Analytik Šmíd: OSN v Sýrii úplne zlyhala, od Guterresa veľa neočakávam

Brusel 30. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Thiqa News)

Prinášame Vám rozhovor s analytikom Tomášom Šmídom 

Organizácia Spojených národov (OSN) pri riešení konfliktu v Sýrii podľa neho úplne zlyhala a zmeniť by to mohol silný generálny tajomník, ale od Antónia Guterresa si veľa nesľubuje. Pre TASR to uviedol politológ a analytik Tomáš Šmíd z brnianskej Masarykovej univerzity.

Po dvoch funkčných obdobiach post generálneho tajomníka OSN opúšťa Pan Ki-mun. Aké najväčšie úspechy a zlyhania má za sebou po desiatich rokoch vo funkcii?

Osobne si žiaden výraznejší úspech s Pan Ki-munom nespojujem. Niektorí ho chvália za úspechy v boji proti klimatickým zmenám, ale táto otázka je dosť zideologizovaná, a tak je ťažké hovoriť o skutočnom merite veci. Za jeho mandátu klesla detská úmrtnosť a zvýšila sa dostupnosť vzdelania pre ženy a dievčatá. V každom prípade sa nedá hovoriť o zlomových momentoch alebo dramatických číslach.

Na druhej strane výraznejších neúspechov vidím hneď niekoľko. Predovšetkým nedokázal zmysluplne pokročiť pri riešení občianskej vojny v Sýrii, a dokonca ani tak, že by vytvoril nejakú stálejšiu platformu na rokovania. Nedokázal vôbec primať stálych členov Bezpečnostnej rady OSN k aspoň elementárnej spolupráci. Podobne impotentne pôsobil tvárou v tvár dianiu v Sudáne, Jemene alebo na Srí Lanke. Zásadnejšie sa nepostavil ani k ruskej anexii Krymu, najmä v súvislosti s nedodržaním garancie územnej celistvosti Ukrajiny výmenou za jej jadrové odzbrojenie. OSN v tomto prípade nedokázala zaujať jasné stanovisko, čím vytvorila precedens pre ďalšie podobné garancie do budúcnosti, napríklad pri jadrovej dohode s Iránom.

Pan Ki-mun nesie svoj diel viny na škandále so sexuálnym zneužívaním, ktorého sa dopustili príslušníci mierových síl v Stredoafrickej republike. Nebol schopný razantne zareagovať a potrestať vinníkov. Vlnu kritiky si odchádzajúci generálny tajomník vyslúžil aj za nedostatočnú kvalitu poskytovania humanitárnej pomoci na Haiti, kde dokonca vypukla epidémia cholery, čo sa tam naposledy stalo pred niekoľkými desaťročiami.

Ako hodnotíte kroky OSN pri riešení konfliktu v Sýrii? Mierové rokovania v Ženeve zlyhali. Môže OSN pri súčasnom fungovaní Bezpečnostnej rady dospieť k riešeniu konfliktu?

OSN pri riešení konfliktu jednoznačne zlyhala. Už len z hľadiska humanitárnej pomoci, ktorá je v Sýrii veľmi zložitá, pretože príslušné humanitárne organizácie nemajú žiadne dôveryhodné garancie. Naopak, jednotliví aktéri konfliktu vrátane stálych členoch BR OSN – napríklad Rusko – im kladú pri práci prekážky. Ak generálny tajomník OSN nedokáže presadiť ani základnú bezpečnosť zdravotníckych a potravinových konvojov, ako ho môžeme považovať za úspešného? Tým skôr, že OSN neprináša ani svetielko nádeje pri snahe o politické riešenie tohto vlečúceho sa a počtom obetí skutočne tragického konfliktu. Čo sa týka fungovania BR OSN, to je dobre známy príbeh; ale ak by na čele organizácie stál silný generálny tajomník vedúci rokovania, tento orgán by mohol priniesť hmatateľnejšie úspechy.

V septembri sa stal terčom útoku humanitárny konvoj OSN v Sýrii, čo organizácia neskôr označila za vojnový zločin. USA obvinili z útoku ruské letectvo, Rusko obvinenia odmieta a tvrdí, že konvoj zachvátil požiar. Ako túto udalosť vnímate Vy?

Je to aj dôsledok toho, čo som opísal vyššie. Kľúčoví aktéri, ktorí majú aspoň nejakú zodpovednosť pre svetom (čo takzvaný Islamský štát nemá), sa neboli schopní dohodnúť ani na základných humanitárnych otázkach. Vo všeobecnosti je sýrska vojna len minimálne prieberčivá a neprehľadná v otázke počtu a motivácie jednotlivých aktérov.

Pre tento región je to typické a občianska vojna v Sýrii sa najviac podobná na niekdajšiu občiansku vojnu v Libanone (v rokoch 1975-1990, pozn. red.), akurát je rozsiahlejšia z hľadiska zasiahnutého územia a populácie.

Ťažko povedať, ako to bolo konkrétne s uvedeným humanitárnym konvojom, ak nemá pozorovateľ aspoň nejaký dosah do terénu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vo vojne – obzvlášť po piatich rokoch – sú na bojisku schopní všetci všetkého. Tak to bohužiaľ je a dejiny nám to neustále potvrdzujú. Znalosť novodobých vojensko-politických dejín ma ale učí, že Rusko (v minulosti rovnako Sovieti) sa zbavujú zábran skôr ako vojská západných mocností – vrcholom boli kobercové nálety a ostreľovanie čečenského Grozného v 90. rokoch. Zabíjali vtedy vo veľkom vlastných civilistov vrátane etnických Rusov, ktorých bolo v tomto priemyselnom meste viac ako 100.000. Samozrejme, útok na humanitárny konvoj je vojnových zločinom.

V januári sa chopí funkcie generálneho tajomníka OSN António Guterres. Prinesie do OSN zmenu? Čo od neho očakávate?

Nič zásadné. Je to kariérny politik a zároveň salónny socialista, čo nie je veľmi nádejná kombinácia na politickú a osobnú odvahu. Dlho bol vysokým komisárom OSN pre utečencov, takže veľa neúspechov Pan Ki-muna padá aj na jeho hlavu, pretože Filippo Grandi ho vo funkcii nahradil až v januári tohto roka. Domnievam sa, že politika, smerovanie a akcieschopnosť OSN sa príliš nezmení.

Za svoju prioritu označil ukončenie ozbrojeného konfliktu v Sýrii. Akým spôsobom by to mohol dosiahnuť? Má na to z titulu svojej funkcie dostatočné právomoci?

Na autoritatívne ukončenie konfliktu samozrejme nie, ale má dostatočný vplyv na formálny postoj, aby mohol aktívne spoluformulovať medzinárodnopolitické procesy súvisiace s občianskou vojnou v Sýrii. Pan Ki-mun to nedokázal zužitkovať, nebol jednoducho druhým Hammarskjöldom, ba ani druhým Annanom (dvaja bývalí generálni tajomníci OSN, pozn. red.).

Tomáš Šmíd, Ph.D. je politológ a bezpečnostný analytik. Vyštudoval históriu a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, kde v súčasnosti prednáša v odbore bezpečnostné a strategické štúdiá. Odborne sa najviac venuje problematike ozbrojených konfliktov, organizovaného zločinu a zlyhávania štátnej moci.