Nemecká vláda chce uvoľniť ruky špionážnym službám

Reforma, o ktorej sa diskutuje už niekoľko mesiacov, uvoľní prísne pravidlá, ktoré doteraz obmedzovali nemecké tajné služby na zber informácií a ich predkladanie bez možnosti vykonávať operácie podobné akciám americkej CIA alebo izraelského Mossadu. Kancelár Friedrich Merz a jeho koalícia tvrdia, že silnejšie tajné služby sú nevyhnutné na odolávanie hrozbám zo strany nepriateľských mocností, teroristických skupín a kybernetických zločincov.

Nemeckí predstavitelia obviňujú Moskvu z vedenia hybridnej kampane vrátane sabotáží, špionáže a dezinformácií proti Berlínu, ktorý je jedným z najväčších vojenských podporovateľov Ukrajiny.

„Čelíme hybridnému konfliktu nielen s Ruskom, ale aj s ďalšími aktérmi,“ povedal predseda parlamentného výboru pre dohľad nad tajnými službami Marc Henrichmann. Podľa neho doterajší opatrný prístup neumožňoval Nemecku adekvátne prispievať k európskej bezpečnosti.

Reforma by umožnila tajným službám vykonávať kybernetické útoky, napríklad deaktiváciu cudzích IT systémov používaných nepriateľmi alebo blokovanie finančných tokov. Rozšíria sa aj právomoci na zber a analýzu dát s pomocou umelej inteligencie na spracovanie veľkých dátových súborov a predĺženie doby uchovávania niektorých údajov. Legislatívny balík, ktorý má viac ako 700 strán, tiež upravuje kontroverzné opatrenia ako online sledovanie a monitorovanie.

Profesor bezpečnostných štúdií Peter Neumann z King’s College London uviedol, že tajné služby v iných európskych krajinách už majú výrazne viac právomocí. Obmedzenia Nemecka na utajené operácie často komplikovali spoluprácu s partnermi a zriedkavo dochádzalo k spoločným operáciám.

„Je načase, aby nemecké tajné služby mali podobné právomoci ako ostatné európske demokracie,“ povedal Neumann.

Poslanec za Zelených Konstantin von Notz uviedol, že nové a silné právomoci sú vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu úplne primerané. Kritizoval však, že návrh zákona ide príliš ďaleko v tom, že nezosilňuje nezávislý dohľad nad agentúrami.

Spoločnosť pre občianske práva tiež tvrdí, že nové digitálne sledovacie právomoci by boli „hlbokým zásahom do základných práv“.