Balónová sága medzi Čínou a USA vyrobila európskym vládam rôzne problémy

Peking/Washington 7. februára 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Kiichiro Sato)

Kríza okolo špionážneho balóna zvyšuje napätie medzi USA a Čínou a dostáva Brusel do ťažkej situácie, píše POLITICO

Sága o čínskom špionážnom balóne uvrhla vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom do novej krízy. Pre európske vlády to znamená rôzne problémy.

Vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy medzi oboma superveľmocami sa zdá, že vedúci predstavitelia EÚ sa dostanú pod čoraz väčší tlak Bieleho domu, aby sa rozhodli pre stranu a spojili svoje sily proti Číne, práve keď dúfali v rozmrazenie zložitých vzťahov s Pekingom.

A potom je tu vojna.

Rusko pripravuje v najbližších týždňoch veľkú ofenzívu na Ukrajine, ale diplomati EÚ sa obávajú, že incident s balónom môže odviesť pozornosť tímu prezidenta Joea Bidena práve v čase, keď bude americká podpora Kyjevu najviac potrebná.

“Nikdy sme neočakávali, že rok 2023 bude jednoduchý, ale tento začiatok je naozaj ťažký,” povedal jeden z európskych diplomatov.

V sobotu USA zostrelili pri pobreží Južnej Karolíny raketou vzduch-vzduch zo stíhačky F-22 stealth niečo, čo označili za čínsky pozorovací balón.

Štátny tajomník Antony Blinken odložil na neurčito návštevu Pekingu, ktorá bola naplánovaná na tento týždeň, pričom išlo o prvú takúto cestu plánovanú pre predstaviteľa amerického kabinetu za Bidenovho predsedníctva.

Zábery z incidentu sa šírili na sociálnych sieťach v podobe dramatických videozáznamov, ktoré väčšinou urobili nadšení diváci, povzbudzujúci teatrálnu ukážku vojenskej sily.

Peking trvá na tom, že obrovský objekt poháňaný solárnymi panelmi bol “civilnou vzducholoďou”, ktorá sa odchýlila od kurzu, keď vykonávala “najmä meteorologický” výskum. V reakcii na raketový útok čínska vláda vyjadrila “silnú nespokojnosť” a protestovala proti použitiu sily zo strany USA na útok na civilné plavidlo bez posádky. Dodala, že si “vyhradzuje právo na ďalšie potrebné reakcie”.

Zahraničná politika USA, ktorá sa stále intenzívne angažuje vo vojenskej podpore Ukrajiny, môže byť rozptýlená zostrujúcimi sa konfliktami s Pekingom. Pravicoví americkí politici vyzývajú na väčšiu pozornosť Číne, odkedy Rusko pred rokom napadlo Ukrajinu.

Keďže “súperenie medzi USA a Čínou sa vyostruje, bude väčší tlak na Európanov, ktorých prístup k Číne je veľmi rôznorodý, aby si vybrali stranu,” povedal Ricardo Borges de Castro, vedúci programu Európa vo svete v bruselskom think tanku European Policy Centre. “Realita je taká, že ak vo svete budú čoraz viac dominovať dva póly – USA a Čína – EÚ a Európania si budú musieť vybrať stranu dovtedy, kým bude bezpečnosť a obrana Európy závisieť od amerického dáždnika.”

Podľa ukrajinských predstaviteľov sa medzitým očakáva, že Rusko začne masívnu ofenzívu už o niekoľko týždňov, keď sa skončí najtuhšie zimné obdobie.

“Washington bude mať s Pekingom ešte nejaký čas plné ruky práce,” povedal v nedeľu vysokopostavený diplomat EÚ. “Pre EÚ to nie je dobrá správa, pretože Rusko je stále hlavným problémom.”

Zlé načasovanie

Pre Európu tento incident tiež prichádza v nevhodnú chvíľu, pretože vysokí predstavitelia sa pripravovali na obnovenie kontaktov s Pekingom.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell podľa všetkého plánuje cestu do Pekingu v apríli, keď by mal odcestovať aj do Japonska na stretnutie ministrov G7. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež oznámil svoj zámer stretnúť sa s prezidentom Si Ťin-pchingom v čínskom hlavnom meste začiatkom tohto roka; podľa úradníka oboznámeného s týmito plánmi by mal záujem vziať so sebou vysokého úradníka Európskej komisie.

