Prieskum: Hlas sa výrazne prepadol, Demokrati zostávajú mimo parlamentu

Prieskum nemal zadávateľa, agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady. Na druhom mieste za progresívcami skončila strana Smer-SD, ktorú by vo voľbách podporilo 16,5 percenta respondentov. Tretia priečka patrí v súčasnosti mimoparlamentnému hnutiu Republika, volilo by ho 13,3 percenta opýtaných. Do Národnej rady (NR) SR by sa so ziskom 8,9 percenta voličských hlasov dostalo aj opozičné Hnutie Slovensko, stranu Sloboda a Solidarita (SaS) by volilo 7,4 percenta voličov. Brány parlamentu by prekročili ešte Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a strana Hlas-SD, mali by zhodne po 5,9 percenta hlasov.

Do NR SR by sa ale už nedostala strana Demokrati, ktorú by vo voľbách podporilo 4,6 percenta opýtaných. Rovnako by pred bránami parlamentu skončili aj Maďarská aliancia so ziskom štyroch percent hlasov, hnutie Sme rodina s 3,7 percentami hlasov a politický subjekt Právo na pravdu s 3,6 percentami. Mimo NR SR by ostala aj v súčasnosti koaličná Slovenská národná strana, ktorú by podľa aktuálneho volebného modelu podporilo 2,9 percenta voličov, a tiež strana Za ľudí s volebným ziskom 2,2 percenta hlasov. Ďalšie politické subjekty by podporili menej než dve percentá opýtaných.

„Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť,” uvádza agentúra NMS. Deklarovaná volebná účasť bola 59,7 percenta, v porovnaní s júlom je to o 1,1 percentuálneho bodu menej. V porovnaní s predošlým volebným modelom z tohtoročného júla si najväčšmi polepšili Smer-SD a Právo na pravdu. Smer mal v aktuálnom modeli o 1,1 percentuálneho bodu viac, v prípade subjektu Právo na pravdu to bolo o 1,3 percentuálneho bodu viac než v júli. Najväčšiu stratu v porovnaní s júlom zaznamenal Hlas-SD, a to 1,9 percentuálneho bodu. Stratila aj strana SaS, konkrétne 0,6 percentuálneho bodu, a Demokrati, ktorí majú v porovnaní s júlom o 0,5 percentuálneho bodu menej.

Po prepočítaní hlasov na mandáty by hnutie Progresívne Slovensko obsadilo v NR SR 38 kresiel, Smer-SD by mal 32 poslancov a hnutie Republika by získalo 26 mandátov. Hnutie Slovensko by malo v parlamente 17 zástupcov a SaS štrnástich. Kresťanskí demokrati by obsadili 12 kresiel v NR SR a Hlas-SD by získal 11 mandátov. Smer a Hlas by nedokázali získať väčšinu v parlamente (viac ako 75 mandátov) ani s pomocou Republiky. Tieto tri subjekty by spoločne mali 69 poslancov. Strany súčasnej opozície by mali spoločne 81 mandátov, a teda by mali väčšinu v NR SR.

Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes skonštatoval, že výsledky tohto volebného modelu ukazujú, že Hnutie Slovensko sa usadilo na pozícii štvrtej najsilnejšej strany. V tomto kontexte položil otázku, odkiaľ prichádzajú hlasy pre toto opozičné hnutie. „Ak totiž opozícia chce v budúcnosti vládnuť, potrebuje získavať predovšetkým sklamaných voličov súčasnej koalície a rozširovať svoj voličský tábor. V prípade Hnutia Slovensko však existuje čoraz viac indícií, že jeho rast je do veľkej miery výsledkom presunov v rámci samotného opozičného spektra. Nejde teda o rozširovanie opozičného tábora, ale o preskupovanie síl v jeho vnútri,” vraví Hanes.

Poznamenal, že ide o paradox pozície Igora Matoviča, ktorý je síce jedným z najvýraznejších kritikov súčasnej vládnej garnitúry, no jeho (Matovičov) politický zisk automaticky neznamená jej oslabenie. „Ak nové percentá získava najmä od strán, ktoré sú mu programovo aj hodnotovo bližšie než koalícia, celková schopnosť opozície vytvoriť alternatívu k súčasnej vláde sa nemusí zvyšovať. Môže sa dokonca znižovať,” vystríhal Hanes.

Poukázal v tomto smere aj na aktuálnu kampaň matovičovcov, ktorá podľa jeho slov útočí nielen na ich politických súperov, ale nepriamo aj na elektorát týchto súperov. „Namiesto snahy presvedčiť ich, aby zmenili názor, ich vykresľuje ako súčasť problému. A tento efekt je amplifikovaný publikom na sociálnych sieťach. Ozývajú sa dokonca názory, že súčasná roadshow Hnutia Slovensko po námestiach a jej následná prezentácia na sociálnych sieťach obsahuje prvky dehumanizácie a morálneho rozdeľovania spoločnosti na „tých správnych“ a „tých ostatných“,” poukazuje politický analytik s tým, že hoci ide podľa čísel o účinný nástroj mobilizácie vlastných voličov, je to taktika, ktorá komplikuje oslovenie nových skupín voličstva. Podľa Hanesa ide o prehlbovanie brázdy medzi jednotlivými tábormi.

„Voľby totiž nevyhráva ten, kto najlepšie mobilizuje vlastné jadro. Voľby vyhráva ten, kto dokáže rozšíriť svoj záber. A práve tu naráža v širšej perspektíve opozičnej spolupráce po voľbách stratégia Igora Matoviča na svoje limity,” vraví. Varoval tiež, že rast matovičovcov môže mať za následok oslabovanie strán, s ktorými má spoločnú časť voličstva, a ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. Ide napríklad o Demokratov či hnutie Sme rodina. Vo výsledku by teda opozícia ako celok mohla prísť o mandáty, hoci Hnutie Slovensko by nejaké ďalšie získalo. „Preto nemožno automaticky predpokladať, že silnejší Matovič znamená silnejšiu opozíciu. V určitých scenároch môže platiť presný opak. Najväčšou otázkou do ďalších mesiacov zostáva, či má Hnutie Slovensko potenciál prekročiť hranice svojho súčasného elektorátu,” uzavrel Hanes.