Analytik: Mzdy rastú rýchlejšie než inflácia, no firmy brzdia nábor nových ľudí

Podľa Boháčka sa rast platov rozložil naprieč väčšinou hospodárstva. Nad sedem percent rástli mzdy aj v priemysle, doprave a maloobchode. Na druhej strane reálny pokles miezd do 2,8 % bol zaznamenaný v trhových službách, pri predaji a servise vozidiel či v ubytovaní. „Za deväť mesiacov roka si reálne polepšili zamestnanci v deviatich z desiatich sledovaných odvetví, čo naznačuje stabilizáciu po inflačnom šoku uplynulých rokov,“ uviedol analytik.

Trh práce však podľa neho vykazuje známky mierneho útlmu. Zamestnanosť medziročne klesla v šiestich z desiatich sektorov, najviac vo veľkoobchode o 3,1 %. Mierne straty pracovných miest zaznamenali aj priemysel a stavebníctvo. Nové pracovné príležitosti pribúdajú najmä v službách, a to v gastronómii, ubytovaní a informačno-komunikačných technológiách. Pokles v exportne orientovaných odvetviach podľa Boháčka súvisí s neistotou zahraničného dopytu a s opatrnejšou personálnou politikou firiem, ktoré reagujú na vyššie mzdové náklady.

Z pozitívnych správ analytik vyzdvihuje rast tržieb. Po letnom spomalení sa v septembri zvýšili vo všetkých sledovaných odvetviach. Priemysel si prilepšil o 6,7 %, ťahaný najmä prudkým rastom tržieb vo výrobe chemikálií o 42 %, ropných produktov o 34 %, či kovov o 9 %. Stavebníctvo potvrdilo dvojciferný rast na úrovni 12 %, zatiaľ čo doprava a služby stúpli približne o osem percent. „V medzimesačnom porovnaní bol rast najvýraznejší v priemysle, až o 9,3 %, čo naznačuje opätovné rozbehnutie výroby po slabšom auguste,“ dodal Boháček.

Z makroekonomického pohľadu sa tak slovenská ekonomika nachádza v bode, keď rast reálnych miezd a tržieb naznačuje postupné zotavenie, no slabší trh práce signalizuje opatrnosť podnikov. Ak sa trend rastu tržieb udrží a inflácia zostane stabilná, Boháček predpokladá, že reálne mzdy by mohli v priemere za rok 2025 vzrásť o 2 až 2,5 %. Zamestnanosť by pritom mala zostať viac-menej nezmenená, prípadne s miernym poklesom do 0,5 %.

„Tlak na pracovný trh by sa mohol zmierniť v prípade ďalšieho oživenia priemyselnej výroby a pokračujúceho rastu stavebnej aktivity, ktorá je momentálne najvýkonnejším segmentom ekonomiky,“ uzatvára analytik 365.bank. Dodáva však, že v roku 2026 sa očakáva najpomalší rast reálnych miezd za posledné tri roky, len do 0,5 %.

Priemerný ročný upravený plat na Slovensku bol vlani v rámci Únie štvrtý najnižší

Priemerný ročný upravený plat zamestnancov pracujúcich na celý úväzok v rámci celej Európskej únie vlani oproti predchádzajúcemu roku stúpol o 5,2 percenta na 39 800 eur. V roku 2023 bol v sume 37 800 eur. Informoval o tom v stredu na svojej internetovej stránke štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Na Slovensku priemerná ročná upravená mzda tiež vzrástla, a to na 20 287 eur z úrovne 19 027 eur. V rámci členských štátov EÚ však bola štvrta najnižšia. Susedná Česká republika sa umiestnila o päť priečok vyššie. Vlani bol v Česku priemerný ročný plat 23 998 eur.

Najvyšší priemerný ročný upravený plat pri práci na plný úväzok mali v minulom roku v Luxembursku (83-tisíc eur), po ktorom nasledovalo Dánsko (71 600 eur) a Írsko (61 100 eur). Najnižšie priemerné ročné upravené platy boli v Bulharsku (15 400 eur), Grécku (18-tisíc eur) a v Maďarsku (18 500 eur).