šialenosti globalistov a podobných liberálnych bláznov zvrátiť. Myslím si, že to dokážeme. Dokázali sme veľa a dokážeme ešte viacej.

My ešte aj tej Európe ukážeme.