Analytik: Slovenský priemysel sa prepadá hlbšie, oživenie je zatiaľ len v náladách

Najvýraznejší negatívny vplyv mala opäť energetika, keď dodávka elektriny a plynu klesla takmer o 19 percent. Tento segment pritom zostáva slabým miestom slovenského priemyslu dlhodobo a jeho útlm sa opakuje prakticky od začiatku minulého roka. Kľúčovým brzdným faktorom bola aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá v novembri medziročne klesla o takmer sedem percent. Ide o jeden z najhorších výsledkov od jari 2024, pričom svoju rolu zohrala aj vysoká porovnávacia základňa, keďže v rovnakom mesiaci pred rokom automobilový priemysel rástol mimoriadne silným tempom. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že ide už o siedmy mesiac v roku 2025, keď produkcia v tomto kľúčovom odvetví medziročne klesla, čo zvyšuje zraniteľnosť celej priemyselnej základne Slovenska.

Pozitívne impulzy sa síce objavili, no ich dosah bol obmedzený. Viac ako päťpercentný rast vo výrobe kovov a vyše dvadsaťpercentné zvýšenie produkcie chemikálií dokázali len čiastočne tlmiť celkový prepad. Vplyv týchto odvetví na agregovaný výsledok totiž nedokázal vyvážiť hlboké poklesy v energetike, automobilovom priemysle či v ostatnej výrobe, ktorá sa v novembri prepadla o desať percent. Výsledkom je pokračujúci negatívny trend.

Určitý náznak stabilizácie priniesli aspoň sezónne očistené medzimesačné dáta, podľa ktorých sa produkcia v novembri oproti októbru zvýšila o 0,9 percenta. Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka to môže signalizovať, že priemysel sa približuje k cyklickému dnu, výraznejšie oživenie však zatiaľ nie je na dohľad. „Slovenský priemysel zostáva pod tlakom slabého externého dopytu a štrukturálnych problémov, najmä v energetike a automobilovom priemysle,“ povedal pre SITA Boháček s tým, že do začiatku roka 2026 očakáva skôr stagnáciu než návrat k rastu.

Podobne opatrný je aj pohľad UniCredit Bank. Analytik Ľubomír Koršňák poukazuje na to, že nálada v slovenskom priemysle sa v decembri síce zlepšila a dostala sa na 12-mesačné maximum, no za týmto optimizmom stoja najmä očakávania do budúcnosti, nie hodnotenie aktuálnej produkcie. Tá sa naopak zhoršila. Podľa Koršňáka by zlepšený sentiment mohol naznačovať postupné oživenie v priebehu roka 2026, avšak tento výhľad tlmí slabá dôvera v nemeckom priemysle, kde sa indikátor PMI opäť vzdialil od hranice rastu. Podporným faktorom by mohli byť nižšie úrokové sadzby a masívne fiškálne impulzy v Európe, najmä v oblasti obrany a infraštruktúry, no ich prenos do slovenskej ekonomiky bude len čiastočný.

Analytici sa zhodujú, že slovenský priemysel čelí kombinácii nepriaznivých vonkajších aj domácich faktorov. Slabší globálny dopyt, geopolitické napätie a problémy v medzinárodnom obchode sa stretávajú s rastúcimi nákladmi na podnikanie, fiškálnou konsolidáciou, tlakom na mzdy a relatívne vysokými cenami energií. Aj preto zostáva výhľad na nasledujúce mesiace opatrný. Hoci niektoré indikátory naznačujú, že najhoršie by mohlo byť za nami, návrat k udržateľnému rastu priemyslu bude závisieť najmä od vývoja u hlavných zahraničných partnerov a schopnosti domácich firiem znovu získať stratenú konkurencieschopnosť.