Najnovšia roztržka medzi USA a Čínou “znamená, že teraz budeme musieť sledovať, ako zle Čína zareaguje a či tieto [plánované] cesty bude Peking považovať za propagandistický úspech pri rozdeľovaní transatlantických väzieb,” povedal diplomat pod podmienkou anonymity, keďže nebol oprávnený hovoriť na túto tému.

“V dôsledku vojny na Ukrajine stráca koordinácia čínskej politiky medzi oboma stranami [Atlantiku] na sile,” povedal Reinhard Bütikofer, predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čínou. “Zatiaľ čo Washington zvyšuje tlak na Peking najmä v technologickej oblasti a v súvislosti s Taiwanom, Brusel, Berlín a Paríž prejavujú novú váhavosť.”

Situáciu ďalej komplikuje zjavný nezáujem Pekingu pomôcť Západu vyvíjať tlak na Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine.

Čo je ešte horšie, podľa správy denníka Wall Street Journal sa Čína stala dominantným dodávateľom tovaru dvojakého použitia do Ruska, pričom poskytuje technológie, ktoré moskovská armáda potrebuje na uskutočnenie svojej invázie. Podľa článku čínske štátne obranné spoločnosti dodávali navigačné zariadenia, rušiace technológie a súčasti stíhačiek ruským obranným spoločnostiam, na ktoré boli uvalené sankcie.

Európski lídri opakovane varovali Peking, aby Moskve vojensky nepomáhal.

Najvyšší čínsky predstaviteľ pre zahraničnú politiku Wang Yi upustil od plánu navštíviť Brusel, hoci by vo februári cestoval do Nemecka na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, uviedli pre POLITICO dvaja diplomati.

Reakcia Európy na incident s balónom bola tlmená. EÚ len konštatovala, že USA majú právo brániť svoj vzdušný priestor. “Bezpečnosť a ochrana vzdušného priestoru je otázkou národnej bezpečnosti, a teda kompetenciou, zodpovednosťou a výsadou” konkrétneho štátu alebo štátov, ktorých sa to týka, uviedol v nedeľu hovorca EÚ.

Len málo európskych krajín verejne podporilo rozhodnutie Bidenovej administratívy, čo poukazuje na všeobecný pocit neochoty zhoršiť situáciu v Pekingu. Jednou z výnimiek bolo Estónsko, kde minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu v správe BBC o zostrelení balóna uviedol: “Podporujem operáciu USA na obranu ich suverenity. Plne odsudzujem provokácie ohrozujúce národnú bezpečnosť USA.”

Ostatní spojenci USA sa nezdržali. Kanadský premiér Justin Trudeau operáciu pochválil a na Twitteri napísal: “Kanada túto akciu dôrazne podporuje – budeme naďalej spolupracovať… na našej bezpečnosti a obrane.”

Juhokórejský minister zahraničných vecí Park Jin počas návštevy Washingtonu povedal: “Dostatočne chápem rozhodnutie odložiť návštevu ministra Blinkena v Číne a myslím si, že Čína by mala rýchlo a veľmi úprimne vysvetliť, čo sa stalo.”

Tom Tugendhat, britský minister pre bezpečnosť a dlhoročný skeptik voči Pekingu, vyzval na obavy z iných foriem čínskych hrozieb. “Obávate sa, že vás budú špehovať z oblohy? Pozrite sa, čo niektoré aplikácie zhromažďujú vo vašom telefóne, a zvážte svoju kybernetickú bezpečnosť. Niektoré riziká sú oveľa bližšie k domovu,” napísal na Twitteri.

Zahraničná politika EÚ v roku 2023 môže byť definovaná tým, ktorá z týchto možností vyprší skôr: Európska nerozhodnosť v otázke Číny alebo americký apetít na zabezpečenie obrany Európy.