Najmenej päťkrát sa stal Vladimír Putin cieľom pokusu o atentát. Ruský prezident to priznal v rozhovore s americkým režisérom Oliverom Stonom, ktorý s ním v roku 2012 nakrúcal rozsiahlu sériu rozhovorov Svet podľa Putina. Dokonca sa o svojej ochrane radil s dlhoročným kubánskym vodcom Fidelom Castrom, ktorého sa pokúsili zabiť viac ako päťdesiatkrát.

Putin v rozhovore s oscarovým režisérom následne popísal, ako kedysi na Kube dostal od Fidela Castra jednoduché odporúčanie. „Vieš, prečo som stále nažive?” pýtal sa vraj vtedy kubánsky vodca Putina. „Pretože som sa o vlastnú bezpečnosť vždy staral sám.” Putin svoje šťastie v prípade neúspešných atentátov komentoval príslovím, že „komu je súdené visieť, ten sa neutopí”. Fidel Castro sa dožil 90 rokov a zomrel v novembri 2016.

Ja si robím svoju robotu, príslušníci ochranky svoju, a zatiaľ sa im celkom darí,” povedal Putin s tým, že svojim ochrankárom dôveruje. Príslušníkmi ochranky myslel Putin mužov z Prezidentského pluku, ktorí majú na starosti nielen ochranu prezidenta, ale aj celého Kremľa. Sú dokonale vycvičení a musia byť neustále v strehu. Príslušníci tohto elitného oddielu musia podľa denníka Daily Express porozumieť šepotu na vzdialenosť viac ako šesť metrov.

Napriek povesti, ktorá ochrancov Kremľa predchádza, si Stone neodpustil otázku, či ruský prezident vie, že najlepším spôsobom, ako uskutočniť atentát, je preniknúť medzi členov ochranky.

„Áno, to viem” odvetil záhadne Putin a dodal: „A viete, čo sa hovorí v Rusku? Ten komu je súdené visieť, ten sa neutopí.” Keď sa ho slávny režisér opýtal, či tuší, aký bude jeho osud, jeden z najmocnejších mužov planéty odpovedal: „Iba Boh pozná náš osud. Aj váš, aj môj. Jedného dňa nás všetkých zastihne smrť. Otázkou je, čo sa nám na tomto pominuteľnom svete podarí dosiahnuť.”

O Putinovu osobnú bezpečnosť sa všeobecne stará Federálna služba ochrany ústavných činiteľov (FSO), pričom nejde o žiadne podružné zoskupenie. Odhaduje sa, že FSO disponuje až 50 000 uniformovanými príslušníkmi a ďalšími tisíckami agentov v civile. Môže vykonávať domové prehliadky a zatýkať, a dokonca vydávať rozkazy ďalším ruským bezpečnostným službám. V jej držaní je tiež „jadrový kufrík” Čeget pomenovaný podľa jedného z kaukazských vrcholov.

Prvý pokus o atentát bol proti Putinovi podniknutý ešte v čase, keď zastával funkciu hlavy štátu len z poverenia odstupujúceho prezidenta Borisa Jeľcina, mali podľa niekdajšieho náčelníka Putinovej ochranky na svedomí čečenskí separatisti. Tí si údajne najali dvoch ostreľovačov, aby Putina odpravili počas pohrebu petrohradského starostu Anatolija Sobčaka, v ktorého službách Putin začínal svoju kariéru. Ale ostreľovačov sa podarilo zneškodniť ešte pred pohrebom vo februári 2000.

K druhému pokusu o atentát došlo podľa CNN ten istý rok počas summitu Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa konalo na Jalte. Na summite boli prítomní prezidenti bývalých republík Sovietskeho zväzu. Šéf ochranky ukrajinského prezidenta Leonid Derkač však udalosť komentoval len slovami, že jeho sily zmarili pokus o atentát na jedného z lídrov.

Pokus o atentát sa udial aj v roku 2008 bol na Červenom námestí v Moskve, kde bol zatknutý ozbrojený muž, ktorý sa priznal, že chcel Putina zabiť.

V roku 2012 potom chcela na ruského prezidenta nastražiť bombu skupina Čečencov.

Medzi pokus o zabitie Putina možno zaradiť aj čelnú zrážku prezidentovho BMW s protiidúcim mercedesom na dvanásťprúdovom Kutuzovskom bulvári Moskve v septembri 2016, pri ktorej zomrel Putinov obľúbený vodič. On sám ale v aute nebol.

Pri ďalšom známom pokuse o Putinovo zavraždenie vošiel muž autom cez hlavnú bránu Kremľa a strážam povedal: „Volám sa Ivan Zajcev a som ruský prezident. Okamžite ma zaveďte k Vladimirovi Putinovi.” Prezidentská ochranka ho okamžite zadržala.

Pokus o atentát mal byť spáchaný na Putina aj v začiatkoch ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Podľa ukrajinskej rozviedky, bol to ale totálne neúspešný pokus. Ďalší neúspešný pokus mal byť zrealizovaný pomocou bezpilotného lietadla naloženého výbušninou s cieľom zasiahnuť ruského prezidenta pri návšteve priemyselnej zóny Rudnio v Moskovskej oblasti. Ukrajinská rozviedka prednedávnom zaradila ruského prezidenta Vladimira Putina na čelo zoznamu ľudí, ktorých chce Ukrajina zabiť. Otvorene to skonštatoval zástupca šéfa tamojšej rozviedky Vadym Skibickyj v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.

Na odstránenie Putina nabádal ešte minulý rok aj americký senátor Graham v televíznom vysielaní. Graham vo vysielaní televízie Fox News uviedol, že niekto v Rusku musí začať konať a odstrániť tohto chlapa. Tieto vyjadrenia neskôr zopakoval aj na Twitteri: „Nájde sa v Rusku Brutus? Nájde sa tam úspešnejší plukovník Stauffenberg?” pýtal sa Graham.

Pri porovnávaní „zložky” Stauffenberg versus prípad Brutus dospejeme k historickému poznatku, že Clausovi von Stauffenbergovi sa atentát na svojho vodcu, ktorý spáchal vo Vlčom brlohu v roku1944 nepodaril, ale Brutusovi v roku 44 pred Kr. na Ceasara áno. Putin ako bývalý skúsený rozviedčik KGB si však tento historický fakt určite dobre uvedomuje. Nezodpovedanou otázkou však naďalej ostáva či rada, ktorú raz Putinovi dal Fidel Castro nebude mať cenu zlata.