Doteraz banky ročne platili približne 150 mil. eur v rámci bankového odvodu, avšak prostriedky sa nedali použiť reálne v ekonomike.

“Na základe aktuálnej dohody sa z tých zmrazených peňazí vezme miliarda eur a vloží sa do Rozvojového fondu Slovenska. Tieto prostriedky budú môcť byť použité v rôznych štátnych projektoch, ako napríklad výstavba nemocníc, výstavba nájomných bytov a iné,” povedal na pondelkovej tlačovej konferencii predseda vlády SR Igor Matovič.

„Ekonomická kríza, ktorá zmieta Európu a celý svet je najväčšia od 2. svetovej vojny, najväčšia za posledných 75 rokov. A keď chceme tento súboj vyhrať, musíme mať dostatočné zbrane. V ekonomike je samozrejme najzákladnejšia zbraň likvidita alebo, inak povedané, peniaze v obehu. Peniaze, ktoré s točia a ktoré nie sú niekde schované v paplóne, kým sa čaká, že budú dobré časy, ale ktoré napriek zhoršeným časom pumpujú životodárnu energiu do ekonomiky, dávajú prácu ľuďom a pomáhajú krízu prežiť,“ uviedol premiér Matovič.

„To bola situácia naozaj, kvázi ako by Kičura mal zlaté tehličky v trezore a netočí tie peniaze v ekonomike, ale má ich odložené niekde, lebo sa ich bojí použiť. Toto bol súčasný stav plus-mínus 10 rokov,” dodal premiér.

„Doslova by som povedal, že je to ako manna z neba v tejto situácii pre Slovenskú ekonomiku.“

Matovič dodal, že doteraz bral bankový odvod „ako niečo fajn“, no nedávno vraj zmenil svoj názor. „Bral som to tak, že však dajme po krížoch tým bankám, veď sú bohaté, zoberme im peniaze. V skutočnosti, keď som pochopil ten systém, že to bola de facto Potemkinova dedina a bolo to niečo, čo z tej ekonomiky peniaze bralo, ale nedali sa použiť na reálne pomoc, tak ma to veľmi mrzelo.“

Premiér tiež vyhlásil, že dohoda je „v súlade so zdravým rozumom“ a podľa jeho slov „zásadne pomôže firmám, štátu a celému spoločenstvu s názvom Slovenská republika“.

Dohodu privítal aj šéf rezortu financií Eduard Heger z OĽaNO, ktorý ju označil za „najlepšiu možnú dohodu tak z pohľadu občanov a firiem Slovenska ako aj z pohľadu samotných bánk“. Dodal, že týmto opatrením sa naštartujú nové „rozvojové impulzy“.

„Čiže tie umŕtvené peniaze dostanú život a budú môcť naštartovať Slovensko do novej éry,“ nechal sa počuť Heger.

„Zmenili sme smer, ktorým sa Slovensko uberalo a nastavili sme smer na lepšiu budúcnosť. Za seba môžem povedať, že aj po rokovaniach, ktoré sme mali, spolupráca bude veľmi dobrá a bude konštruktívna a bude v prospech občanov SR,“ dodal minister financií ku priebehu rokovaní so SBA.

Následne si zúčastnení na uzavretie dohody symbolicky pripili čistou vodou. „Aby sme si naliali pohár čistej vody, a nie len naliali ale aj pripili a vypili a bol by to prípitok na novú éru vzťahov medzi bankami a štátom.“ Uviedol v pondelok predseda vlády.

„Skutočnosť je, že banky nie sú nepriateľ, ale banky sú súčasťou nášho ekosystému… Sú nevyhnutné na to, aby sme mohli fungovať, aby teda ľudia mali prácu a aby sme si tu mohli šťastne spoločne žiť,“ dodal Matovič.

Zrušenie bankového odvodu

Nová vláda Igora Matoviča a banky viedli vzájomné diskusie k bankovému odvodu už zopár mesiacov. Podpis memoranda ministerstvo financií v posledných týždňoch niekoľkokrát odsunulo na neskôr s odôvodnením, že dokončovali posledné detaily.

“Rokovania trvali dlhšie, ako sme očakávali, no finálnu dohodu považujem za férovú pre vládu aj pre bankový sektor. Podmienkou, aby sme mohli reštartovať naše hospodárstvo, podporiť rast biznisu a naďalej plniť potreby ľudí na Slovensku, je zdravý bankový sektor. Preto zrušenie deštruktívneho bankového odvodu je dobrou správou pre ľudí, firmy a slovenskú ekonomiku,” povedal člen prezídia Slovenskej bankovej asociácie a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Bankový odvod predstavoval podľa prezidenta Slovenskej bankovej asociácie a generálneho riaditeľa VÚB banky Alexandra Rescha disproporčné bremeno a bolo potrebné ho reformovať. Pôvodný bankový odvod sa teda transformuje do novej podoby. Uvoľnia sa zdroje, čo povedie k navýšeniu kapitálu bánk. To umožní podľa Rescha poskytovať viac úverov, čo sa následne pretaví do rastu hrubého domáceho produktu.

Zrušenie navýšenia bankového odvodu víta aj Národná banka Slovenska. Ako uviedol guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, dosiahnutá dohoda prispeje k posilneniu stability slovenského finančného sektora a národná banka očakáva, že pomôže urýchliť oživenie a zotavenie slovenskej ekonomiky.

V zmysle memoranda by mala byť bankám od 1. júla 2020 zrušená povinnosť platiť bankový odvod. A banky sa zaväzujú, že v rámci svojich schvaľovacích procesov týkajúcich sa účtovných období 2019 až 2022 vrátane navrhnú svojim akcionárom len vyplatenie dividend najviac do výšky čistého zisku daného účtovného roka zníženého o sumu rovnajúcu sa 0,2 % výšky pasív banky, vypočítaných podľa zákona o osobitnom finančnom odvode so stavom pasív k 30. júnu 2020. Táto povinnosť sa nevzťahuje na pobočky zahraničných bánk.

“Banky presvedčili svojich, vo väčšine prípadov zahraničných akcionárov, že počas obdobia štyroch rokov ponechajú na Slovensku významnú časť svojho zisku vo forme navýšenia kapitálu pre posilnenie schopnosti úverovania ekonomiky, a to napriek tomu, že ich akcionári majú aj lepšie alternatívy jeho umiestnenia v okolitých krajinách, kde návratnosť kapitálu je dlhodobo na zhruba dvojnásobných úrovniach oproti priemeru na Slovensku,” komentoval dohodu generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár. Nahradenie bankového odvodu systémovými opatreniami hodnotí pozitívne.

Banky platia od tohto roka na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta. Zároveň sa platnosť odvodu rozšírila aj na nasledujúce roky, hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný odvod zrušiť. Navýšenie odvodu sa podpísalo pod viac ako polovičný prepad zisku bankového sektora v tomto roku. Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň.

Banky pritom začiatkom februára podnikli právne kroky proti bankovému odvodu. Podpisom memoranda sa však banky zaviazali, že po zrušení celého legislatívneho rámca upravujúceho bankový odvod s účinnosťou od 1. januára 2021, ukončia konania na vrátenie už uhradeného bankového odvodu a nebudú iniciovať nové podania.

Banky sa zároveň zaviazali, že ročne investujú pol miliardy do úverov pre štátne projekty a ročne navyše investujú jednu miliardu eur pre úvery ľuďom a firmám.